Vatikán 2. apríla (VaticanNews) Svätá stolica v stredu 2. apríla zverejnila katechézu Svätého Otca určenú na dnešnú generálnu audienciu. Z dôvodu choroby pápeža Františka sú však všetky audiencie dočasne pozastavené. Dnešné zamyslenie sa venuje postave Zacheja a patrí do jubilejného cyklu katechéz Ježiš Kristus, naša nádej. Prinášame ho v plnom znení.  

Evanjelium podľa Lukáša (19,1-5)

Ježiš vošiel do Jericha a prechádzal cezeň. A tu muž menom Zachej, ktorý bol hlavným mýtnikom a bol bohatý, zatúžil vidieť Ježiša, kto to je, ale nemohol pre zástup, lebo bol malej postavy. Bežal teda napred a vyliezol na planý figovník, aby ho uvidel, lebo tadiaľ mal Ježiš prechádzať. Keď Ježiš prišiel na to miesto, pozrel sa hore a povedal mu: „Zachej, poď rýchlo dolu, lebo dnes musím zostať v tvojom dome.“

Cyklus katechéz k Jubileu 2025: Ježiš Kristus, naša nádej
II. Ježišov život. Stretnutia
3. Zachej – „Dnes musím zostať v tvojom dome!“ (Lk 19,5)

Drahí bratia a sestry,  

pokračujeme v uvažovaní nad stretnutiami Pána Ježiša s rôznymi postavami z evanjelia. Dnes sa chceme zastaviť pri Zachejovi – postave, ktorá má osobitné miesto v mojom duchovnom putovaní a veľmi mi leží na srdci.  

Evanjelista Lukáš ho predstavuje ako človeka, ktorý sa zdá byť úplne stratený. Aj my sa neraz tak cítime – ako keby sme nemali žiadnu nádej. No Zachej zisťuje, že Pán ho už dávno hľadal.  

Ježiš totiž zostupuje do Jericha – mesta pod úrovňou mora, ktoré sa vtedajším spôsobom myslenia prirovnávalo k podsvetiu. Práve tam Pán hľadá tých, ktorí sa cítia byť stratení. A aj dnes Vzkriesený Kristus zostupuje do „podsvetia“ našich dní: do miest vojen, do utrpenia nevinných, do sŕdc matiek, ktoré vidia umierať svoje deti, do hladu chudobných.  

Zachej bol istým spôsobom stratený. Možno urobil zlé rozhodnutia alebo ho samotný život priviedol do situácií, z ktorých sa ťažko hľadá východisko. Lukáš zdôrazňuje, že Zachej bol nielen výbercom daní pre rímskych okupantov, ale dokonca hlavným výbercom – čo akoby znásobovalo jeho vinu.  

Okrem toho bol bohatý, čo naznačuje, že pravdepodobne využíval svoje postavenie na vlastné obohatenie na úkor svojich krajanov. Takýto životný štýl však prináša dôsledky: Zachej sa cíti byť vylúčený, prehliadaný a opovrhovaný.  

Keď sa dopočuje, že cez mesto prechádza Ježiš, zatúži ho aspoň zazrieť. Ani ho nenapadne, že by sa s ním mohol osobne stretnúť – stačilo by mu vidieť ho z diaľky. No naše túžby často narážajú na prekážky. Zachej bol nízkej postavy – a taká je aj naša ľudská prirodzenosť, máme svoje obmedzenia. Navyše mu vo výhľade bráni zástup, možno ako symbol určitej odplaty od ľudí.  

Ale keď túžba silno horí, nenecháme sa odradiť. Kto naozaj chce, hľadá spôsoby – hoci aj netradičné. Vyžaduje si to odvahu a detskú jednoduchosť, aby sme sa nebáli zosmiešnenia či straty vlastnej dôstojnosti. Zachej, ako malé dieťa, vylezie na strom. Odtiaľ má dobrý výhľad – môže vidieť Ježiša, no zároveň sa ukryje pred očami ľudí.  

Lenže s Pánom je to vždy inak, než by sme čakali. Keď Ježiš prichádza k stromu, zdvihne zrak. Zachej sa cíti odhalený – možno čaká verejné pokarhanie. Ľudia v zástupe by ho možno aj očakávali, no sú sklamaní: Ježiš mu namiesto toho hovorí: „Zachej, poď rýchlo dolu, lebo dnes musím zostať v tvojom dome!“ (Lk 19,5). Boh nemôže len tak prejsť popri tom, kto je stratený.  

Lukáš si všíma predovšetkým radosť Zachejovho srdca – radosť človeka, ktorý sa cíti videný, prijatý a predovšetkým mu bolo milosrdne odpustené. Ježišov pohľad nie je pohľad výčitky, ale pohľad milosti. A to je presne ten druh milosrdenstva, ktorý nám niekedy robí problém – najmä keď Pán odpúšťa tým, o ktorých si myslíme, že si to nezaslúžia. Začneme šomrať a určujeme hranice Božej láske.  

Keď sa už ocitnú v dome, Zachej po Ježišových slovách odpustenia vstáva – akoby povstal zo smrti – a prijíma záväzok: chce štvornásobne vrátiť to, čo ukradol. Nejde o cenu, ktorou by si chcel „kúpiť“ Božie odpustenie – lebo Božie odpustenie je vždy darom. Ide o jeho spontánnu túžbu napodobňovať toho, kto ho zahrnul láskou.  

Zachej nehovorí abstraktne – jeho rozhodnutie vychádza priamo z jeho životnej situácie. Pozrie sa na svoj život a nachádza miesto, kde môže začať premenu.  

Drahí bratia a sestry, učme sa od Zacheja nestrácať nádej, aj keď máme pocit, že sme na okraji alebo že nedokážeme zmeniť svoj život. Pestujme v sebe túžbu vidieť Ježiša – a predovšetkým sa nechajme nájsť jeho milosrdenstvom, ktoré nás prichádza hľadať, nech by sme sa nachádzali v akejkoľvek situácii.  

Preklad: Martin Jarábek / Snímka: Ilustračná