Vatikán 27. marca (VaticanNews) Ubehlo päť rokov od Statio Orbis s modlitbou v čase pandémie.

Je to už päť rokov od chvíle, keď stúpal osamelý pápež František, smerom k priečeliu Baziliky sv. Petra. Bol to upršaný večer. Námestie bolo zúfalo prázdne, hoci milióny ľudí po celom svete ho sledovali prilepení k televíznym obrazovkám, lebo boli stále uväznení v dlhej karanténe počas lockdownu. Boli vystrašení z neviditeľného vírusu, ktorý si vyžiadal veľa obetí a mnohí skončili na nemocničných oddeleniach intenzívnej starostlivosti – bez toho, aby ich rodiny mohli vidieť, rozlúčiť sa s nimi či sa zúčastniť ich pohrebu.

Týmto gestom, modlitbou a každodennou sv. omšou v kaplnke Domu svätej Marty, sa Petrov nástupca stal blízkym pre všetkých. Všetkých zovrel v objatí prázdneho námestia v požehnaní Najsvätejšou Oltárnou sviatosťou, v tom jednoduchom geste bozku nôh Ukrižovaného, ktorý bol vystavený nepriaznivým vplyvom počasia počas drsného večera začiatku jari a pritom vyzeral, akoby plakal. „Bol som v kontakte s ľuďmi. Nikdy som nebol sám…“, povedal by o pár rokov neskôr pápež. Bol sám, ale nebol osamelý. Modlil sa za rozrušený svet. Bol to silný, nezabudnuteľný obraz, ktorý poznačil jeho pontifikát.

Pri tej príležitosti povedal pápež František, obracajúc sa k Bohu:

„Voláš nás, aby sme využili tento čas skúšky ako čas rozhodovania. Nie je to čas tvojho súdu, ale nášho posúdenia: je to čas vybrať si, čo je dôležité a čo sa pomíňa, oddeliť to, čo je nevyhnutné, od toho, čo nie je podstatné. Je to čas na opätovné nastavenie toku života smerom k tebe, Pane, a k druhým.“

V nasledujúcich mesiacoch Svätý Otec opakoval to, že „z každej krízy nikdy nevyjdeme rovnakí, nikdy. Vyjdeme lepší alebo vyjdeme horší.“

Päť rokov po tejto udalosti, keď sa rozhliadneme okolo seba, je nemožné tvrdiť, že sme vyšli z tejto skúšky lepší – svet je otrasený násilím tých, čo vedú vojny a myslia na zbrojenie namiesto toho, aby bojovali proti hladu.

Už nie sme v karanténe a teraz sa situácia obrátila: námestie sa zapĺňa ľuďmi, ktorí oslavujú Jubileum, zatiaľ čo chýba biskup Ríma, ktorý sa modlí za nás a za mier zo svojej izby v Dome sv. Marty, kde sa zotavuje po ťažkom zápale pľúc. Avšak tento súzvuk sa nepretrhol. A jeho slová z tej doby sú aktuálnejšie než kedykoľvek predtým: aj dnes, najmä dnes, je „čas vybrať si, čo je dôležité a čo sa pomíňa“.

Andrea Tornielli – Vatican News
Preklad Martin Jarábek