Rím 10. marca (VaticanNews) Svetová rada cirkví (World Council of Churches – WCC) zverejnila správu s názvom „Domorodá spiritualita, práva na Zemi a klimatická spravodlivosť“ a „slúži ako platforma pre jasné, naliehavé a veľmi potrebné hlasy domorodých národov na poukázanie klimatickej katastrofy, ktorú prežívame“.

Ako čítame v správe, ktorú editovala Lori Ransomová, konzultantka WCC pre domorodé národy, cieľom je „zdôrazniť klimatickú krízu, ktorou ľudstvo prechádza s nevídaným zrýchlením najmä v posledných rokoch“ a „jej vplyvu na sociálny a kultúrny život jednotlivých miestnych komunít“. V úvode správy otec Peter Cruchle, riaditeľ Komisie WCC pre misiu a evanjelizáciu píše:

„Domorodé obyvateľstvo žije v kontextoch, ktoré naďalej čelia mnohým viacrozmerným krízam: nápor klimatických zmien, systémové násilie spojené so stratou pôdy, rasizmus, chudoba a porušovanie ľudských práv, ktoré naďalej neúmerne postihujú domorodé obyvateľstvo.“

Podľa neho všetky kresťanské cirkvi môžu byť aktívnymi činiteľmi zmeny za predpokladu, že si „uvedomia potrebu vyrovnať sa s hriechmi minulosti spojenými s kolonializmom, za ktoré musia žiadať odpustenie“. Ďalej sa v správe uvádza, že v mnohých domorodých kultúrach je zem natoľko posvätná, že mnohé prírodné miesta majú absolútnu posvätnú hodnotu. „Táto vízia je v ostrom kontraste so západným chápaním nadvlády nad prírodou, ktoré často vedie k vykorisťovaniu a degradácii. Domorodá vízia uprednostňuje rovnováhu, harmóniu a vzájomnosť s prírodou“.

Napríklad novozélandskí Māori „veria v koncept kaitiakitanga, čiže opatrovníctva, kde sú ľudia vnímaní skôr ako správcovia krajiny než ako jej vlastníci“.  Podobne Navahovia v Spojených štátoch „vyznávajú zásadu zozone, ktorá zdôrazňuje význam života v harmónii s prírodou“. Duchovné perspektívy, ktoré sú ešte užitočnejšie v súčasnosti, keď ľudstvo čelí dôsledkom narušenia prírody:
„Tieto prístupy môžu usmerniť súčasné snahy pokúsiť sa o nápravu krízy presadzovaním udržateľných postupov, ktoré rešpektujú prirodzené limity Zeme a uprednostňujú dlhodobé zdravie životného prostredia pred krátkodobými ziskami“.

Správa napokon zdôrazňuje aj ničivé dôsledky kolonializmu, čomu sa v súčasnom západnom svete venuje málo pozornosti, a to nielen v oblasti spravodlivosti, ale aj v oblasti životného prostredia. Ako píše Svetová rada cirkví, po násilnom zbavení pôvodných obyvateľov ich práv na pôvodnú pôdu, viedli cudzie právne a hospodárske systémy, ktoré neakceptovali tradičný spôsob života, ku skutočnej degradácii prírody v dôsledku ťažby a využívania zdrojov. Stalo sa tak napríklad stalo v amazonských dažďových pralesoch v Južnej Amerike či násilné vysťahovanie domorodého obyvateľstva z jeho pôdy v Austrálii.

Federico Piana, Miroslava Holubíková – VaticanNews