Vatikán 13. mája (TK KBS) Pred 12 rokmi – 13. marca 2013 – sa bývalý arcibiskup metropolita Buenos Aires, kard. Jorge Mario Bergoglio stal pápežom, rímskym biskupom a hlavou Katolíckej cirkvi na celom svete a prijal meno František.
Svoj pontifikát začal slávnostným ceremoniálom na sviatok sv. Jozefa 19. marca. Je prvým pápežom z Latinskej Ameriky, prvým jezuitom na tomto poste a prvým, ktorý zvolil meno sv. Františka z Assisi.
Je druhou najstaršou vládnucou hlavou Katolíckej cirkvi v histórii. Starší bol iba Lev XIII., ktorý zomrel vo veku 93 rokov.
Prinášame podrobností o Františkovom pontifikáte:
Doposiaľ absolvoval 46 zahraničných ciest, počas ktorých navštívil 66 krajín vrátane Slovenska. Do tejto skupiny patria dve krajiny: Francúzsko a Švajčiarsko, v ktorých pápež navštívil iba tam nachádzajúce sa medzinárodné organizácie – Európsky parlament a Radu Európy (Štrasburg, 25. novembra 2014) a Svetovú radu cirkví (21. júna v Ženeve).
Urobil 39 ciest do Talianska a navštívil 23 rímskych farností.
Vykonal 175 blahorečení, z toho 33 kolektívnych (najmenej 4 osoby súčasne), počas ktorých bolo na oltárov pozdvihnutých 1 532 ľudí (z toho 1 375 počas kolektívnych obradov). Z toho troch Slovákov – blahoslaveného Titusa Zemana, blahoslavenú Annu Kolesárovú a blahoslaveného Jána Havlíka.
Pod jeho vedením sa uskutočnilo 24 kanonizácií, z toho 4 kolektívne – 44 osôb – 131 nových svätých. Správnejšie by sme mali hovoriť o 931 svätých, keďže František v čase svojej prvej kanonizácie 12. mája 2013 vyhlásil za svätých Antona Primalda a jeho 800 spoločníkov, mučeníkov Otranta z roku 1480, no neskôr Svätá stolica začala menovať len prvých.
Pápež prijal 538 politikov – panovníkov, prezidentov a iných hláv štátov, premiérov a iných predsedov vlád, predsedov parlamentov, ministrov zahraničných vecí zo 145 krajín a viac ako 80 medzinárodných organizácií, orgány miestnej samosprávy a ďalšie štruktúry. V tejto skupine bolo aj viacero ľudí zo Slovenska.
Na sviatok Krstu Pána a sporadicky pri iných príležitostiach vykonal 15 krstov, počas ktorých udelil túto sviatosť 301 deťom, a 12 podobných obradov, väčšinou počas veľkonočnej liturgie na Veľkú sobotu (ale nielen), počas ktorých pápež alebo jeden z kardinálov pokrstil v jeho mene 92 dospelých z rôznych krajín.
Pápež (alebo v jeho mene delegovaní kardináli) pri 13 príležitostiach vysvätil spolu 156 kňazov, osobne vysvätil 17 biskupov (vrátane jedného Poliaka – arcibiskupa Waldemara Sommertaga, apoštolského nuncia) a asistoval pri sobáši 23 manželským párom.
Svätý Otec vymenoval zatiaľ (do 8. marca 2025) 2 205 biskupov. Počas 14 ceremónií odovzdal 433 pálií.
Počas 10 konzistórií Svätý Otec vymenoval spolu 163 nových kardinálov. Z tejto skupiny zomrelo 14 kardinálov a zo živých 138 má volebné právo.
František okrem iného pripravil 4 encykliky, 7 apoštolských exhortácií, 12 posolstiev k Svetovému dňu pokoja a Svetovému dňu spoločenských komunkačných prostriedkov a 13 k Svetovým dňom mládeže. Zvolal 5 zhromaždení biskupskej synody, z toho 2 riadne a 1 mimoriadne.
Od začiatku svojho pontifikátu do 12. februára sa František stretol s veriacimi na 518 stredajších generálnych audienciách a 681-krát na modlitbe Anjel Pána alebo Regina Caeli v nedeľu a cez sviatky počas veľkonočného obdobia.
Okrem toho pápež zaviedol do cirkevného kalendára niekoľko dní s rôznymi témami: Svetový deň chudobných – od roku 2017 na 33. nedeľu v Cezročnom období, Nedeľu Božieho Slova – na 3. nedeľu cez rok (od roku 2020), Svetový deň starých rodičov a starších ľudí (štvrtá júlová nedeľa).
Pápež začína svoj 13. rok v úrade v rímskej nemocnici Gemelli v Ríme s infekciou dýchacích ciest. V mladom veku mu odstránili časť pravých pľúc. Pre problémy s kolenom je od polovice roku 2022 na invalidnom vozíku, v roku 2023 podstúpil operáciu brucha. Cez zimu utrpel ľahké zranenia pri dvoch pádoch v priebehu niekoľkých týždňov vo svojom byte. Pre aktuálnu chorobu musel zrušiť svoju účasť na podujatiach počas prebiehajúceho Svätého roka.
Rozsah celosvetových sympatií k pápežovi, ktorý je známy svojím zmyslom pre humor a otvorenosťou, v poslednom čase demonštrujú početné modlitby a priania za uzdravenie 88-ročného Svätého Otca, ktoré prišli aj od neveriacich. K modlitbám sa pridali aj veriaci na Slovensku.
Od októbra je František druhým najstarším úradujúcim pápežom všetkých čias. Starší bol iba Lev XIII., ktorý zomrel v roku 1903 vo veku 93 rokov. František je prvým jezuitom na Petrovom stolci.
Predchádzajúcim rímskym biskupom, ktorý pred svojím zvolením patril do rehole, bol kamaldulský Gregor XVI. (Bartolomeo Cappellari; 1765 – 1846, pápež od roku 1831). Za rímskeho biskupa ho zvolili 2. februára 1831 po konkláve, ktoré trvalo vyše dvoch mesiacov (predchádzajúci pápež Pius VIII. zomrel 30. novembra 1830).
František je zároveň 8. pápežom, ktorý sa po zvolení prvýkrát ukázal celému svetu v lodžii Baziliky svätého Petra. Prvým bol Pius XI. (Achille Ratti), zvolený 6. decembra 1922: pozdravil veriacich na Námestí sv. Petra a udelil im požehnanie „Urbi et Orbi“. V loggii vatikánskej baziliky sa pravidelne objavovali všetci ďalší nástupcovia Pia XI.: Pius XII. (Eugenio Pacelli; 1939 – 58), sv. Ján XXIII. (Angelo Giuseppe Roncalli; 1958 – 63), sv Pavol VI. (Giovanni Battista Montini; 1963 – 78), blahoslavený Ján Pavol I. (Albino Luciani; 1978), sv Ján Pavol II. (Karol Wojtyła; 1978 – 2005), Benedikt XVI. (Joseph Ratzinger; 2005 – 13) a František (Jorge M. Bergoglio; od roku 2013). Predtým pápeži pozdravili zhromaždených veriacich z lodžie bazilík: sv. Jána Lateránskeho alebo sv. Pavla za hradbam, nie vždy v deň ich zvolenia, ale niekedy na druhý deň alebo aj o niekoľko dní neskôr.
Zdroj: E-kai
