Vatikán 16. februára (VaticanNews) „Vaším poslaním nie je len vytvárať krásu, ale aj ukazovať pravdu, dobro a krásu skryté v zákutiach dejín, dávať hlas tým, ktorí ho nemajú, premieňať utrpenie na nádej,“ zdôraznil pápež František.

Slová homílie prečítal v mene Svätého Otca kardinál José Tolentino de Mendonça, prefekt Dikastéria pre kultúru a vzdelávanie, ktorý predsedal svätej omši pri príležitosti Jubilea umelcov a sveta kultúry. Pápež František sa na eucharistii nemohol zúčastniť z dôvodu hospitalizácie v nemocnici Gemelli.

Homília Svätého Otca Františka
Svätá omša v rámci Jubilea umelcov, 16. februára 2025

V evanjeliu, ktoré sme práve počuli, Ježiš vyhlasuje blahoslavenstvá pred svojimi učeníkmi a veľkým zástupom. Počuli sme ich už mnohokrát, a predsa nás neprestávajú udivovať: „Blahoslavení chudobní, lebo vaše je Božie kráľovstvo. Blahoslavení, ktorí teraz hladujete, lebo budete nasýtení. Blahoslavení, ktorí teraz plačete, lebo sa budete smiať“ (Lk 6, 20 – 21). Tieto slová obracajú logiku sveta naruby a pozývajú nás pozerať sa na realitu novými očami – Božím pohľadom, ktorý vidí za hranice vonkajšieho vzhľadu a rozpoznáva krásu, aj v krehkosti a utrpení.

Druhá časť obsahuje tvrdé a varovné slová: „Beda vám, boháči, lebo už máte svoju útechu! Beda vám, ktorí ste teraz sýti, lebo budete hladovať! Beda vám, ktorí sa teraz smejete, lebo budete plakať a nariekať“ (Lk 6, 24 – 25). Kontrast medzi „blahoslavení“ a „beda vám“ nám pripomína dôležitosť rozlišovania, kde kladieme svoju istotu.

Vy, umelci a ľudia z oblasti kultúry, ste povolaní byť svedkami revolučného pohľadu blahoslavenstiev. Vašou misiou nie je len vytvárať krásu, ale odhaľovať pravdu, dobro a krásu ukrytú v zákutiach dejín, dať hlas tým, ktorí ho nemajú, a premieňať bolesť na nádej.

Žijeme v dobe zložitej krízy – hospodárskej, sociálnej a predovšetkým duchovnej, v kríze zmyslu života. Kladieme si otázku o čase a o smerovaní. Sme pútnici, alebo blúdiaci? Kráčame k cieľu, alebo sa bezcieľne túlame? Umelec je ten, kto má pomôcť ľudstvu nestratiť smer, nestratiť horizont nádeje.

Ale dajme pozor: nie je to lacná, povrchná či odtrhnutá nádej. To nie! Skutočná nádej sa spája s dramatickosťou ľudskej existencie. Nie je to pohodlný úkryt, ale oheň, ktorý horí a osvetľuje, ako Božie slovo. Preto je pravé umenie vždy stretnutím s tajomstvom, s krásou, ktorá nás presahuje, s bolesťou, ktorá nás spytuje, s pravdou, ktorá nás volá. Inak „beda“! Pán je vo svojom posolstve prísny.

Ako píše básnik Gerard Manley Hopkins: „Svet je naplnený Božou veľkosťou. / Bude žiariť ako vyleštený plech.“ Toto je poslanie umelca: objavovať a odhaľovať túto skrytú veľkosť, umožniť ju vnímať našim očiam a srdciam. Ten istý básnik vnímal vo svete aj „olovenú ozvenu“ a „zlatú ozvenu“. Umelec je citlivý na tieto rezonancie a svojím dielom pomáha rozlišovať medzi rôznymi ozvenami diania tohto sveta. Ľudia kultúry sú povolaní hodnotiť tieto ozveny, vysvetľovať nám ich a osvetľovať cestu, ktorou nás vedú: či sú to zvodné spevy sirén alebo volania našej najpravdivejšej ľudskosti. Je potrebná múdrosť, aby sme rozlíšili, čo je „pleva, ktorú vietor odveje“, od toho, čo je pevné „ako strom zasadený pri vode“ a je schopné prinášať ovocie (porov. Ž 1, 3 – 4).

Drahí umelci, vidím vo vás strážcov krásy, ktorá sa skláňa nad ranami sveta, ktorá vie počúvať krik chudobných, trpiacich, ranených, väznených, prenasledovaných a utečencov. Vidím vo vás strážcov blahoslavenstiev! Žijeme v dobe, keď sa stavajú nové múry, keď sa rozdiely stávajú zámienkou na rozdelenie namiesto príležitosti na vzájomné obohatenie. Ale vy, muži a ženy kultúry, ste povolaní budovať mosty, vytvárať priestory stretnutia a dialógu, osvetľovať mysle a zohrievať srdcia.

Niekto by mohol povedať: „Na čo je umenie v zranenom svete? Nie sú hádam dôležitejšie, naliehavejšie, potrebnejšie veci?“ Umenie nie je luxus, ale nevyhnutnosť ducha. Nie je únikom, ale zodpovednosťou, výzvou k činu, volaním, krikom. Vzdelávať k krásne znamená vzdelávať k nádeji. A nádej nikdy nie je oddelená od drámy existencie: prechádza každodenným zápasom, ťažkosťami života, výzvami tejto doby.

V evanjeliu, ktoré sme dnes počuli, Ježiš vyhlasuje za blahoslavených chudobných, smutných, tichých či prenasledovaných. Je to prevrátená logika, revolúcia perspektívy. Umenie je povolané zúčastniť sa na tejto revolúcii. Svet potrebuje prorockých umelcov, odvážnych intelektuálov a tvorcov kultúry.

Nechajte sa viesť evanjeliom blahoslavenstiev a nech je vaše umenie ohlasovaním nového sveta. Nech nám vaša poézia pomôže ho vidieť! Nikdy neprestaňte hľadať, pýtať sa a riskovať. Pretože pravé umenie nie je nikdy pohodlné – ponúka pokoj nepokoja. A pamätajte: nádej nie je ilúzia, krása nie je utópia, váš dar nie je náhoda, ale povolanie. Odpovedzte naň štedrosťou, vášňou a láskou.

Preklad Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – VaticanNews, Martin Jarábek