Rím 25. februára (VaticanNews) Svätý Otec František v pondelok 24. februára 2025 prijal v nemocnici Gemelli štátneho sekretára kard. Pietra Parolina a substitúta pre všeobecné záležitosti Štátneho sekretariátu arcibiskupa Edgara Peňu Parru pre všeobecné záležitosti kvôli podpisu dekrétov o kauzách svätých, ktoré boli dnes promulgované. Medzi novými svätorečenými bude bl. Bartolo Longo, apoštol ruženca a zakladateľ mariánskej svätyne v Pompejach.
Pápež František poveril Dikastérium pre kauzy svätých, aby promulgovalo aj nasledovné dekréty:
- obetovanie života Božieho služobníka Emilia Giuseppeho Kapauna (1916 – 1951), diecézneho kňaza z USA, ktorý zomrel vo väzenskom tábore Pjoktón v Severnej Kórei,
- obetovanie života Božieho služobníka Salva D'Acquista, (1920 – 1943), neapolského karabiniera , ktorý obetoval svoj život, aby zachránil skupinu ľudí pred nacistickou represiou,
- hrdinské čnosti Božieho služobníka Michaela Maura Montanera (1843 – 1915), španielskeho diecézneho kňaza a zakladateľa ženskej kongregácie Congregación de las Hermanas Celadoras del Culto Eucaristico,
- hrdinské čnosti Božieho služobníka Didaca Bessiho (1856 – 1919), diecézneho kňaza z Talianska, zakladateľa Kongregácie dominikánskych sestier Panny Márie Ružencovej,
- hrdinské čnosti Božej služobnice Cunegondy Siwiecovej (1876 – 1955), poľskej veriacej laičky.
Pápež tiež poveril promulgovať žiadosti o kanonizáciu Venezuelčana Josého Gregoria Hernándeza Cisnerosa tzv. „lekára chudobných“.
Apoštol ruženca z Pompejí
Bartolo Longo je medzinárodným synonymom Panny Márie Pompejskej. Muž, ktorý sa mal stať apoštolom ruženca, sa narodil v Latiane v Apúlii a v ranom období života prežíval veľmi akútny vnútorný nepokoj. Počas štúdia práva v Neapole sa na chvíľu priblížil k špiritizmu a potom vďaka pomoci niektorých kňazov znovu objavil svoju vieru. Zapálila sa v ňom túžba podporovať charitatívne diela a stal sa správcom majetku grófky Marianny Farnararo, ovdovenej s piatimi malými deťmi, a usiloval sa zabezpečiť chudobným ľuďom žijúcim na pozemkoch tejto šľachtičnej v údolí Pompejí dôstojnejšiu existenciu. V roku 1875 priniesol do Pompejí obraz Panny Márie a v roku 1876 začal s výstavbou svätyne, ktorá sa mala stať miestom celosvetového kultu a 7. mája 1891 bola zasvätená Panne Márii Ružencovej. Bartolo Longo sa oženil s grófkou a spoločne darovali majetok svätyne pápežovi Levovi XIII, ktorý ju zveril do správy manželom. Pre budúceho blahoslaveného to bol začiatok nového života úplnej oddanosti Panne Márii, ktorú vykonával aj intenzívnou prácou pri písaní a rozširovaní kníh, brožúr a časopisov. Zomrel v roku 1926. Pápež sv. Ján Pavol II. ho blahorečil v roku 1980.
Práve toto obrovské rozšírenie mariánskej úcty pochádzajúcej zo svätyne v Pompejach viedlo arcibiskupa a pápežského delegáta svätyne Tommasa Caputa spolu s biskupom z Acery Antoniom Di Donnou, predsedom prelátov Kampánie, aby požiadali pápeža o kanonizáciu bl. Bartola Longa v roku 2024.
Spracovala Miroslava Holubíková
