Venezuela 3. marca (TK KBS) Blahoslavený José Gregorio Hernández, ktorý je vo Venezuele a celej Latinskej Amerike považovaný za „lekára chudobných“, sa stal univerzálnym vzorom kresťanskej viery a aktívnej lásky. Tento lekár a vedec žil medzi rokmi 1864 a 1919 a zasvätil svoj život pomoci tým, ktorí to najviac potrebovali – chudobným a chorým. Po jeho blahorečení v roku 2021 sa jeho príklad stal inšpiráciou pre mnohých veriacich po celom svete.
V rozhovore pre vatikánske médiá arcibiskup Raúl Biord Castillo z Caracasu, hlavného mesta Venezuely, vyjadril veľkú radosť z tohto historického kroku a oznámil, že kanonizácia José Gregoria Hernándeza je vnímaná ako veľký dar pre Cirkev. Arcibiskup zdôraznil, že jeho kult sa rozšíril nielen v mieste, kde sa narodil, ale uctieva ho celá Venezuela, Latinská Amerika, Severná Amerika a Európa. „Je to svätec, ktorý zasahuje do našich životov, zjednocuje nás a je symbolom nádeje, najmä v týchto ťažkých časoch, ktoré prežíva Venezuela,“ povedal.
José Gregorio Hernández, ktorý vyštudoval medicínu a pracoval na najprestížnejších univerzitách v Nemecku, Francúzsku a Spojených štátoch, sa mohol rozhodnúť zostať v zahraničí, kde mu ponúkli akademické posty. Napriek tomu sa rozhodol vrátiť do Venezuely, kde sa venoval vedeckej práci, najmä výskumu tropických chorôb, a zároveň sa stal aktívnym v pomoci chudobným. Bol to človek, ktorý spojil svoju profesiu a vieru, venoval sa nielen lekárskej pomoci, ale aj duchovnej starostlivosti, nezištne pomáhal tým, ktorí nemali prostriedky na liečbu.
Pápež František v roku 2021 v špeciálnom videoposolstve pre Venezuelu nazval José Gregoria Hernándeza „mužom univerzálnej služby“, a to najmä pre jeho oddanosť pomoci chudobným a jeho hlbokú zbožnosť, ktorá presahuje hranice. Arcibiskup Castillo dodal, že José Gregorio Hernández je pre Venezuelu a celú Cirkev vzorom nádeje, pretože, ako hovorí, „je to svätec, ktorého príklad ukazuje, že skutočný kresťan je človek, ktorý žije vo viere a v službe druhým, a to aj v bežných každodenných chvíľach“.
Hernández, aj napriek svojej lekárskej praxi a vedeckým úspechom, bol známy svojou jednoduchou a pokornou povahou. Jeho obľúbené aktivity zahŕňali hranie na klavíri a tanec, no jeho život bol predovšetkým zameraný na pomoc tým najzraniteľnejším. Jeho známa povesť „lekára chudobných“ vznikla z jeho nezištných gest, ako boli platby za liečbu pacientov z jeho vlastných peňazí a poskytovanie lekárskych služieb tým, ktorí si nemohli dovoliť ani základnú starostlivosť.
José Gregorio Hernández zomrel v roku 1919 na následky zranení, ktoré utrpel pri nehode, keď ho zrazilo auto. Napriek svojej smrti sa jeho duchovná prítomnosť a dedičstvo žije naďalej. Jeho telesné pozostatky sú dnes uložené v Kostole Panny Márie z Candelaria v Caracase, kde sa veriaci môžu modliť na jeho príhovor. Mnohí ho prosi o zdravie a pomoc v ťažkých životných situáciách.
V tomto kontexte je jeho kanonizácia považovaná za dôležitý moment pre Cirkev, najmä pre veriacich v Latinskej Amerike, kde je jeho kult hlboko zakorenený. Jeho príklad ukazuje, že viera a láska sa nezastavujú len pri duchovných aktivitách, ale sú neoddeliteľne spojené s praktickým životom, ktorý zahŕňa pomoc druhým, vzdelávanie a službu najchudobnejším.
Blahoslavený José Gregorio Hernández je dnes považovaný za svätca, ktorý ukazuje, že skutočný kresťan je nielen modliaci sa, ale aj konajúci, nezištný a láskavý voči ostatným, a to najmä voči tým, ktorí to najviac potrebujú.
Zdroj: E-kai
