Vatikán 19. februára (VaticanNews) „Vstúpme aj my do školy mudrcov – týchto „pútnikov nádeje“, ktorí s veľkou odvahou nasmerovali svoje kroky, srdcia i dary k tomu, ktorý je nádejou nielen pre Izrael, ale pre všetky národy. Naučme sa klaňať Bohu v jeho malosti,“ o tom je ďalšia katechéza pápeža Františka, ktorej text zverejnila Svätá stolica v stredu 19. februára. Generálna audiencia sa nekonala z dôvodu hospitalizácie Svätého Otca v nemocnici Gemelli.

6. katechéza z cyklu Jubileum 2025: Ježiš Kristus, naša nádej, I. Ježišovo detstvo: „Keď uvideli dieťa... poklonili sa mu“ (Mt 2, 11). Návšteva mudrcov u novonarodeného kráľa

Evanjelium podľa Matúša (Mt 2,9 – 11)

Oni kráľa vypočuli a odišli. A hľa; hviezda, ktorú videli na východe, išla pred nimi, až sa zastavila nad miestom, kde bolo dieťa. Ako zbadali hviezdu, nesmierne sa zaradovali. Vošli do domu a uvideli dieťa s Máriou, jeho matkou, padli na zem a klaňali sa mu. Potom otvorili svoje pokladnice a dali mu dary: zlato, kadidlo a myrhu.

Drahí bratia a sestry, v evanjeliách o Ježišovom detstve je príbeh, ktorý rozpráva Matúš: návšteva mudrcov. Priťahovaní objavením sa hviezdy, ktorá je v mnohých kultúrach znamením narodenia výnimočných ľudí, sa niektorí učenci vydávajú na cestu z východu, nepoznajúc presne cieľ svojej púte. Sú to mudrci, ľudia, ktorí nepatria k vyvolenému národu. Minule sme hovorili o pastieroch z Betlehema, ktorí boli na okraji židovskej spoločnosti, pretože ich považovali za „nečistých“; dnes sa stretávame s inou kategóriou – cudzincami, ktorí prichádzajú ako prví vzdať úctu Božiemu Synovi, vstupujúcemu do dejín s úplne novým kráľovským postavením. Evanjeliá nám teda jasne ukazujú, že medzi prvými, ktorí sú pozvaní stretnúť sa s Bohom, ktorý sa stal dieťaťom – Spasiteľom sveta, sú chudobní a cudzinci.

Mudrci boli považovaní za predstaviteľov pôvodných národov, pochádzajúcich z troch synov Noema, ako aj troch kontinentov známych v staroveku – Ázie, Afriky a Európy, a tiež troch fáz ľudského života – mladosti, dospelosti a staroby. Nech už je výklad akýkoľvek, mudrci sú ľudia, ktorí nezostávajú stáť, ale podobne ako veľké biblické postavy cítia volanie vydať sa na cestu. Sú to muži, ktorí vedia hľadieť ďalej než len na seba, vedia pozerať hore.

Príchod hviezdy na oblohe ich pobáda na putovanie do judskej krajiny až do Jeruzalema, kde sa stretávajú s kráľom Herodesom. Ich nevinnosť a dôvera pri hľadaní informácií o novonarodenom kráľovi Židov sa stretáva s prefíkanosťou Herodesa, ktorý, znepokojený strachom zo straty trónu, sa okamžite snaží zistiť pravdu, kontaktuje znalcov Písma a žiada ich, aby to prešetrili.

Moc pozemského panovníka tak odhaľuje všetku svoju slabosť. Odborníci poznajú Písmo a oznamujú kráľovi miesto, kde sa podľa Micheášovho proroctva mal narodiť vodca a pastier Izraela (Mich 5,1): v malom Betleheme, a nie vo veľkom Jeruzaleme! Ako pripomína Pavol Korinťanom: „Čo je slabé vo svete, to si Boh vyvolil, aby zahanbil mocných“ (1 Kor 1, 27).
Zvláštne však je, že zákonníci, ktorí dokážu presne určiť miesto narodenia Mesiáša, ukazujú cestu iným, no sami sa na ňu nevydajú! Nestačí totiž len poznať prorocké texty, aby sme sa naladili na Božie zámery – treba sa nechať pretvárať zvnútra a dovoliť Božiemu slovu oživiť túžbu hľadať a vidieť Boha.

Vtedy Herodes, potajomky – tak ako konajú podvodníci a násilníci – žiada mudrcov o presný čas objavenia sa hviezdy a nabáda ich, aby pokračovali v ceste a potom sa vrátili s informáciami, aby sa aj on mohol prísť pokloniť novonarodenému kráľovi. Pre toho, kto je pripútaný k moci, Ježiš nie je nádejou, ktorú treba prijať, ale hrozbou, ktorú treba odstrániť!
Keď mudrci odchádzajú, hviezda sa im znovu zjavuje a vedie ich až k Ježišovi – znak toho, že stvorenstvo a prorocké slovo tvoria abecedu, ktorou Boh hovorí a necháva sa nájsť. Pohľad na hviezdu v týchto mužoch vyvoláva nesmiernu radosť, pretože Duch Svätý, ktorý pohýna srdce každého, kto úprimne hľadá Boha, ich napĺňa radosťou. Po vstupe do domu sa mudrci klaňajú, uctievajú Ježiša a prinášajú mu vzácne dary hodné kráľa, hodné Boha. Prečo? Čo vidia? Staroveký autor píše: vidia „pokorné telíčko, ktoré Slovo prijalo, ale sláva Božstva im nie je skrytá. Vidia malé dieťa, no klaňajú sa Bohu“ (Chromácius z Akvileje, Komentár k Matúšovmu evanjeliu 5, 1). Mudrci sa tak stávajú prvými veriacimi medzi všetkými pohanmi, obrazom Cirkvi zhromaždenej zo všetkých jazykov a národov.

Drahí bratia a sestry, vstúpme aj my do školy mudrcov – týchto „pútnikov nádeje“, ktorí s veľkou odvahou nasmerovali svoje kroky, srdcia i dary k tomu, ktorý je nádejou nielen pre Izrael, ale pre všetky národy. Naučme sa klaňať Bohu v jeho malosti, v jeho kráľovskej dôstojnosti, ktorá neutláča, ale oslobodzuje a robí nás schopnými slúžiť s dôstojnosťou. A prinášajme mu tie najkrajšie dary, aby sme mu vyjadrili našu vieru a lásku.

Preklad Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – VaticanNews, Martin Jarábek