Mjanmar 31. marca (TK KBS) Kardinál Charles Maung Bo, predseda Mjanmarskej biskupskej konferencie a arcibiskup Rangúnu, hovorí pre vatikánske médiá o katastrofálnom zemetrasení v Mjanmarsku. „Bolo šokujúce sledovať, ako príroda prehlbuje utrpenie ľudí žijúcich v oblastiach, ktoré už boli skúšané štyrmi rokmi násilím, hospodárskym kolapsom a núteným vysídlením,“ uviedol.
Kardinál Charles Maung Bo, predseda mjanmarskej biskupskej konferencie a arcibiskup Rangúnu, vyjadril pre vatikánske médiá svoju ľútosť nad katastrofálnym zemetrasením so silou 7,7 stupňa, ktoré zasiahlo oblasť Mandalaja a vyžiadalo si v Mjanmarsku viac ako tisíc obetí. Počet obetí môže ešte vzrásť, pretože zničených je mnoho budov, stovky ľudí sú nezvestné, a tritisíc budov sa zrútilo. Desiatky ciest a mostov sú vážne poškodené. Ide o zemetrasenie, ktoré je teraz označované ako „veľké zemetrasenie storočia,“ hovorí kardinál Bo.
Rangúnsky arcibiskup vo chvíli zemetrasenia prechádzal miestami najviac postihnutými smrťou a skazou. „Keď sme sa predierali zablokovanou dopravou, videli sme, ako sa na ceste otvárajú obrovské krátery. Naše auto sa nekontrolovateľne pohybovalo, rovnako ako všetky ostatné vozidlá. Bol to pre nás všetkých desivý okamih.“
Kardinál opísal „dramatické scény mužov a žien, ktorí bežali ulicami a hľadali bezpečie“ a vysvetlil, že už apeloval „na všetky zúčastnené strany s prosbou o bezodkladnú humanitárnu pomoc, o neobmedzený prístup k postihnutému obyvateľstvu a o zastavenie paľby všetkými bojujúcimi skupinami“. Najväčšie obavy má z distribúcie pomoci, ktorú by vzhľadom na násilnosti „mohli sťažiť nepokoje ozbrojených skupín“.
Zmierenie, dialóg a mier zostávajú „jediným riešením“, aj keď zatiaľ najlepším kanálom na pomoc potrebným sú náboženské skupiny a Katolícka cirkev. Kardinál Bo ďalej informuje, že aktivoval „plán reakcie na mimoriadnu udalosť“ nazvaný Merci (Mjanmarsko Earthquake Response Church Initiative) a zvolal stretnutie zástupcov Cirkvi a pracovníkov Charity zo všetkých postihnutých oblastí. Boli aktivované národné a diecézne kancelárie Charity, aby v spolupráci s miestnymi úradmi, náboženskými predstaviteľmi a humanitárnymi organizáciami zasiahli v najviac postihnutej diecéze Mandalay a rýchlo reagovali na miestne potreby.
V postihnutých oblastiach nefungujú komunikácie, nie je k dispozícii internet a veľmi málo elektriny. „Ľudia potrebujú všetko, jedlo, prístrešie, lieky a všetok život zachraňujúci materiál,“ pokračuje kardinál Bo s tým, že mimovládne organizácie bijú na poplach kvôli mimoriadnej situácii v zdravotníctve, keď nemocnice boli už na začiatku zle vybavené a teraz kolabujú. „Balzamom útechy“ sú pre národ slová pápeža Františka, ktorý „napriek svojej nedávnej chorobe“ vyjadril svoju blízkosť telegramom, rovnako ako „počas posledných štyroch ťažkých rokov“ svojimi výzvami vždy dával najavo, že „neustále utešuje mjanmarský ľud“.
Práve slzy v tejto chvíli spájajú obyvateľstvo zničené utrpením, pokračoval kardinál Bo, pretože keď „príroda zaútočí, ľudia zabúdajú na všetky rozdiely, a ak sa nám ako druhu podarí prežiť, je to preto, že sa dokážeme dojať slzami iných, nech sú kdekoľvek, v Thajsku alebo v Mjanmarsku“. Arcibiskup Rangúnu uisťuje o blízkosti Cirkvi k tejto krajine: „Cítime ich bolesť, budeme v tejto dobe smútku stáť po boku všetkých, aby sme pomohli zaceliť rany. Dokázali sme to po cunami, dokázali sme to po cyklóne Nargis, prekonáme aj túto krízu, pretože súcit nechýba.“
Bolesť mjanmarskej cirkvi: zničené kláštory, zrútené katedrály
Misionár pôsobiaci v Mjanmarsku rozpráva o tragickej situácii obyvateľstva postihnutého zemetrasením, ktorému teraz hrozí, že zostane bez vody a jedla.
Kostol svätého Jozefa v Mandalaji, meste s viac ako miliónom obyvateľov, je sčasti zničený; katedrála v Taunggyi, hlavnom meste štátu Šan, je úplne na nepoznanie; dva kláštory v Myo Thite, kde sa niektoré rehoľníčky zachránili len zázrakom, zostali dokonca bez múrov. Hlas misionára žijúceho v Mjanmarsku, ktorý si praje zostať v anonymite a s ktorým sa L'Osservatore Romano podarilo spojiť len s veľkými ťažkosťami, pretože v mnohých oblastiach sa elektrina stala preludom a telefóny fungujú s prestávkami, je nesmierne znepokojený.
Potvrdzuje, že v mestách a dedinách zasiahnutých zemetrasením počet mŕtvych rastie exponenciálne každú hodinu. Pri rozprávaní o tom, že početné budhistické chrámy, niektoré mešity a kresťanské modlitebne sa doslova rozpadli na dve časti ako obyčajné domčeky z kariet, tento kňaz hovorí: „Mnoho katolíckych kostolov je poškodených, majú hlboké trhliny, ktoré narúšajú ich stabilitu. V piatok boli vo všetkých dotknutých kostoloch zrušené pobožnosti krížovej cesty, aby nedošlo k ohrozeniu ľudí.“
Je cítiť hlbokú bolesť, ktorá v terajšej pôstnej dobe zosilnila natoľko, že ochromila nielen Cirkev, ale celé obyvateľstvo: „Keď došlo k tým strašným otrasom, cítil som medzi ľuďmi hlboké, dramatické ticho, pretože to predstavuje ďalšiu smutnú udalosť, ktorá sa skutočne dotýka všetkých. Stovky obetí nestačili. Cirkev však necúvla a naďalej pomáha, ako môže, kráča a trpí spoločne so svojimi bratmi, nech už sú akéhokoľvek stavu a akéhokoľvek náboženstva.“
Situácia začína byť kritická aj v mestských oblastiach, ktoré neboli priamo postihnuté zemetrasením. V bývalom hlavnom meste tejto krajiny, ktoré má vôbec najvyšší počet obyvateľov, našťastie nedošlo k mnohým kolapsom, ale za posledných 24 hodín úplne zmizla elektrina a začína dochádzať voda: „Dokonca aj potraviny začínajú dochádzať, pretože jedna z najdôležitejších ciest, tá, ktorá spája Mandalaj s Rangúnom, je už zablokovaná. Tí, ktorí mohli, zásobili benzínom: zástupy pri čerpacích staniciach boli obrovské.“ A to všetko hrozí ďalším vyhladovaním už aj tak unaveného a skúšaného obyvateľstva.
Zdroj: VaticanNews, česká redakcia, redakčne upravené
