Argentína 17. marca (TK KBS) Spomienky na detstvo, priateľstvo medzi spolubratmi, podpora na diaľku, výzva cirkvi: to všetko sa skrýva v slovách a spomienkach, o ktoré sa s vatikánskymi médiami podelil Mons. Ernesto Giobando, jezuita, biskup diecézy Mar del Plata, ktorý bol v rokoch 2014 – 2024 pomocným biskupom v Buenos Aires.

V čase silných ideologických polarizácií je Františkovo magistérium navýsosť prozreteľnostné a je potrebné, aby bolo uvádzané do praxe, zdôraznil tento argentínsky jezuita.

Aký rys pontifikátu pápeža Františka by ste dnes chceli zdôrazniť?

Bolo to prekvapenie, keď bol František zvolený za pápeža, pretože už bol v skutočnosti pripravený odísť do dôchodku a Cirkev, kardináli, v ňom videli človeka, ktorý by sa mohol ujať výziev evanjelizácie vtedy aj dnes. Preto František, ako prvú vec, ktorú chcel vyjadriť prostredníctvom encykliky Evangelii gaudium, bol spôsob evanjelizácie dnešného sveta. Prostredníctvom radosti, ktorá nie je len sklonom k ​​humoru, ale darom Ducha Svätého.

Aké prianie by ste chceli vysloviť pápežovi pri príležitosti výročia jeho pontifikátu?

Predovšetkým zdravie, aby sa pápež uzdravil a naďalej vydával svedectvo o svojej oddanosti Cirkvi. Dúfam, že bude môcť pokračovať tak dlho, ako mu Boh dovolí, aby Cirkev v tejto dobe sprevádzal a „obväzoval“ jej rany. Mnoho ľudí vzdialených Cirkvi, nepraktizujúcich alebo nekatolíkov, mi za rôznych okolností povedalo, že na svete je len málo vodcov a jedným z nich je František. Myslím, že je vodcom, pretože aj dnes za ním chodia významní ľudia tohto sveta, môžeme ho tak nazvať, a chudobní mu dôverujú...

Ako jezuiti zdieľate ignaciánsku charizmu. Ktorá charakteristika spirituality zakladateľa Spoločnosti Ježišovej je podľa vás vo Františkovom pontifikáte najlepšie zastúpená?

Myslím, že stručne povedané je to schopnosť objavovať Boha vo všetkých veciach. Schopnosť objavovať Pána vo všetkých veciach, pretože toto objavovanie Ježiša nás tiež vedie k radikálnej voľbe: nemôžeme zostať vlažní, musíme ísť do hĺbky, pretože Ježiš šiel do hĺbky. A toto ísť do hĺbky považujem za magis ignatianus, čo znamená „k väčšej sláve Božej, ale aj k väčšej službe, k väčšej chvále“, a – ako povedal pápež v Gaudete et exsultate – nie ako „pelagiáni“, ale ako hľadači Božej vôle, čo je veľmi odlišné.

Môžete nám pripomenúť niektoré emblematické epizódy vášho priateľstva s Bergogliom?

Vráťme sa o päťdesiat rokov späť. Mal som pätnásť rokov a Bergoglio, keď bol provinciálom jezuitov v Argentíne, prišiel do môjho mesta Santa Fe, kde je jedna škola, a ja som mu povedal, že sa chcem stať jezuitom. Spýtal sa ma: Koľko máš rokov? Povedal som mu, že pätnásť, a on povedal: „Si ešte veľmi mladý, príď za mnou budúci rok“. A tak sa stalo, že každý rok, kým som chodil na strednú školu, som Bergogliovi – keď prišiel do Santa Fe – hovoril, že chcem byť jezuitom. Preto som sa raz pristihol, že mu rozprávam, ako som ho požiadal, aby som vstúpil do Spoločnosti ešte v chlapčenských kraťasoch, pretože som bol naozaj veľmi malý. Ak by ma ale bol prijal a ak by mi to boli dovolili moji rodičia, skutočne by som v pätnástich rokoch do Spoločnosti vstúpil, pretože už som sa rozhodol. Bergoglio na túto príhodu vždy s radosťou spomína...

Zdroj: VaticanNews, česká redakcia