Rím 6. apríla (TK KBS) Počas Národnej púte veriacich zo Slovenska v Ríme zaznelo mnoho svedectiev o sile viery, spoločenstva i nádeje. Košický arcibiskup metropolita a predseda Konferencie biskupov Slovenska Mons. Bernard Bober a prešovský arcibiskup metropolita a predseda Rady hierarchov Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku Mons. Jonáš Maxim sa v rozhovore pre Tlačovú kanceláriu KBS a TV LUX podelili o svoje dojmy. Hovoria o sile liturgie, radosti veriacich, ale aj o posolstve Svätého Otca. Púť podľa nich priniesla duchovné ovocie, ktoré môže Slovensko premieňať po návrate domov.

Arcibiskup Bober: Púť do Ríma bola požehnaným časom plným nádeje a spoločenstva

Ako hodnotíte túto púť?

Bernard Bober: Hodnotím ju veľmi pozitívne. Počasie nám prialo, atmosféra bola výborná a pútnici vytvorili krásne spoločenstvo. Jediným nedostatkom bolo, že sme sa nemohli osobne stretnúť so Svätým Otcom. Potešil nás však jeho list, v ktorom nám adresoval pozdrav a povzbudenie. Jubilejný rok sme tak začali naozaj dobre – nielen doma, ale aj tu v Ríme.

Púť bola početná a podľa dostupných informácií patrí medzi najväčšie, aké Slováci v Ríme doteraz uskutočnili.

Prítomnosť biskupov, prezidenta, ministrov, veľvyslancov a ďalších predstaviteľov zo Slovenska vytvorila dôstojnú a silnú delegáciu. Organizácia bola zvládnutá veľmi dobre. Chcem sa preto poďakovať Konferencii biskupov Slovenska, jej tlačovému oddeleniu i celému sekretariátu. Pán Boh zaplať za túto požehnanú púť.

Ktorý duchovný moment bol pre vás osobitne silný?

Bernard Bober: Zaujal ma duch spontánnosti, ktorý medzi pútnikmi vládol. Bolo krásne vidieť, ako veriaci reagovali počas liturgie – potleskom, úsmevom, spevom. Táto živá reakcia ukazuje, že naši ľudia sú duchovne zrelší, otvorenejší a vnímavejší.

Osobitne ma oslovilo, keď som videl veriacich prechádzať svätými bránami s hlbokou úctou a dojatím. Mnohí sa mi zverili, že sa ich to hlboko dotklo. Bolo zrejmé, že si tieto chvíle uchovajú v srdci a že ich duchovne obohatili.

Aké ovocie očakávate po návrate domov?

Bernard Bober: Hoci sú to zatiaľ len prvé dojmy, verím, že pútnici si z Ríma odnášajú hlboké duchovné i ľudské zážitky. Mnohí si uchovajú spomienky nielen v pamäti, ale najmä v srdci. Verím, že ich povzbudí to, čo prežili – atmosféra viery, blízkosť spoločenstva, povzbudivé slová a symbolický prechod svätými bránami.

Slovo nádej zaznievalo veľmi často – z úst Svätého Otca, nás biskupov i kňazov. V dnešnej dobe je dôležité prekonať strach a neistotu a zamerať sa na toho, kto je pravým zdrojom nádeje – na Ježiša Krista. On je ten, kto Cirkev vedie, neopúšťa ju a zostáva s nami až do konca sveta. To je posolstvo, ktoré by malo doma najviac rezonovať – nádej zakotvená v Kristovi.

Čo by ste odkázali tým, ktorí sa nemohli osobne zúčastniť?

Bernard Bober: Na všetkých, ktorí zostali doma, sme mysleli s láskou. Mnohí nás prosili: „Modlite sa za mňa, spomeňte si na mňa, keď budete prechádzať svätou bránou.“ A my sme ich naozaj mali v srdci i v modlitbách.

Verím, že aj takto sprostredkovane mohli byť duchovne prítomní – cez médiá, modlitbu, duchovné spojenie. A dúfam, že ich to povzbudí, aby možno nabudúce, pokiaľ to okolnosti dovolia, neváhali a prišli – nielen na túru do hôr, ale aj na púť, ktorá posilňuje ich vieru a spoločenstvo Cirkvi.

Svätý Otec prekvapil pútnikov zúčastnených na Námestí sv. Petra svojím pozdravom. Ako ste vnímali jeho prítomnosť?

„Dnes na námestí zavládla veľká radosť – na konci omše medzi nás nečakane zavítal Svätý Otec. Hoci chorý, prišiel osobne medzi chorých. Bol to moment, ktorý sme počas tejto púte už ani nečakali. Svätý Otec pôsobil veľmi unavene, no napriek tomu nám adresoval slová: „Bona Dominica a tutti – Požehnanú nedeľu všetkým!“ Túto radosť zo stretnutia si nesieme domov na Slovensko.

Arcibiskup Maxim: Púť do Ríma bola silným duchovným zážitkom plným nádeje a povzbudenia

Otec arcibiskup, ako hodnotíte túto púť?

Jonáš Maxim: Púť hodnotím veľmi pozitívne. Zúčastnilo sa na nej veľa ľudí, boli prítomní takmer všetci biskupi. Chcem vyjadriť vďačnosť všetkým, ktorí mali odvahu prísť – ktorí opustili svoje domovy a rodiny. Často to bolo tak, že jeden z manželov išiel na púť, druhý ostal doma. Ďakujem aj všetkým, ktorí sa podieľali na organizácii – mnohí zostávajú v anonymite, no bez nich by to nebolo možné. Vďaka patrí aj tým, ktorí prijímali našich pútnikov na rôznych miestach.

Atmosféra bola veľmi pozitívna, ako to na púťach býva. Pútnik ide s očakávaním, púťou sa aj niečoho zrieka, a nie je náročný. A mali sme aj krásne počasie – čo je vždy bonus.

Ktorý duchovný moment vás obzvlášť zasiahol?

Jonáš Maxim: Pre mňa osobne bola svätá omša v Bazilike svätého Petra veľmi silný zážitok, pretože som mal prvýkrát možnosť celebrovať na hlavnom oltári. Je to výnimočná vec, ani som to neočakával. Atmosféra bola sústredená, modlitebná, veľmi hlboká.

Druhým silným momentom bol akatist k Presvätej Bohorodičke. Ľudia sa modlili spoločne a veľmi ma to oslovilo – až som tomu sám neveril, ako hlboko sa ma to dotklo.

Mali ste nejakú špeciálnu interakciu s gréckokatolíkmi zo Slovenska?

Jonáš Maxim: Áno, stretol som ich – nebolo ich veľa, ale priznali sa ku mne. A nielen gréckokatolíci – mnohí pútnici sa chceli odfotiť, ale najmä sa delili o svoje duchovné zážitky. To bolo pre mňa veľmi povzbudzujúce.

Čo by ste odporúčali pútnikom – tým, ktorí sa zúčastnili, aj tým, ktorí zostali doma – ako si uchovať nádej a odovzdávať ju ďalej?

Jonáš Maxim: Odporúčal by som to, čo sme robili aj tu na púti – hľadať Krista v každodennom živote. On nás pozval prostredníctvom Svätého Otca a jubilejného roka. Kristus je ten, ktorý nám dáva milosti.

Ľudia, ktorí sa vracajú domov, by si mali uchovať vedomé stretávanie sa s Kristom. Tým sa milosti, ktoré prijali, budú v ich životoch znova sprítomňovať. Odporúčam pokračovať v osobnej modlitbe, v stretávaniach s priateľmi, ktorých spoznali na púti, a udržiavať kontakt s tými, s ktorými prežili tieto krásne chvíle. Tam by som položil dôraz.

Aký dojem vo vás zanechal odkaz Svätého Otca, ktorý zaznel na diaľku?

Jonáš Maxim: Bolo pre mňa veľmi milé a povzbudzujúce, že aj napriek chorobe Svätý Otec prehovoril k nám. Síce nebol fyzicky prítomný, ale duchovne áno. Aj keď sa s nami nemodlil osobne, svojím slovom nás povzbudil. Myslím si, že každý pútnik to ocenil. Bol prítomný vo svojom posolstve – to bolo reálne a hlboké.

Vladyka, čo konkrétne znamená nemať strach z neznámeho, ako nás povzbudil Svätý Otec?

Jonáš Maxim: Neznámy je predovšetkým zajtrajší deň. Myslím, že práve k tomu nás Svätý Otec vyzýval – nebáť sa vstúpiť do nového dňa. Nevieme, čo príde zajtra, ale vieme, kto sme a s kým kráčame – s Kristom. On je s nami aj zajtra. V tomto zmysle je to veľké povzbudenie pre nás všetkých.