Košice 25. marca (TK KBS) V pondelok 24. marca 2025, v deň 81. výročia mučeníckej smrti blahoslavenej rodiny Ulmovcov, sa v Katedrále sv. Alžbety v Košiciach uskutočnila slávnosť prijatia ich relikvií. Rodina Ulmovcov položila život počas druhej svetovej vojny za záchranu prenasledovaných Židov a v roku 2023 bola blahorečená ako prvá celá rodina vrátane nenarodeného dieťaťa.
Pred slávnostnou svätou omšou sa v Katedrále sv. Alžbety v Košiciach sa rodiny pomodlili ruženec s rozjímaniami o živote Ulmovcov, následne Marta a Krzysztof Kardyś, poradcovia Arcidiecézneho centra pre rodinu z Przemyślu predniesli katechézu o živote tejto rodiny.
Slávnostnú svätú omšu celebroval košický arcibiskup metropolita a predseda Konferencie biskupov Slovenska Mons. Bernard Bober. Na slávnosti sa zúčastnili aj pomocný biskup Košickej arcidiecézy Marek Forgáč, arcibiskup Cyril Vasiľ SJ, košický eparchiálny biskup a predseda Rady KBS pre rodinu, vladyka Jonáš Maxim, prešovský arcibiskup metropolita, pomocný biskup Nitrianskej diecézy Peter Beňo a pomocný biskup Spišskej diecézy Mons. Ján Kuboš. Relikvie Ulmovcov priniesol a slávnostne odovzdal pomocný biskup Przemyskej arcidiecézy Mons. Krzysztof Chudzio, ktorý zároveň predniesol homíliu.
Na slávnosti boli prítomní aj zástupcovia Rzeszowského kraja z Poľska, ktorí do Košíc pricestovali, aby vyjadrili úctu a spojenie s príbehom rodiny Ulmovcov, pochádzajúcej práve z tohto regiónu.
Prítomných hostí a veriacich privítal dekan farnosti Košice – Dóm sv. Alžbety Allan Tomáš. Následne pozdravil prítomných arcibiskup Bober. Liturgické čítania počas slávnosti predniesli rodiny, čím sa ešte viac zdôraznil rodinný rozmer tohto výnimočného podujatia.
Vo svojej homílii biskup Chudzio pripomenul slovenských mučeníkov nedávnej histórie – blahoslavených Pavla Petra Gojdiča, Vasiľa Hopka, Zdenku Schelingovú, Titusa Zemana, Annu Kolesárovú a Jána Havlíka – ako príklady vernosti Bohu až do krajnosti. Následne upriamil pozornosť na blahoslavenú rodinu Ulmovcov, ktorá žila neďaleko, ani nie 200 kilometrov od Košíc. „Boli to laici, ktorí vo svojom povolaní k rodinnému životu uskutočnili všeobecné povolanie k svätosti. Pri pohľade na túto rodinu si každý môže nájsť svojho vlastného patróna, prihovárajúceho sa u Boha, ale aj príklad hodný nasledovania a určitú blízkosť. Svojho osobného patróna tu nájdu otcovia, matky aj deti,“ zdôraznil biskup.
Dodal, že rodina Ulmovcov nám môže byť inšpiráciou v budovaní rodinného života na silných základoch viery a lásky k Bohu a k blížnym, v zakorenení života v Božom slove a úcte k Svätému písmu, vo vzájomnej láske, trpezlivosti a starostlivosti, v otvorenosti pre dar života prijatý s radosťou a zodpovednosťou, v starostlivosti o rodinu, v uvedomení si svätosti a hodnoty ľudského života od počatia po prirodzenú smrť, vo výchove detí a v odvahe vydávať autentické svedectvo o Kristovi až po obetu vlastného života.
V závere svätej omše sa uskutočnil obrad slávnostného prevzatia relikvií Ulmovcov jednotlivým cirkevným spoločenstvám. Relikvie blahoslavenej rodiny poputujú do Nitrianskej a Spišskej diecézy, Prešovskej metropolie a Košickej arcidiecézy (Dóm sv. Alžbety a Farnosť sv. rodiny Košice-Furča), pričom niektoré budú uložené ako stabilné, iné budú slúžiť ako putovné (Rada KBS pre rodinu, Arcidiecézne centrum pre rodinu v Košiciach).
V závere arcibiskup Bober pozdravil prítomných týmito slovami: „Mestečko Markowa nie je veľké, ale vychovalo veľkých ľudí. Je to prvá rodina, ktorá bola beatifikovaná – takýto príklad pochádza práve z Markowej, tie ďalšie budú druhé. Veríme však, že nie cez utrpenie. Kiež by Boh spájal všetky národy a rasy, kiežby všetky náboženstvá prispeli k tomu, aby na Slovensku bol lepší, šťastnejší a pokojnejší život. Modlime sa za tých, ktorí dnes trpia pre vojny.“
Následne sa prítomným prihovoril predseda Ústredného zväzu židovských náboženských obcí na Slovensku Richard Duda: „Židia sa dodnes nazývajú oslovením sestry a bratia. Katolícka rodina Ulmovcov ukrývala prenasledovaných Židov. Príklad jednej rodiny ukázal zrozumiteľné posolstvo pre všetkých – veriacich, neveriacich, kresťanov aj Židov. Pri relikviách tejto rodiny si musíme spomenúť aj na všetkých ostatných kresťanov, ktorí počas druhej svetovej vojny pomáhali prenasledovaným Židom. Niektorí dobrodinci boli ocenení titulom Spravodliví medzi národmi, mnohí však ostali neznámi. Pri relikviách si musíme spomenúť aj na kresťanov, ktorým je dnes v rôznych častiach sveta ubližované. Nech je čin Ulmovcov pre nás výzvou, aby sme sa nikdy neuspokojili s pasivitou voči nespravodlivosti. Nech nám ich príklad pomôže k tomu, aby sme ako predstavitelia rôznych náboženstiev dokázali stáť pri sebe v dobrých aj zlých časoch. Nech nám k tomu pomáha aj modlitba: Hľa, aké je dobré a milé, ak bratia a sestry žijú pospolu. Shalom.“
Martin Rečlo, riaditeľ Arcidiecézneho centra pre rodinu v Košiciach, jeden zo zástupcov prijímateľov relikvií označil tento deň za zázračný: „Boh nám dnes ukazuje, že cez rodiny sa stará o Cirkev, že cez manželstvá buduje jej svätosť a ukazuje nám, že sviatosť manželstva, žitá verne, má veľkú evanjelizačnú silu. Využime dar, ktorý v sebe rodiny nesú.“
Zástupcovia manželov a rodín sa poďakovali biskupovi Chudziovi a prítomnej delegácii z diecézy Przemyśla za ich prítomnosť v Košiciach práve v deň výročia smrti Ulmovcov, ako aj ostatným prítomným biskupom za vôľu a chuť rozvíjať kult blahoslavenej rodiny vo svojich diecézach.
V Košiciach si budú môcť veriaci uctiť relikvie aj ďalšie dni, v Dóme sv. Alžbety, kde bude relikviár trvalo umiestnený, potom 25. marca večer v Kostole Svätej Rodiny a Katedrálnom chráme Narodenia Presvätej Bohorodičky v Košiciach-Starom meste 25. a 26. marca 2025 večer.
TK KBS informoval Richard Kucharčík
___
V plnom znení prinášame homíliu, ktorú pri tejto príležitosti predniesol pomocný biskup Przemyskej arcidiecézy Krzysztof Chudzio.
Slávnosť Zvestovania Pána je veľkým kristologickým a mariologickým sviatkom. Tento sviatok má rozmer aj čisto ľudský, lebo sa domáha úcty k ľudskému životu od momentu počatia. Očividne odkrýva nádhernú úlohu materstva a pozýva k vďačnosti Spasiteľovi za posvätenie lona matiek, ktoré je pre človeka prvým bydliskom.
Preto s pokorou a údivom pozeráme dnes na Máriu, poslušnú a vernú pannu, ktorá sa vyslovením svojho „fiat“ stala mocou Ducha Svätého matkou Božieho Syna. List Hebrejom nás presviedča, že Boží Syn sa stáva človekom, aby splnil vôľu Nebeského Otca. V okamihu vtelenia vyjadril svoju pripravenosť obetovať sa. Všetko to robí z lásky a pre naše spasenie.
Do tohto tajomstva vťahuje i Máriu. Jej jednoduchý a srdečný dialóg s Božím Poslom nám ukazuje postoj pokornej služobnice Pána, ktorá vyjadruje nielen svoju poslušnosť Bohu, ale ponížené poddanie sa jeho moci.
Márie vie, že nie je schopná, že sama nemá silu zrealizovať nepredstaviteľné tajomstvo. Ale vie, že pri nej stojí Gabriel – „El-Ghabr“ – Boh je sila. Preto keď sa pokoruje a vyjadruje svoj súhlas, oddáva sa konaniu tej sily Boha, ktorá prostredníctvom Ducha Svätého spôsobí, že Boží Syn môže prísť na zem.
Je to pozoruhodné učenie a opravdivý postoj viery. Čím viac sa pred Bohom pokorím a opriem o Božiu moc, nie o svoju vlastnú, tým viac Boh môže a začína realizovať svoje plány. Jeho plány vedú človeka vždy k spáse.
Ukazuje sa, že keď otávarame svoje srdce Božiemu svetlu a jeho moci, Pán v nás robí neobyčajné zázraky. Jeho mocou sme schopní konať skutky, ktoré prekvapujú dokonca aj nás samých. Ale stretnutie s Božou milosťou si vyžaduje ďalšiu spoluprácu a úplnú dôveru Bohu.
Aby bol náš vzťah s Bohom ešte viac opravdivý, trvalý a reálny, Svätý Otec ohlásil a otvoril Jubilejný rok. Je to zároveň príležitosť vrátiť sa a prehĺbiť duchovný život a tiež otvoriť sa pre druhých.
Vieme, že sprievodným heslom tohto Jubilejného roka je „Nádej“. Svätý Otec podčiarkuje, že je to hodnota, ktorú svet dnes zvlášť potrebuje. Veď sami zažívame ničivé vplyvy rôznych ideológií, ktoré sú vo svojom obsahu nielen proti evanjeliu, ale keďže sa sústreďujú len na materializmus a odmietajú večný život, spôsobujú, že svet sa ponára do nihilizmu, ktorý ako „čierna diera“ vo vesmíre pohlcuje všetky duchovné hodnoty.
Veď ešte nedávno materialisti a ich filozofi vykresľovali večný život ako utópiu a presadzovali slávny slogan o náboženstve, ktoré definovali ako ópium ľudstva. Žiaľ, rozhodli sa dokonca násilne vtrhnúť do ľudských sŕdc a vziať im vieru a nádej.
Našťastie dnes už pominuli mračná krutého prenasledovania Cirkvi komunistickým režimom. A vy tu na Slovensku dobre viete, aké veľké a zhubné bolo toto prenasledovanie. Ale takisto máte právo byť hrdí, keď obdivujete nezlomnosť a vernosť Bohu tých vašich rodákov, ktorí sa v tom čase stali mučeníkmi a skutočnými svedkami viery.
Medzi obeťami komunistického režimu na Slovensku je šesť blahoslavených. V roku 2001 sv. Ján Pavol II. blahorečil biskupa prešovskej eparchie Pavla Petra Gojdiča (1888 – 1970), potom počas poslednej návštevy na Slovensku v roku 2003 pomocného biskupa prešovskej eparchie Vasiľa Hopka (1904 – 1976) a Zdenku Schelingovú (1916 – 1955) z kongregácie Milosrdných sestier svätého Kríža.
Ďalší mučeník komunizmu salezián Titus Zeman (1915 – 1969) bol blahorečený pápežom Františkom v roku 2017, ďalej v roku 2018 aj Anna Kolesárová (1928 – 1944), ktorá bola zastrelená ruským vojakom, keď bránila svoju čistotu.
V uplynulom roku v septembri bol blahorečený bohoslovec Ján Havlík, o ktorom kardinál Semeraro povedal: „Tento vzor vernosti je dnes oficiálne ponúknutý nielen Cirkvi na Slovensku, ale určite aj všetkým kresťanom a chcel by som doplniť, že všetkým, ktorí pracujú v prospech ľudskej dôstojnosti a slobody svedomia.“ Zároveň kardinál Semeraro podčiarkol, že bl. Ján Havlík bol človekom nádeje a to od samého začiatku. „To čnosť nádeje spôsobila, že jeho povolanie rástlo. To nádej živila jeho povolanie.“
Sestry a bratia,
nádej sa zakladá na viere a živí sa láskou, a tak nám umožňuje v živote napredovať.
Keď hľadíme na svätých a blahoslavených vašej vlasti, na tieto pekné vzory vernosti Bohu, chcel by som ešte ponúknuť príklad blahoslavenej rodiny, ktorá bývala neďaleko, ani nie 200 km odtiaľto. Boli to laici, ktorí vo svojom povolaní k rodinnému životu uskutočnili všeobecné povolanie k svätosti. Pri pohľade na túto rodinu si každý môže nájsť svojho vlastného patróna, prihovárajúceho sa u Boha, ale aj príklad hodný nasledovania a určitú blízkosť, svojho osobného patróna tu nájdu otcovia, matky, aj deti.
Ukazuje sa, že ako ľudia stále potrebujeme inšpiráciu, určitý impulz, aby sme nepodľahli marazmu – akejsi bezútešnosti, ktorá prispieva k rôznym frustráciám a dokonca depresiám. Potrebujeme inšpiráciu, ktorá nás potiahne.
Pred nami stoja mučeníci z čias II. svetovej vojny: Jozef a Viktória Ulmovci s ich siemimi malými deťmi (z toho jedno ešte nenarodené) – prvá blahorečená rodina v histórii Cirkvi. Vedúc hlboký náboženský rodinný život, známi svojou spoločenskou angažovanosťou, nesúhlasili s nečinným prizeraním sa nemeckým zločinom. Vedeli, že za svoje konanie môžu byť usmrtení rukou nemeckých okupantov. Za to, že poskytli útočisko niekoľkým prenasledovaným Židom, bola celá rodina zavraždená 24. marca 1944.
Táto blahoslavená rodina – Jozef a Viktória, a ich deti Stanislava, Barbara, Vladislav, František, Anton, Mária a dieťatko, ktoré bolo v lone matky – Ulmovci – nás nadchýnajú a vovádzajú do sveta hodnôt, ktoré nie sú len univerzálne, ale aj dôležité a potrebné, dokonca sú nevyhnutné pre každodennú existenciu, tu a teraz. Ony spôsobujú, že svätyňa nášho srdca je pekná a ozdobená čnosťami.
V ich živote sa objavujú aj také prvky, po ktorých túžime, ale ktoré sa nám dnes zdajú nerealizovateľné.
Človek predsa túži po trvalej láske, túži po priateľstve a spoločenstve, v ktorom sa bude cítiť užitočný. Potrebuje sa realizovať skrze tvorbu konkrétneho dobra. A zároveň odmieta atmosféru neslobody, násilia a bolí ho, keď sa ubližuje iným.
Počas vojny ale aj v čase zdanlivého pokoja, keď sa násilie ukazuje rafinovanejším spôsobom, je miesto a čas, aby sa človek stával viac človekom. Aby sa človek stával viac Božím, ako to často pripomínal sv. Ján Pavol II.
„Dnešný človek počúva radšej svedkov než učiteľov, a ak počúva učiteľov, tak len preto, že sú zároveň svedkami“ – napísal Pavol VI. v Evangeli nuntiandi (č. 41).
Dnes máme príležitosť poďakovať sa Pánu Bohu, že nám ukázal tieto dôležité prvky kresťanského života a zároveň ďakujeme tejto blahoslavenej rodine, ktorá nám môže byť inšpiráciou:
- ako budovať rodinný život na silných základoch viery a lásky k Bohu a k blížnym,
- ako postaviť rodinný život na Svätom Písme a úcte k Božiemu slovu,
- sú nám vzorom rodiny plnej lásky, trpezlivosti, vzájomnej starostlivosti o seba, rodiny otvorenej pre dar života prijatý s radosťou, láskou a zodpovednosťou,
- povzbudzujú nás k starostlivosti o rodinu,
- pripomínajú nám pravdu o svätosti a hodnote ľudského života od momentu počatia po prirodzenú smrť,
- povzbudzujú nás k reflexii a spytovaniu svedomia v oblasti výchovy v našich rodinách,
- pripomínajú hodnoty a význam života s Bohom až po vyliatie krvi, a tým aj príklad odvahy a sily v pokornom a autentickom vydávaní svedectva o Kristovi a evanjeliu.
Vo svete, kde človek prahne po slobode a blahobyte, kde víťazí hedonizmus a konzumizmus, kde sa zdá byť sebazaprenie a obeta cudzia a neprijateľná, Jozef a Viktória a ich poslušné deti nás učia, že život blahoslavenstiev môže byť z perspektívy večnosti radostnejší než akýkoľvek iný.
Pekne to vystihol vo svojej homílii počas blahorečenia kardinál Semeraro: „Noví blahoslavení nás učia predovšetkým prijímať Božie slovo a každý deň sa usilovať plniť Božiu vôľu. Ulmovci ako rodina počúvali Božie slovo počas nedeľnej liturgie a následne pokračovali v jeho meditácii doma, čo vidieť v ich čítanej a popodčiarkovanej Biblii. (...) Takto vypočuté Pánovo slovo deň čo deň formovalo ich odvážny program života.“
