Ružomberok 14. februára (TK KBS) Spišský biskup Mons. František Trstenský počas dnešného Jubilea chorých v Ružomberku vyzval na súcit a pomoc trpiacim. V homílii, ktorú predniesol pred stovkami pútnikov vo Farskom kostole sv. Ondreja v Ružomberku, osobitne pozdravil chorých, osamelých a všetkých, ktorí sa nachádzajú v náročnej životnej situácii.
Zdôraznil, že choroba je realitou na celom svete, no najťažšie zasahuje tam, kde vládne chudoba a bieda. „Choroba so sebou nevyhnutne prináša osobnú krízu a konfrontáciu s vlastnou situáciou. Čím je diagnóza vážnejšia, tým je táto konfrontácia ťažšia,“ uviedol počas svätej omše, ktorú priniesla naživo TV NOE. Hoci veda napreduje, stále neexistuje liek na každú chorobu, a preto sa mnohí ocitajú v situáciách, ktoré preverujú ich vieru a odhodlanie.
Zostať pri tom, kto trpí, nezutekať od neho – to je postoj kresťana
Ako príklad správneho postoja k utrpeniu uviedol Krista ako milosrdného Samaritána, ktorý sa s láskou skláňa k trpiacim.
„Keď s nežnosťou pristupujeme k tým, ktorí potrebujú starostlivosť, prinášame Božiu nádej a úsmev,“ povedal biskup. Druhým vzorom je Panna Mária, ktorá vždy pomáhala druhým a stála pri kríži svojho Syna. „Bratia a sestry, Panna Mária zostáva pri našich krížoch a sprevádza nás. Zostať pri tom, kto trpí, nezutekať od neho – to je postoj kresťana,“ zdôraznil.
Biskup Trstenský poukázal aj na príklad apoštola Jána, ktorý ako milovaný učeník stál s Máriou pod krížom a učil sa pravému milosrdenstvu. „Nemôžeme milovať Boha, ak nemilujeme svojich bratov,“ pripomenul. Povzbudil veriacich, aby sa nechali inšpirovať týmito príkladmi a všímali si potreby druhých s otvoreným srdcom.
V závere vyzval k tomu, aby nemocnice, hospice, domovy dôchodcov a každá domácnosť boli miestami pomoci a blízkosti.
„Človek sa totiž nebojí iba bolesti a chorôb, ale najmä toho, že v tom všetkom zostane sám,“ povedal. V duchu jubilejného roka povzbudil k skutkom milosrdenstva a vďačnosti za všetkých, ktorí sa venujú službe chorým a trpiacim. „Nech každá nemocnica, hospic, domov dôchodcov a sociálnych služieb, ale aj každý rodinný dom či byt, je viditeľným miestom ľudskej pomoci a blízkosti,“ dodal
PLNÉ ZNENIE homílie spišského biskupa Mons. Františka Trstenského
Drahí spolubratia kňazi, zasvätené osoby, bratia a sestry v tomto chráme, ale aj vy všetci, ktorí nás sledujete prostredníctvom televízie Noe, osibtne pozdravujem chorých, trpiacich, osamotených,
choroby sú prítomné na každom kontinente, osobitne na miestach, kde je chudoba a bieda. Choroba so sebou nevyhnutne prináša osobnú krízu a konfrontáciu s vlastnou situáciou. Čím diagnóza je vážnejšia, tým sa stáva táto konfrontácia ťažšia. Napriek pokroku vedy neexistuje liek na každú chorobu, a tak sa v nemocniciach, hospicoch a domovoch stretávame s utrpením mnohých našich bratov a sestier, ktorí sú nevyliečiteľne chorí. V prvej chvíli pri ťažkej diagnóze nás prepadne šok, zúfalstvo a otázka – prečo ja? Zrazu je všetko, čo sme doteraz žili prázdne, stratené a nič nemá zmysel. V takýchto situáciách je aj ťažko skúšaná naša viera v Boha. Pozor, netvrdím, že viera spôsobí, že sa nás bolesť nedotkne, ale keď príde ťažká diagnóza, akoby sme stratili kľúč, ktorým doteraz sme odomykali dvere životných situácií a postojov.
Aký prístup k tomu všetkému?
Chcem Vám ponúknuť tri biblické príklady:
1. Sme povolaní pripodobniť sa Kristovi, milosrdnému Samaritánovi všetkých trpiacich. Keď s nežnosťou pristupujeme k tým, ktorí potrebujú starostlivosť, prinášame Božiu nádej a úsmev. Túto všímavosť, túto pozornosť, ktorá nehodnotí, kto je kto, ale vidí núdzneho a trpiaceho, ktorý potrebuje pomoc.
2. Ďalším príkladom je Ježišova matka. Mária zabúda na seba a ponáhľa sa z Galiley do Judey, aby sa stretla so svojou príbuznou Alžbetou a pomohla jej; prihovára sa u svojho Syna na svadbe v Káne, keď vidí, že sa míňa víno na hostinu; Aj my, či už zdraví alebo chorí, môžeme ponúknuť svoju blízkosť, službu, ako vodu, ktorá naplnila tie nádoby na svadbe, ktoré nie ja, ale Ježiš premení na nežnosť, útechu chorému, ale tú vodu tam najskôr musíme nanosiť. Mária zostáva pri Ježišovom kríži, Bratia a sestry, Panna Mária zostáva pri našich krížoch a sprevádza nás. Zostať pri tom, kto trpí, nezutekať od neho.
3. Svätý Ján, učeník, ktorý stál s Máriou pod krížom, nás privádza späť k prameňom viery a lásky, k srdcu Boha, lebo je milovaným učeníkom, ktorý si položil hlavu na Pánovu hruď pri poslednej večeri a pripomína nám, že nemôžeme milovať Boha, ak nemilujeme svojich bratov.
Nechajme sa nakaziť takouto láskou, ktorá si všíma druhých s milosrdenstvom a láskou, najmä na tých, ktorí trpia, na tých, ktorí potrebujú pomoc. Človek sa totiž nebojí iba bolesti, chorôb, dokonca s nimi akosi podvedome počíta. Bojím sa ale najmä toho, že v tom všetkom zostane sám. Zvlášť v tomto jubilejnom roku prosím a povzbudzujem, nech každá nemocnica, hospic, domovy dochodcov, a domovy sociálnych služieb, ale aj každý rodinný dom alebo byt, nech je viditeľným miestom ľudskej pomoci a blízkosti. Prispievajme k prekonaniu osamelosti, zatrpknutosti, strachu zo samoty. Ďakujem Vám všetkým, že tak robíte a chcete robiť aj naďalej. Amen.
