Vatikán 2. apríla (VaticanNews) „Najprv sa rozprával s Bohom osamote, potom, keď vyšiel von, ukazoval Boha všetkým. To preto sa nás jeho slová tak dotýkali, menili naše životy.“ Kardinál Konrad Krajewski dvadsať rokov po smrti poľského pápeža pripomína pre Vatikánske médiá aspekt Jána Pavla II., s ktorým sa oboznámil v rokoch, keď pôsobil ako pápežský ceremoniár.
Pápež Wojtyla bol človekom, ktorý keď šiel predsedať liturgii, ešte pred začiatkom slávenia sa v sakristii ponoril do modlitby, takmer akoby bol neprítomný pre okolie. „V tejto svojej neprítomnosti sa stretával s Bohom,“ poznamenáva. „Nevedel som, že práve toto je svätosť. Pre mňa to bolo normálne, pretože počas siedmich rokov som Svätého Otca videl niekoľkokrát do týždňa práve takto.“
Druhý apríl, absolútne ticho
Pápežský almužník bol prítomný v Ríme večer v deň smrti poľského pápeža. Keď sa v noci z 2. na 3. apríla vracal domov, všimol si, že „svet sa zastavil“, „svet pokľakol na Námestí sv. Petra“: Všetky ulice boli plné ľudí, a predsa bolo všade absolútne ticho. V obchodoch ani v reštauráciách nebol nikto. Všetci sa zhromaždili na modlitbe“. Aj vďaka médiám, ktoré pozorne sledovali celý priebeh pontifikátu, bol tento pocit kolektívnej paralýzy dobre vnímaný. „Takto sme to prežívali pravdepodobne po prvýkrát v histórii úmrtí pápežov,“ poznamenáva kardinál Krajewski, ktorý zároveň opisuje momenty, keď už opadlo veľké napätie spojené s odchodom Karola Wojtylu a začali sa objavovať iné myšlienky. „Bolo to hmatateľné. Rozmýšľali sme, prečo nie sme ako Ján Pavol II. Prečo on bol svätý a my, ktorí sme mu boli tak blízko, nie“.
Radikálne prežívané evanjelium
Podľa kard. Krajewského Ján Pavol II. „žil štyri evanjeliá“. „Jeho logika práce, správania, riešenia všetkých problémov - svetových i osobných, bola podľa štyroch evanjelií, teda sine glossa“, bez dodatkov, vysvetľuje kardinál a dodáva: „Keď k evanjeliu pridáme komentár, istým spôsobom ho oslabujeme“, zatiaľ čo „žiť podľa štyroch evanjelií je veľmi radikálne“. Keď sa človek stane pokorným, keď sa úplne vloží do služby Bohu a človeku, vtedy je skutočne veľký. Preto je Ján Pavol II. svätý, konštatuje pápežský almužník.
Dedičstvo po 20 rokoch
Na otázku, čo by bolo najdôležitejším odkazom pápeža Wojtylu dnes, po 20 rokoch, pápežský almužník zdôrazňuje, že je to odkaz žiť evanjelium naplno. „On,“ opakuje, „žil podľa logiky evanjelia a riešil svet logikou evanjelia.“ Aj útoky, ktoré utrpel za života a po smrti, spadajú do logiky Ježiša, ktorý povedal: ‚Ak prenasledovali mňa, budú prenasledovať aj vás ‘ (Jn 15, 10). „To sa stáva, ak žijeme podľa Božej pravdy“.
„Aj naďalej nás zhromažďuje“
Kardinál Krajewski v rozhovore spomína na začiatky svätých omší, ktoré sa slávia pri hrobe sv. Jána Pavla II. Počas prvej eucharistie vo Vatikánskej kryptách - ktoré strážia hrob svätého Petra - vo štvrtok, v deň ustanovenia sviatostí Eucharistie a kňazstva, boli počas homílie prečítané želania Svätého Otca, ktorý prosil o sväté omše a modlitby. A tak sa od toho štvrtka slávili sväté omše. Najprv v kryptách a potom, po blahorečení, pri oltári sv. Sebastiána v Bazilike sv. Petra.
Tieto sväté omše sa s výnimkou Zeleného štvrtka slávili nepretržite 20 rokov. Pápežský almužník dodáva, že hoci sa vo Vatikánskej bazilike nachádzajú hroby viacerých svätých, jedinej „mocnej a významnej úcte“ tohto druhu sa vo „viditeľnej“ podobe teší sv. Ján Pavol II. V Ríme je veľká skupina Poliakov, ale aj tých, ktorí prichádzajú do Večného mesta ako pútnici, najmä teraz v Jubilejnom roku, ktorí sa každý týždeň schádzajú pri hrobe poľského pápeža. Na koncelebrácii sa vždy zúčastňuje niekoľko desiatok kňazov, nedávno ich bolo napočítaných viac ako 100. Okrem toho vďaka Vatikánskemu rozhlasu a v Poľsku vďaka katolíckym rozhlasovým staniciam sa Poliaci môžu k svätej omši duchovne pripojiť. Pre kardinála Krajewského je to „znak jednoty, znamená to byť pospolu. Ján Pavol II. nás naďalej spája“.
Marek Weresa, Zuzana Klimanová – VaticanNews
