Bratislava 24. marec (TK KBS) Každý rok 25. marca slávime v Katolíckej cirkvi slávnosť Zvestovania Pána.
Slávnosť Zvestovania Pána pripomína moment, keď sa Boh stal človekom. Tajomstvo Zvestovania si Východná cirkev pripomínala 25. marca už okolo roku 550. V Ríme slávenie zaviedol pápež sv. Sergius I. (687 – 701). Pomenovanie sviatku sa viackrát menilo – v najstarších časoch ho poznáme pod názvami Zvestovanie anjela Panne Márii, Zvestovanie Pána, Zvestovanie Krista, v stredoveku Zvestovanie blahoslavenej Panne Márii, pričom slávnosť mala mariánsky charakter. V novom Rímskom kalendári (1969) je obnovený názov Zvestovanie Pána. Slávi sa ako sviatok Pána úzko spojený s Pannou Máriou. Obsahom slávenia je a vždy bolo veľké tajomstvo vtelenia Božieho Syna a Máriin súhlas – jej Fiat.
Slávnosť Zvestovania Pána začali oslavovať kresťania na východe v 4. storočí ako mariánsky sviatok deväť mesiacov pred Vianocami. Od 7. storočia sa jeho dátum ustálil na 25. marca a z východu prešiel aj do západnej cirkvi. Druhý vatikánsky koncil ho v rokoch 1960 – 1965 zaradil medzi sviatky Pána. „Zdravas, milosti plná, Pán s tebou... (Lk 1, 26 – 38). S úctou pozdravil anjel Máriu. Jej rozhovor s anjelom bol dialógom o tajomstve, ktoré prekračuje všetko ľudské chápanie“, povedal sv. Ján Pavol II. pri príležitosti tohto sviatku v príhovore po Anjel Pána (2004) a pokračoval: „Máriino Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova je veľké slovo života; rozhodujúce pre dejiny spásy, je to áno zmiereniu a vykúpeniu, áno Božej vôli, ktorá je pre Máriu vždy rozhodujúca.“
Keď nás Cirkev vedie k tomu, aby sme trikrát denne pri modlitbe Anjel Pána rozjímali o Máriinom súhlase a o jeho význame, je to pre nás výzva, aby sme konali podobne ako Mária. Pápež Kalixt III. prikázal v celom kresťanskom svete v čase veľkého ohrozenia Turkami na obed zvoniť ako veľkú výzvu na modlitbu. Ak chceme aj dnes premôcť bezbožnosť, bludné náuky a herézy, musíme sa opäť obrátiť s dôverou na Máriu, víťazku vo všetkých Božích bojoch, ako ju nazval Pius XII.“
Celé stáročia nám zvony katolíckych chrámov trikrát denne pripomínali a – niekde dodnes pripomínajú – veľké tajomstvo Zvestovania: Boh v plnosti čias poslal k Márii posla, aby jej oznámil, že ona je tou vyvolenou. Súčasný „moderný“ človek nemá rád tajomstvá, nemá zmysel pre tajomstvo a nechápe ho, no Mária vo svojom čistom srdci, vždy ochotnom slúžiť Pánovi, pochopila: Boh jej prostredníctvom anjela chce povedať, že ten, ktorému z Božej moci daruje život, bude Božím Synom, prisľúbeným Mesiášom. Pochopila, že v okamihu jej fiat sa začína nová budúcnosť ľudstva.
V liturgickom slávení tohto sviatku sa opakuje úkon, ktorý je na Slávnosť Narodenia Pána. Vo všetkých omšiach, ktoré sa slávia dnes večer a zajtra v deň slávnosti, sa pri slovách „a mocou Ducha Svätého vzal si telo z Márie Panny...“ pokľakne na jedno koleno, keď sa vyznanie viery recituje, na dve kolená, keď sa spieva. Tento úkon je adoráciou tajomstva vtelenia Božieho Slova, ktoré si mocou Ducha Svätého vzalo telo z Márie Panny a stalo sa človekom, pre nás a pre našu spásu.
Zdroj: Archív TK KBS
