Vatikán 5. marca (VaticanNews) Vyšla  zbierka textov pápeža Františka o význame poézie a literatúry vo výchove a vzdelávaní, a v dialógu medzi Cirkvou a súčasnou kultúrou.

Editorom publikácie, ktorá vyšla vo vydavateľstve Ares, je páter Antonio Spadaro SJ – podsekretár Dikastéria pre kultúru a vzdelávanie. Pápež v poznámke adresovanej pátrovi Spadarovi, vyjadruje túžbu, aby poézia mala miesto pri štúdiu na pápežských univerzitách.

„Literatúra číta ľudské srdce, pomáha obsiahnuť túžbu, nádheru i utrpenie. Nie je to teória. Pomáha ohlasovať, poznávať srdce.“ Takto sa vyjadril pápež František v roku 2016 v rozhovore s pátrom Antoniom Spadarom, vtedajším riaditeľom časopisu La Civiltà Cattolica. Dnes, takmer na konci dvanásteho výročia pontifikátu, tento jezuitský teológ a literárny kritik, nadväzuje na niť tohto rozhovoru so Svätým Otcom a vydáva publikáciu „Viva la poesia!“ (Nech žije poézia!). Ide o prvú antológiu textov, v ktorých pápež vyjadruje svoje jedinečné magistérium o poézii a literatúre.

Predstavenie pápežových slov o literárnom umení  je kritickou esejou, v ktorej sa sám páter Spadaro snaží poskytnúť kľúč k pochopeniu pápežovej literárnej inteligencie, pričom načrtáva širokú panorámu autorov, ktorí boli súčasťou jeho formácie: od Argentínčanov Borgesa a Marechala až po Dostojevského, Manzoniho a Danteho. Ako píše jezuitský kňaz pápež „vo svojom magistériu zahŕňa poetický a symbolický logos ako integrálnu súčasť svojich príhovorov, to znamená, že často cituje básnikov a spisovateľov, čo je rozhodne relevantná skutočnosť“. Len ako príklad uvedieme, že v apoštolskej exhortácii Querida Amazonia pápež cituje nie menej ako 17 spisovateľov a básnikov.

V závere knihy sa nachádza rozhovor s argentínskym novinárom Jorgem Migliom, pápežovým žiakom z čias, keď v polovici 60. rokov minulého storočia vyučoval na Liceo di Santa Fe v Argentíne. V rozhovore Miglia odhaľuje niektoré aspekty zápalu vtedy mladého jezuitu pre literatúru a umenie. Jeho tvorivý prístup k vyučovaniu zašiel až tak ďaleko, že vyzval študentov, aby písali poviedky (neskôr publikované s predslovom Jorgeho Luisa Borgesa) a podieľal sa na zrode školskej mládežníckej rockovej skupiny inšpirovanej hudbou Beatles.

Nech poézia vystúpi na katedru

V úvode knihy je krátky text pápeža Františka. Svätý Otec v ňom napísal zvolanie „Nech žije poézia!“, poďakoval vydavateľovi a vyzval, aby sme „obnovili chuť pre literatúru v našom živote, ale aj vo vzdelávaní, inak sme ako sušené ovocie“. Ako vysvetlil, „poézia nám všetkým pomáha byť ľuďmi, preto ju v súčasnosti tak veľmi potrebujeme“. Svätý Otec v texte vyjadril túžbu, aby poézia „bola vyzdvihnutá na katedru“ v pápežských akademických inštitúciách.

Je potrebný nový a silný jazyk pre evanjelizáciu

Pápežove úvahy, ktoré do tejto zbierky vybral sám páter Spadaro zdôrazňujú základnú úlohu poézie a literatúry v ľudskej a duchovnej formácii, a ako uvádza pápež „lepšie pochopiť seba a druhých“. Texty rímskeho biskupa skúmajú aj význam tvorivosti a predstavivosti v živote a vo viere a povzbudzujú k používaniu „nového a mocného jazyka“ na odovzdávanie evanjeliového posolstva. Napríklad pre komunitu časopisu La Civiltá Cattolica pápež uviedol: „Poézia je plná metafor. Pochopenie metafor pomáha urobiť myslenie agilným, intuitívnym, flexibilným, jasným.“ V tejto súvislosti v jednom predslove tiež napísal:

„Cirkev si musí dávať pozor, aby sa nedostala do pasce banálneho jazyka, fráz, ktoré sa opakujú mechanicky a unavene. Evanjelium musí byť zdrojom brilantnosti, prekvapenia, schopného otriasť človekom až do špiku kostí. Vyzývam: v tomto čase krízy svetového poriadku, vojny a veľkých polarizácií, strnulých paradigiem, vážnych výziev na klimatickej a ekonomickej úrovni potrebujeme génia nového jazyka, silných príbehov a obrazov, spisovateľov, básnikov, umelcov schopných vykričať svetu evanjeliové posolstvo, aby sme videli Ježiša.“

Poetické myslenie Svätého Otca

Páter Spadaro sa v knihe venuje aj usmerneniam Svätého Otca pre poetické myslenie a interpretuje ich v súvislosti s jeho obľúbenými autormi. Ako píše jezuitský teológ, pápežova láska k poézii vie uchopiť „mnohotvárnu zložitosť“ existencie a pramení z jeho záľuby v „nedokončenej myšlienke, pri ktorej dva plus dva nie sú vždy štyri“, čiže ide o opak jednotného, globalizovaného myslenia. Vášeň pápeža Františka pre klasickú literatúru, chápanú ako „populárnu“, sa rozvíjala čítaním argentínskych autorov, ako sú Hernández, Güiraldes a Marechal. Ich diela zobrazujú milosrdenstvo a poetické myslenie „strednej triedy“.

Význam pápežovho magistéria o literatúre

Poézia a literatúra v magistériu pápeža Františka má dva významy. Prvý je vo výchove a vzdelávaní kňazov a pastoračných pracovníkov, a druhý je, že sú najvhodnejším nástrojom na podporu dialógu medzi kresťanskou vierou a súčasnou kultúrou, a tým aj na lepšie pochopenie a sprostredkovanie kresťanského posolstva. Ako píše Svätý Otec v Liste básnikom: „Vyznávam sa vám, že aj ja cítim potrebu básnikov, ktorí chcú vykričať svetu evanjeliové posolstvo, umožniť nám vidieť Ježiša a dotknúť sa ho“.

Fabio Colagrande, Miroslava Holubíková – VaticanNews