Ružomberok 15. februára (TK KBS) Pastoračná zdravotná starostlivosť je neoddeliteľnou súčasťou služby Cirkvi a vyžaduje si obnovené nadšenie, zdôraznil biskup František Trstenský.
Pri príležitosti Jubilejného roka 2025 vyzval na prehĺbenie starostlivosti o chorých od rodín až po medicínske centrá.
Počas Jubilea zdravotníkov, ktoré dnes slávili v rámci diecézy v Ružomberku, osobitne poďakoval rodinám, ktoré s láskou a vytrvalosťou opatrujú svojich príbuzných, najmä chronicky chorých a zdravotne postihnutých. „Je to mimoriadne dôležité svedectvo lásky a uznanie dôstojnosti každého človeka,“ povedal.
Biskup Trstenský vyzdvihol obetavú službu lekárov, zdravotných sestier, ošetrovateľov, kňazov, zasvätených osôb a dobrovoľníkov, ktorí sa venujú chorým. Zdôraznil tiež, že je nevyhnutné chrániť práva pacientov a brániť ich dôstojnosť.
„Starostlivosť o trpiacich nemá byť len technickým výkonom, ale skutkom milosrdenstva a spolucítenia,“ pripomenul.
V závere homílie biskup nadviazal na podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi a vyzval k citlivosti srdca voči utrpeniu druhých. „Najväčšou hrozbou pre spoločnosť nie sú choroby a utrpenie, ale nevšímavosť a ľahostajnosť,“ varoval.
Zdravotníkov povzbudil, aby svoju prácu vnímali ako povolanie, nie len zamestnanie. „Iba tak budeme rozvíjať civilizáciu spolucítenia a obetavosti, ktorá je hrádzou proti opovrhnutiu človekom a nezáujmu o druhých,“ uzavrel počas svätej omše, ktorú koncelebroval pomocný biskup Bratislavskej eparchie Mons. Milan Lach, biskup Trstenský.
PLNÉ ZNENIE homílie spišského biskupa Mons. Františka Trstenského
Drahí bratia a sestry,
pastoračná zdravotná starostlivosť zostáva a vždy zostane nevyhnutnou a podstatnou úlohou, ktorú treba vykonávať s obnoveným nadšením. Preto je dôležitý jubilejný rok, ktorý slávime, aby toto nadšenie sme si v Kristovi a s Kristom znova obnovili. Je potrebné začať našimi rodinami, cez farnosti až po tie najlepšie medicínske centrá.
Chcem sa poďakovať za láskavosť a vytrvalosť, s akou sa mnohé rodiny starajú o svoje deti, rodičov a príbuzných, chronicky chorých či ťažko zdravotne postihnutých. Zvlášť chcem vyzdvihnúť starostlivosť o chorého, starého či inak odkázaného človeka v našich rodinách. Je to mimoriadne dôležité svedectvo lásky, uznanie jej dôstojnosti.
Dnes ďakujem osobitne Vám lekári a sestry, ošetrovatelia a ošetrovateľky, kňazi, zasvätené osoby a dobrovoľníci a všetci, ktorí sa angažujú v starostlivosti o chorých. Zároveň zdôrazňujem, aké je dôležité brániť práva chorých, aby im nebola odnímaná ich dôstojnosť.
Včera na jubileu chorých som spomenul podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi. V tomto podobenstve sa píše, že Samaritán vyzval človeka, ktorému priviezol toho doráňaného: „Staraj sa oň!“ A Ježiš na záver celého podobenstva nabáda: „Choď aj rob aj ty podobne!“ Tento Ježišov príkaz napĺňame vtedy, keď sa zastavíme pri utrpení druhého človeka. Ale nerobvíme to zo zvedavosti, ale z ochoty pomôcť. Preto je dôležité pestovať citlivosť srdca.
Drahí lekári, sestry a všetci, ktorí pracujete v oblasti starostlivoti o chorých, pomôžte kultovovať túto citlviosť aj v našej spoločnosti. Nedovoľme, aby naše vnútro zhrublo, aby sme bez záujmu prešli popri utrpeniu iných. Aj z toho dôvodu sa hovorí o práci lekára. Sestry, ošetrovateľa, ako o povolaní, nie iba o zamestnaní. K tomu Vás povzbudzujem: Buďte lekármi na základe povolanie, nie zamestnania. Iba takým spôsobom budeme rozvíjať aj na Slovensku civilizáciu ľudského záujmu, spolucítenia a obetavosti ako hrádza proti opovrhnutiu človekom, rôznym prejavom nenávisti, ponižovania a nezáujmu.
Chcem zdôrazniť ešte jeden Ježišov odkaz: „Čokoľvek ste neurobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, ani mne ste to neurobili... Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste to neurobili.“ Najväčšou hrozbou pre spoločnosť nie sú choroby a utrpenie, ale nevšímavosť a ľahostajnosť. Samotný Ježiš Kristus v každom človekovi zakusuje záujem, nehu, on prijíma pomoc, nech je ponúknutá hocjakému trpiacemu. Amen.
