Bratislava 13. apríla (TK KBS) Posledná Šiesta nedeľa v Pôstnom období (ktoré sa začalo Popolcovou stredou 5. marca), známa pod menom Palmová nedeľa (Kvetná nedeľa) alebo Nedeľa utrpenia Pána, je prvým dňom Svätého týždňa. Ten je najdôležitejším v celom cirkevnom roku.
Palmová nedeľa, ktorú slávime tento rok 13. apríla, nám pripomína rozhodnutie židovskej rady o Ježišovej smrti a kresťania si počas nej pripomínajú triumfálny vstup Ježiša Krista do Jeruzalema.
V tento deň sa svätia palmové alebo olivové ratolesti, u nás najčastejšie bahniatka (konáriky vŕby alebo rakyty, pretože pučia na jar ako prvé), tie sa potom spália na popolec, ktorý bude použitý pri obradoch Popolcovej stredy na budúci rok. Požehnanie zelených ratolestí zaviedla Cirkev ešte v 7. storočí.
U Židov a starých Rimanov bola palmová ratolesť symbolom víťazstva. Nosili ju v rukách počas víťazného pochodu. Rovnako na štadiónoch dávali víťazom palmové vetvičky ako symbol víťazstva. V Novom zákone sa palmová ratolesť stala symbolom triumfu mučeníka. Olivová ratolesť je symbolom pokoja a mieru.
Slávenie Palmovej nedele sa začalo najprv v Jeruzaleme. v 4. storočí. V tom čase sa vyvíjalo úsilie o čo najpresnejšie stvárnenie scén z Ježišovho života. V priebehu rokov sa procesie zdramatizovali – v Egypte sa na čele niesol kríž. V Jeruzaleme vchádzal biskup predstavujúci Krista do mesta na oslovi. Zakrátko sa slávenie Palmovej nedele rozšírilo do celej východnej cirkvi. V 6. až 7. storočí sa tento sviatok rozšíril aj v západnej (latinskej) cirkvi.
Obrady Palmovej nedele sa skladajú z dvoch častí: zo spomienky na Pánov vstup do Jeruzalema a zo svätej omše zasvätenej pamiatke Kristovho utrpenia, v ktorej sa prednášajú pašie – časť evanjelia, v ktorom sa opisuje Pánovo umučenie. Pašie (lat. passio – utrpenie) – opis utrpenia a smrti Ježiša Krista od Poslednej večere až po jeho smrť na kríži, ako ho podávajú evanjelisti.
V tomto roku sa čítajú pašie podľa Evanjelia svätého Lukáša. Na Kvetnú nedeľu je červená farba liturgického rúcha, farba mučeníctva. Napriek tomu má tento sviatok radostný význam, pretože sa ním začína sled udalostí, prostredníctvom ktorých sa uskutočnila spása sveta. Kresťanské tajomstvá viery sa navzájom prelínajú – sláva a radosť tvoria neoddeliteľný celok s utrpením; v utrpení sa ohlasuje vzkriesenie a spása.
Účasť na liturgii Kvetnej nedele znamená súhlas s krížom, s utrpením s Kristom a so spôsobom života, aký je. V niektorých farnostiach liturgickí asistenti vychádzajú pred kostol a potom procesiou pristupujú k zatvoreným dverám svätyne, na ktoré potom kňaz trikrát udrie krížom, čím symbolicky ukazuje, že kríž otvára cestu do neba.
V Gréckokatolíckej cirkvi sa na rozdiel od rímskeho obradu na Palmovú nedeľu nespievajú pašie. Na konci liturgie je myrovanie. Palmová nedeľa je vo východnom obrade veľkým sviatkom a má slávnostný charakter.
Palmovú nedeľu v tomto roku 13. apríla slávia slávia jednotne s katolíkmi aj veriaci Pravoslávnej cirkvi a veriaci Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania.
Týmto dňom sa zároveň začína Veľký týždeň, čo je slovenské pomenovanie obdobia známeho ako Hebdomada sancta, čiže Svätý týždeň.
