Vatikán 13. apríla (VaticanNews) Prekvapivá návšteva pápeža Františka na Námestí svätého Petra uzavrela oslavy Palmovej nedele a Pánovho utrpenia, ktorým predsedal kardinál Leonardo Sandri. Po pozdrave od oltára sa pápež František ešte asi desať minút zdržal a srdečne sa pozdravil s prítomnými veriacimi.

„Požehnanú Palmovú nedeľu a požehnaný Svätý týždeň!“ Týmito slovami pozdravil dnes 13. apríla pápež František zhromaždených veriacich od oltára na Námestí svätého Petra po skončení svätej omše na Palmovú nedeľu. Po krátkom príhovore zostal na námestí približne desať minút, počas ktorých sa pozdravil s veriacimi.

Táto ďalšia nečakaná vychádzka pápeža v rekonvalescencii, ktorého privítal nadšený dav i hrejivé lúče slnka, nasledovala po minulej nedeli, keď bol prítomný na Jubileu chorých a sveta zdravotníctva, a po neplánovaných vychádzkach z 10. apríla do vatikánskej baziliky a včerajšej návšteve Baziliky Santa Maria Maggiore, kde sa modlil pred ikonou Salus Populi Romani.

Pápež: Nie je náhoda, že ako Šimon z Cyrény stretávaš trpiacich

Kým kráčame smerom na Kalváriu, zastavme sa na chvíľu pri Šimonovom geste, vciťme sa do jeho srdca, sledujme jeho kroky vedľa Ježiša.

Jeho gesto je takpovediac dvojznačné. Na jednej strane je Šimon z Cyrény prinútený niesť kríž – nepomáha Ježišovi z presvedčenia, ale z donútenia. Na druhej strane sa stáva priamym účastníkom Pánovho utrpenia. Ježišov kríž sa stáva Šimonovým krížom. Nie však tým krížom toho Šimona, ktorého nazývali Petrom, a ktorý sľuboval, že bude Majstra vždy nasledovať. Ten Šimon zmizol v noci zrady po tom, čo vyhlásil: „Pane, hotový som ísť s tebou do väzenia aj na smrť“ (Lk 22,33). Za Ježišom teraz nekráča učeník, ale tento cyrénsky Šimon. A predsa Majster jasne učil: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, každý deň berie svoj kríž a nasleduje ma“ (Lk 9,23). Šimon z Galiley hovorí, ale nekoná. Šimon z Cyrény koná, ale nič nepovie: medzi ním a Ježišom nezaznie ani slovo, nevedú žiadny dialóg. Medzi ním a Ježišom je iba drevo kríža.

Ak chceme vedieť, či Cyrenský pomohol vyčerpanému Ježišovi alebo ním pohŕdal, či kríž nesie, alebo ho len znáša, musíme nazrieť do jeho srdca. Práve keď sa má otvoriť Božie srdce, prebodnuté bolesťou, ktorá odhaľuje jeho milosrdenstvo, ľudské srdce zostáva zatvorené. Nevieme, čo sa odohráva v srdci Šimona z Cyrény. Vcíťme sa do jeho kože: cítime hnev alebo súcit, smútok alebo odpor? Ak si spomíname, čo Šimon urobil pre Ježiša, spomeňme si aj na to, čo Ježiš urobil pre Šimona – ako aj pre mňa, pre teba, pre každého z nás: vykúpil svet. Drevený kríž, ktorý Šimon znáša, je kríž Krista, ktorý nesie hriech celého ľudstva. Niesol ho z lásky k nám, v poslušnosti Otcovi (porov. Lk 22,42), trpiac s nami a za nás. Práve týmto nečakaným a znepokojujúcim spôsobom sa Cyrenský stáva súčasťou dejín spásy, v ktorých nie je nikto cudzí, nikto vylúčený.

Nasledujme teda Šimonove kroky, lebo nám ukazuje, že Ježiš prichádza ku každému človeku, v každej situácii. Keď vidíme zástupy mužov a žien, ktorých nenávisť a násilie vrhajú na cestu kríža, pamätajme, že Boh túto cestu premieňa na miesto vykúpenia, lebo po nej kráčal a obetoval svoj život za nás. Koľko cyrénskych dnes nesie Kristov kríž! Rozpoznávame ich? Vidíme Pána v ich tvárach zničených vojnou a biedou? Tvrdá skutočnosť zla, akokoľvek nespravodlivá, robí z nesenia Kristovho kríža najkonkrétnejší spôsob, ako sa zúčastniť na jeho spasiteľskej láske.

Ježišovo umučenie sa premieňa na súcit, keď podávame ruku tomu, kto už nevládze, keď dvíhame toho, kto padol, keď objímame toho, kto je zdrvený. Bratia a sestry, aby sme mohli zakúsiť tento veľký zázrak milosrdenstva, vyberme si počas Svätého týždňa, ako budeme niesť kríž: nie na krku, ale v srdci. Nielen ten svoj, ale aj kríž tých, ktorí trpia vedľa nás – možno toho neznámeho človeka, ktorého nám „náhoda“ – ale je to naozaj len náhoda? – postavila do cesty. Pripravme sa na Pánovu Veľkú noc tak, že sa staneme cyrénskymi jedni pre druhých.

Preklad Martin Jarábek