Štokholm 11. marca (TK KBS) Podľa najnovšej správy Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI), ktorá bola zverejnená 10. marca, sa Ukrajina v období 2020 – 2024 stala najväčším dovozcom ťažkých zbraní na svete. V porovnaní s obdobím 2015 – 2019 sa jej nákupy zo zahraničia zvýšili takmer stonásobne. Výrazný nárast zaznamenala aj Európa, kde dovoz zbraní vzrástol o 155 % ako reakcia na ruskú inváziu na Ukrajinu a neistotu v zahraničnej politike Spojených štátov. USA si zároveň upevnili pozíciu najväčšieho exportéra zbraní na svete, pričom ich podiel na celosvetovom trhu dosiahol 43 %, zatiaľ čo vývoz z Ruska klesol o 64 %.  

Podľa analytikov SIPRI európske štáty NATO v reakcii na narastajúcu hrozbu zo strany Ruska a oslabenie transatlantických vzťahov zdvojnásobili svoje vojenské nákupy. Najväčšiu časť z nich pokryli Spojené štáty (64 %), nasledované Francúzskom, Južnou Kóreou, Nemeckom a Izraelom. Francúzsko sa v období 2020 – 2024 stalo druhým najväčším dodávateľom zbraní na svete, pričom významne posilnilo export do európskych krajín, ako aj do Indie a Kataru. Naopak, ruský vývoz prudko poklesol pre potrebu zásobovať vlastné vojenské jednotky, sankcie a tlak Západu na krajiny, aby neobchodovali s Moskvou.  

Správa tiež upozorňuje na rastúci vojenský import v ďalších regiónoch. Napríklad v západnej Afrike sa dovoz zbraní v posledných rokoch takmer zdvojnásobil, pričom hlavným dovozcom je Nigéria. Blízky východ síce zaznamenal pokles dovozu o 20 %, no naďalej zostáva jedným z hlavných regionálnych trhov so zbraňami. Izrael výrazne posilnil vojenskú spoluprácu s USA po útoku Hamasu v roku 2023, zatiaľ čo Hamas, Hizballáh a Hútíovia sa spoliehajú na zbrane z Iránu. Výrazný nárast vojenských výdavkov v Európe vyvoláva obavy, že môže viesť k obmedzeniu sociálnych výdavkov a oslabeniu diplomacie, ak sa nebudú hľadať vyvážené riešenia pre bezpečnostnú politiku.

Zdroj: VaticanNews, česká redakcia, redakčne upravené