Trnava 14. apríla (TK KBS) Veľká noc nie je len pripomienkou udalostí spred dvetisíc rokov. Pre kresťanov má hlboký duchovný význam – je výzvou k premene, odpusteniu a obnove života vo svetle Kristovho utrpenia, smrti a zmŕtvychvstania. O tom, čo pre nás znamenajú veľkonočné sviatky a ako sa na ne pripraviť s vierou, rozpráva generálny vikár Trnavskej arcidiecézy Mons. Peter Šimko.

V rozhovore s Júliou Kubicovou ponúka duchovné impulzy, ktoré nám môžu pomôcť prežiť tieto dni s otvoreným srdcom –  v pokore a modlitbe. „Veľká noc má silu zmeniť životný príbeh. Aj ten, ktorý si už vzdal,“ hovorí generálny vikár Šimko. V rozhovore otvára témy odpustenia, zmierenia a radosti zo vzkriesenia a ukazuje, že aj dnes môžeme vstúpiť do nového života – ak dovolíme Kristovi, aby nás prekvapil.

Blíži sa Veľkonočné trojdnie, ktoré má v dejinách sveta kľúčový význam. Čo by sme si mali počas týchto dní zvlášť uvedomiť?

Veľkonočné trojdnie sa začína večernou svätou omšou Štvrtka svätého týždňa a vrcholí vo Veľkonočnú nedeľu Pánovho zmŕtvychvstania. Podľa židovského chápania času sa deň končí západom slnka a nový deň sa začína súmrakom v predvečer; preto už večerná svätá omša Štvrtka svätého týždňa patrí do Veľkonočného trojdnia, rovnako ako večerná svätá omša na Svätú sobotu patrí do nedele.

Tieto dni sú zamerané na osobu Ježiša Krista a tvoria základ kresťanskej viery. Udalosti Veľkonočného trojdnia odhaľujú extrémnu podobu ľudskej zloby, ale zároveň aj nekonečné Božie milosrdenstvo. Kristus, napriek tomu, že sa zdalo byť všetko stratené, zvíťazil - a toto víťazstvo ponúka každému z nás.

Tieto dni reflektujú aj realitu nášho života. Naše hriechy a ľudská zloba nás likvidujú a ochudobňujú o pravé vzťahy a skutočných priateľov. Kristova amnestia z kríža nás oslobodzuje a jeho obetujúca láska nás spája. Ježiš niesol bremeno našich hriechov, aby nás vykúpil, lebo sami to nedokážeme uniesť. Keď sa spojíme vierou s ním, otvárame sa pre nový život.

Prejdime do hĺbky Veľkonočného trojdnia, ktoré v sebe nesie silu ticha, bolesti a víťazstva. Čo je podstatou Štvrtka svätého týždňa?

Štvrtok svätého týždňa je dňom, kedy si pripomíname Ježišov testament, ktorý tvorí trojica základných pilierov: zákon lásky, ustanovenie sviatosti kňazstva a Eucharistia. Kresťania sú tí, ktorí sa zaviazali plniť tento testament.

Ježiš nám dal náročné, ale s Božou pomocou uskutočniteľné poslanie. Hriech narúša až ničí našu dôveru v Boha, ale jeho láska ju obnovuje. Ak srdcom veríme, že sme Bohom milovaní, ide nám všetko ľahšie. Úvodné slová evanjelia tohoto dňa sú kľúčom na pochopenie podstaty Štvrtka svätého týždňa: A pretože miloval svojich, čo boli na svete, miloval ich do krajnosti (Jn 13, 1).

Piatok utrpenia Pána má zásadné miesto v kresťanskej viere, bez ktorého by ani Veľká noc nebola. Čo sa z duchovného pohľadu v tento deň odohráva?

Človek nie je schopný sám sa oslobodiť a vykúpiť z otroctva hriechu. Sám Kristus povedal: Každý, kto pácha hriech, je otrok (Jn 8, 34). Ježiš Kristus prišiel, aby nás vyslobodil tým, že splatil dlžobu za naše hriechy svojím životom.

Vidíme dôsledky našich hriechov? Stačí sa pozrieť na Ukrižovaného Krista - môžeme v ňom rozpoznať obraz nás samých, našu skrytú tvár bez masky. Ak by sme vnímali len jeho vonkajší výzor ako toho, ktorý na seba vzal hriechy sveta, mohlo by nás to priviesť až k depresii. Ak však vnímame jeho lásku k nám - lásku, ktorá ho držala na kríži - a jeho slová: „Otče, odpusť im“ (Lk 23, 34), vtedy sa stávame schopnými nasledovať apoštola Petra, ktorý horko zaplakal a v pokore kapituloval pred Božou láskou.

Prijať samých seba - svoju minulosť, pády a všetko to, čo už nemôžeme zmeniť, pretože čas nám ušiel - je jednou z najťažších úloh v živote. Najťažšou preto, lebo ide o zápas s vlastnou pýchou. Veľký piatok je pre nás šancou objaviť a vykročiť na cestu pokory. Ak prijmeme Kristovu amnestiu, diabol ako otrokár už nad nami nebude mať moc.

Na Svätú sobotu sa modlíme pri Božom hrobe, rozjímame o Ježišovom utrpení, smrti a zostúpení k zosnulým. Na čo by sme mali upriamiť svoju pozornosť v tento deň?

Životný kríž či utrpenie ako také, nie je jednoduché spracovať. Potrebujeme čas a Božiu milosť. Keď sú emócie vybičované, rozum prestáva fungovať, a vtedy sotva vnímame hlas svedomia. Potrebujeme čas a Božiu milosť. Ticho Božieho hrobu je časom milosti, kedy ostávame sami so sebou pred Pánom.

Láska i nenávisť sú silnejšie než hrob. A keďže Ježiš pochoval nenávisť a ukázal, že láska je mocnejšia, milosť Božieho hrobu nám ponúka šancu odpustiť a vydať sa na cestu zmierenia.

Očakávaná Veľkonočná nedeľa Pánovho zmŕtvychvstania je najväčším kresťanským sviatkom. Ako by sme ju mali správne prežiť?

Boh, ako často počujeme od Svätého Otca Františka, človeka vždy prekvapí. Zmŕtvychvstanie všetkých okrem Panny Márie veľmi prekvapilo. Správne prežiť Veľkú noc znamená pripraviť sa na prekvapenie. Ako nás Pán prekvapí, nevieme. Môžeme sa iba pripraviť.

Udalosti zmŕtvychvstania Pána zasahujú náš každodenný život. Preto je pre nás potrebné ich poznať a správne ich prežiť. Mohli by ste poradiť, ako sa máme na ne čo najlepšie pripraviť?

Ježiš o tom hovorí v Evanjeliu podľa Lukáša (21, 34-36): „Dávajte si pozor, aby vaše srdcia neoťaželi obžerstvom, opilstvom a starosťami o tento život... Preto bdejte celý čas a modlite sa.“ Znamená to, že máme aktívne konať, aby závislosti a každodenné starosti neovládli náš život. Práve o tom je askéza i pôst.

Nájdime si čas na stíšenie a modlitbu. Pán sa nás dotkne, keď to nečakáme. Keby sme to očakávali, ako by sme vedeli rozlíšiť, či ide skutočne o Pána, alebo len o našu sugesciu?

Príprava modlitbou nás otvára na pozitívne Božie prekvapenie - podobne, ako ho zažila Mária pri zvestovaní, pastieri v Betleheme či apoštoli vo Večeradle po zmŕtvychvstaní Pána. Napokon, aké by to bolo prekvapenie, keby sme už vopred vedeli, aký darček dostaneme na narodeniny?

V čom spočíva skutočná nádej týchto dní a aké posolstvo prináša v kontexte každodenných zápasov, sklamaní a hľadania zmyslu života?

Žijeme podľa toho, čomu veríme. Žijeme pre toho, komu veríme. Sme spokojní so svojím životom?

Búrky života nám odhaľujú kvalitu našej viery - či ide naozaj o vieru, alebo len o poveru, či staviame svoj život na sebe, alebo na Pánovi. Sklamanie je dôsledkom toho, že sme uverili svojim falošným predstavám o Bohu, sebe či druhých. Áno, bolí to, keď nám Boh láme naše ilúzie, ale Boh je náš Otec, ktorý nás vychováva, aby sme sa otvorili daru viery, bez ktorej nie je možné nájsť cieľ ani zmysel života.

Veľká noc nám dokazuje, že zlo nemá šancu vyhrať súboj nad dobrom. Ukrižovaný Kristus je víťaz. Už Veľký piatok dám ponúka predtuchu víťazstva - veď Kristus na kríži má rozpäté ruky ako víťaz v cieli. Smrť prehrala. Život zvíťazil. Sám Kristus povedal: „Ja som život“. Nech deň Kristovho vzkriesenia je zároveň aj dňom vzkriesenia našej radosti, dôvery a chuti žiť.

Prvé slová vzkrieseného Krista adresované apoštolom zneli: „Pokoj vám“ (Jn 14, 27). Pokoj je prvým znakom Božej prítomnosti. Zo srdca vám všetkým prajem tento pokoj.

Rozhovor viedla Júlia Kubicová, Arcibiskupský úrad v Trnave