Vatikán 10. marca 2025 (TK KBS) Pred 25 rokmi, 12. marca 2000, došlo k historickej udalosti, keď pápež Ján Pavol II. počas svätej omše v Bazilike sv. Petra verejne ospravedlnil Cirkev za jej historické viny. Tento čin bol považovaný za výnimočný akt pokánia a pokory, ktorý mnohí nazvali „míľnikom v histórii vzťahov medzi Židmi a kresťanmi“.

Počas obradu pápež prečítal sedem vyznaní hriechov a prosil Boha o odpustenie za skutky, ako boli náboženské vojny, násilie križiackych výprav, inkvizícia, prenasledovanie Židov, diskriminácia žien a nespravodlivosti voči chudobným. Každé priznanie viny bolo sprevádzané zapálením lampy na veľkom sedemramennom svietniku pred krížom zo 14. storočia, symbolizujúcim pokánie a zmierenie.

Pápež v kázni zdôraznil, že Cirkev má morálnu povinnosť priznať svoje chyby a očistiť pamäť. Odkazoval na dokument Medzinárodnej teologickej komisie *Pamäť a zmierenie: Cirkev a hriechy minulosti*, ktorý slúžil ako teologický základ pre tento akt pokánia. „Ospravedlňujeme sa a prosíme o odpustenie!“ zdôraznil Svätý Otec vo svojom príhovore.

Kontroverzie a reakcie

Hoci tento akt získal široké uznanie, v samotnom Vatikáne vyvolal aj obavy. Niektorí cirkevní predstavitelia sa obávali, že priznanie minulých chýb by mohlo oslabiť Cirkev alebo ohroziť kresťanov v moslimských krajinách. Dva roky pred týmto gestom prebiehali intenzívne diskusie medzi teológmi pod vedením Kongregácie pre náuku viery, ktorú viedol kardinál Joseph Ratzinger. Napokon bolo vydané rámcové vyhlásenie, ktoré zdôrazňovalo, že ospravedlnenie je aktom pokory voči Bohu, nie súdom nad dejinami.

Medzinárodné ohlasy boli prevažne pozitívne. Tento krok posilnil dialóg medzi kresťanmi a Židmi a bol vnímaný ako dôležitý krok k zmiereniu. Teológ Oliver Wintzek však kritizoval, že ospravedlnenie sa zameriavalo najmä na minulosť a menej reflektovalo aktuálne výzvy, ako sú prípady sexuálneho zneužívania v Cirkvi. Naopak, vatikánsky expert Ulrich Nersinger ocenil tento akt ako dôležitý precedens, ktorý by mal byť historicky spracovaný s dôrazom na konkrétnu zodpovednosť jednotlivcov.

Význam pre dnešok

Dnes, po štvrťstoročí, ostáva „Mea Culpa“ Jána Pavla II. silným posolstvom pokánia a duchovného očistenia. Cirkev pokračuje v procese zmierenia a reflexie nad svojou úlohou v dejinách. Tento historický akt pripomína, že skutočná pokora a otvorenosť voči pravde sú nevyhnutnými krokmi na ceste k jednote a spravodlivosti.

Zdroje: Kathpress/E-kai

Aktualizované