Vatikán 13. marca (TK KBS) Jediné „zbrane“, ktorým pápež František dal súhlas od prvého okamihu svojho nástupu na Petrov stolec a počas ďalších dvanástich rokov, boli dialóg a stretnutia a pre katolíkov modlitba a pôst. Pokiaľ ide o ostatné, pápež vždy a len dôrazne povedal „nie“ vyzbrojovaniu, obchodu so zbraňami a trhu, ktorý stále viac kvitne tam, kde hynú celé národy. Toto „nie“ teraz silno zaznieva v svetle súčasných európskych plánov na zbrojenie, hoci v čase, keď už viac ako 20 dní pápežov hlas nie je počuť.
Pápež toto rozhodné odmietnutie zbrojenia začal apoštolskou exhortáciou Evangelii gaudium, v ktorej v roku 2014 načrtol plán svojho magistéria, podľa ktorého je potrebné potierať tie „mechanizmy súčasnej ekonomiky“, ktoré „podporujú nadmernú spotrebu.“ A práve tento „bezuzdný konzumerizmus v kombinácii s nerovnosťou“, ako napísal, „dvojnásobne poškodzuje sociálnu štruktúru.“ Sociálna nerovnosť tak skôr či neskôr generuje násilie, ktoré závody v zbrojení nevyřešia ani nikdy nevyřeší, ale „slúžia iba na pokus oklamať tých, ktorí požadujú väčšiu bezpečnosť, ako by sme dnes nevedeli, že zbrane a násilné represe namiesto toho, aby prinášali riešenia, vytvárajú nové a horšie konflikty.“
V tom istom roku 2014, pri prvom a nezabudnuteľnom stretnutí s hnutím neformálnej ekonomiky vo Vatikáne, František zhustil naliehavosť tejto doby do výroku, ktorý stále opakuje: „Tretia svetová vojna“ sa vedie „po častiach“. Ide o výpoveď, ktorú možno dnes považovať za prorockú, ak si uvedomíme, že bola vyslovená takmer desať rokov pred ruskou inváziou na Ukrajinu a vypuknutím nového násilia v pásme Gazy.
„Existujú ekonomické systémy,“ povedal pápež v tom istom prejave, „ktoré musia vojovať, aby prežili. Potom sa vyrábajú a predávajú zbrane, a tak sa zacelujú rozpočty ekonomík, ktoré obetujú človeka pri nohách modly, ktorou sú peniaze. A pritom sa nemyslí na hladujúce deti v utečeneckých táboroch, nemyslí sa na nútené vysídľovanie, nemyslí sa na zničené domovy, nemyslí sa ani na mnoho zlomených životov.“
O desať rokov neskôr pápež svoje zmýšľanie nezmenil, ale naopak ho v svetle správ prichádzajúcich z východnej Európy a Blízkeho východu zostril a oživil. Sú to správy, ktoré „nás zrejme nútia strácať vieru v schopnosti ľudských bytostí“, ako povedal pri audiencii pre taliansku Národnú konfederáciu remeselníkov a malých a stredných podnikov v novembri 2024. „Žijeme v dobe vojny, násilia,“ pokračoval pápež a podelil sa o jeden osobný príbeh, ktorý následne zopakoval v mnohých prejavoch a rozhovoroch: „Jeden ekonóm mi povedal, že investície, ktoré dnes v Taliansku prinášajú najväčšie príjmy, sú továrne na zbrane. To svet nezkrášľuje, je to škaredé. Ak chcete zarábať viac, musíte investovať do zabíjania... Zkrášľovať svet znamená vytvárať mier.“
Táto myšlienka dostala podobu konkrétneho pápežovho návrhu, ktorý predstavil lídrom národov vo svojom prejave – nepronesol ho osobne, ale prečítal ho kardinál štátneho sekretára Pietro Parolin – na konferencii Cop28 v roku 2023 v Dubaji: „Koľko energie ľudstvo premrhá v mnohých prebiehajúcich vojnách... konfliktoch, ktoré problémy nevyřešia, ale naopak ich prehĺbia! Koľko zdrojov sa vyplýtvá na zbrojenie, ktoré ničí životy a ničí spoločný domov! Vznášam návrh: z peňazí, ktoré sa vynakladajú na zbrane a ďalšie vojenské výdaje, založme Svetový fond na konečné odstránenie hladu.“
Ten istý návrh sa vrátil vo Spes non confundit, bule vyhlasujúcej jubileum, už však nie ako nápad, ktorý by sa mohol uchopiť nejaký muž či žena dobrej vôle, ale skôr ako konkrétna iniciatíva, ktorú je potrebné rozvinúť počas svätého roka spolu so zrušením trestu smrti, odpustením dlhov chudobným krajinám a práve konečným umlčaním zbraní.
Keď sa pozrieme na verejné prejavy a kroky pápeža Františka, nemôžeme sa dopočítať výziev proti zbraniam a zbrojeniu: od posolstva Urbi et Orbi z roku 2020 vo vyľudnenej bazilike svätého Petra, keď svet bojoval s koronovírusovou pandémiou, v ktorom pápež vyhlásil: „Teraz nie je vhodná doba na to, aby sme pokračovali vo výrobe zbraní a obchodovaní s nimi a utrácalo sa obrovské množstvo peňazí, ktoré by mali byť použité na liečbu ľudí a záchranu životov.“ Presne jeho posolstvo na bratislavskom fóre Globsec (jún 2021), v ktorom vyzval, aby sa „zbrane premenili na potraviny,“ až po jeho dlhý prejav na zasadnutí G7 minulý rok v júni v Apúlii – ako prvý pápež, ktorý sa ho zúčastnil, keď František pri zdôrazňovaní rizík a potenciálu umelej inteligencie trval na jednom bode: „V dramate, akým sú ozbrojené konflikty, je naliehavo nutné prehodnotiť vývoj a používanie zariadení, ako sú takzvané „smrtiace autonómne zbrane,“ s cieľom zakázať ich používanie, a to už od aktívneho a konkrétneho záväzku na zavedenie stále väčšej a zmysluplnej ľudskej kontroly.“ Potom zazneli slová, ktoré sa stali jedným z hlavných varovaní pred umelou inteligenciou: „Žiadny stroj by nikdy nemal rozhodnúť o tom, že pripraví o život ľudskú bytosť.“
Ak však existuje nejaké pódium, z ktorého zaznelo toto „nie“ zbraniam od pastiera Katolíckej cirkvi viac než z akéhokoľvek iného, potom to boli pápežove medzinárodné apoštolské cesty. Už v roku 2015 pri omši v Sarajeve, ktoré patrí k miestam, ktoré viac než iné poznali vojnovú skazu, František vystúpil proti atmosfére nenávisti a tým, ktorí ju „chcú vytvárať a zámerne podnecujú,“ konkrétne „tým, ktorí usilujú o stret medzi rôznymi kultúrami a civilizáciami, a tiež tým, ktorí špekulujú s vojnami, aby predávali zbrane.“
„Zbrane a násilné represe, namiesto toho, aby prinášali riešenia, vytvárajú nové a horšie konflikty. „Rovnosť“ pri uplatňovaní násilia je vždy slepou špirálou; a jej cena je veľmi vysoká,“ varoval pápež pri omši v mosambickom meste Maputo v roku 2019. Kým počas historickej – pretože inak ju nemožno definovať – cesty do Iraku v roku 2021 pápež pred tamojšími predstaviteľmi pozdvihol svoj hlas: „Kiež zmlknú zbrane! Kiež sa obmedzí ich šírenie, tu aj všade inde!“ A predstaviteľov rôznych konfesií, s ktorými sa následne stretol, požiadal, aby „nástroje nenávisti premenili na nástroje mieru: „Je na nás, aby sme dôrazne nabádali lídrov národov, aby rastúce šírenie zbraní ustúpilo rozdeľovaniu potravín pre všetkých.“
Nezabúdajme ani na prejav k predstaviteľom Kazachstanu v roku 2022 s výzvou, aby sa viac angažovali „v presadzovaní a posilňovaní potreby riešiť konflikty nie zbraňami a hrozbami, ale stretnutím, dialógom, trpezlivým jednaním, ktoré sa vedie predovšetkým s ohľadom na deti a mladé generácie.“ A nezabudnime tiež na to, čo pápež povedal pred maltskými predstaviteľmi počas svojej cesty v roku 2022: „Zvykli sme si myslieť logikou vojny. Odtiaľ začína viať ľadový vietor vojny, ktorý bol po roky živený. Áno, vojna bola dlhý čas pripravovaná veľkými investíciami a obchodmi so zbraňami.“ V rovnakom duchu František v septembri 2023 v Marseille tvrdil: „So zbraňami sa bojuje, nie uzatvára mier, a s chamtivosťou po moci sa vždy vraciame do minulosti, nebudujeme budúcnosť“.
Vychádzajúc z histórie, a najmä z histórie Európy, ktorá sa snažila zanechať za sebou rozdelenie, protiklady a vojny, spôsobené „vyhrotenými nacionalizmami“ a „zhubnými ideológiami,“ sa pápež František pred necelým rokom s politickými a občianskymi predstaviteľmi Luxemburska podelil o svoj smútok nad tým, že dnes v krajinách starého kontinentu „najviac vynášajú investície do zbrojných tovární. Je to veľmi smutné.“
A ak výnosy z týchto investícií nie sú dostatočné, možno z týchto zdrojov poskytnúť aj iné východiská. Pápež prízvukuje, že je potrebné predefinovať, čo znamená „prosperita“ – aj v politickom kontexte. „Súčasné chápania prosperity sú v podstate egoistické, totiž jednotlivci alebo skupiny chcú mať všetko na úkor tých, ktorí nemajú nič. To je veľmi nebezpečné, keď vidíme rastúci počet ekonomických a vojenských zbraní, ktoré poháňajú geopolitické napätia a vedú k nerovnováhe.“
Slovo pápeža Františka je teda neochvejným odmietaním „nástrojov vojny“ v prospech „nástrojov mieru.“ Odmieta vojnu ako prostriedok na riešenie konfliktov a vyzýva k dialógu a konkrétnym krokom, ktoré môžu priniesť trvalý mier.
Zdroj: VaticanNews, česká redakcia, redakčne upravené
