Vatikán 11. februára (VaticanNews) Každá kognitívno-priemyselná revolúcia prináša so sebou množstvo etických a antropologických otázok. Katolícka cirkev, obhajujúc dôstojnosť a slobodu ľudskej osoby, aktívne prispieva k diskusii o umelej inteligencii na rôznych úrovniach. Pápežská akadémia pre život sa do tejto debaty zapája prostredníctvom Rímskej výzvy za etickú AI, ktorú podpísali rôzne subjekty. Jej predseda, Mons. Paglia, vyzýva na prebudenie humanistickej Európy skôr, ako ju predbehne rýchlosť technologického pokroku.

Okrem už rozsiahleho učenia pápeža o umelej inteligencii sa Pápežská akadémia pre život, inštitúcia napojená na Svätú stolicu, už niekoľko rokov zamýšľa nad touto technologickou revolúciou, pričom reaguje na podnety priamo od zainteresovaných strán. Ako opisuje jej predseda pre Vatikánsky rozhlas, k prvému stretnutiu predsedu Microsoftu s prezidentom Akadémie došlo práve v tejto súvislosti. Brad Smith, riadiaci tím 50 000 inžinierov v centre v Seattli (USA), uznal pred Mons. Vincenzom Pagliom, že hranice medzi strojom a človekom sú niekedy nejasné, a požiadal Cirkev o „pomoc pri ich lepšom vymedzení“.

Táto obava našla okamžitý ohlas u pápeža Františka. Výsledkom bola „Rímska výzva za etickú AI“, podpísaná 28. februára 2020 v Ríme pod záštitou Pápežskej akadémie pre život spoločnosťami Microsoft, IBM, Organizáciou pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) a talianskou vládou. Počas piatich rokov sa k textu pripojili mnohí ďalší signatári, vrátane šestnástich predstaviteľov rôznych náboženstiev, ktorí sa zišli pri Pamätníku mieru v Hirošime (Japonsko) 10. júla 2024, či kalifornskej spoločnosti Cisco a Anglikánskej cirkvi o niekoľko týždňov skôr.

Náboženstvá ako formovatelia etického vedomia AI

Aj keď Rímska výzva za etickú AI nie je súčasťou pápežského magistéria ako napríklad dokument Antiqua et Nova, odráža
rovnakú snahu Svätej stolice o podporu centrálnej úlohy človeka v tejto novej technologickej oblasti. Mons. Paglia zdôrazňuje význam nového pojmu „algoretika“, ktorý má byť protiváhou k pojmu „algokracia“, teda tyranii výpočtov, kde AI uniká spod kontroly svojich tvorcov.

V tomto procese môžu náboženstvá, spolu s univerzitami a širšou spoločnosťou, prispieť k rozšíreniu etického vedomia AI nielen medzi veľkými korporáciami, ale aj medzi politickými aktérmi. Taliansky arcibiskup preto apeluje na zavedenie etických a právnych pravidiel prostredníctvom medzinárodných dohôd, najmä v oblasti správy obrovského množstva dát. „Snívam o dohode podobnej Parížskej dohode z roku 2015 o klíme, ktorá by sa týkala nových a konvergujúcich technológií, predovšetkým umelej inteligencie,“ vyhlásil a vyzval skupinu G20 a OSN, aby si uvedomili svoju zodpovednosť.

Záchrana kresťanského humanizmu

Práve v rámci stretnutia G7 pod talianskym predsedníctvom v regióne Apúlia sedel v júni minulého roka pápež František spolu s Giorgiou Meloniovou a Emmanuelom Macronom a obhajoval potrebu „významného ľudského dohľadu“ nad umelou inteligenciou. „Skutočné riziko spočíva v tom, že technologizujeme človeka namiesto toho, aby sme humanizovali technológiu,“ upozorňuje Mons. Paglia a vyzýva na humanistické prebudenie. „Všetky vedy by sa mali opäť spojiť, ako v čase renesancie. Veriaci i neveriaci, básnici i fyzici, filozofi i teológovia. Spoločne musíme vytvoriť alianciu, ktorá nám pomôže zachovať ľudskosť.“

Cirkev v tejto oblasti nesie obrovskú zodpovednosť, zdôrazňuje Mons. Paglia, pričom pripomína, že katolíci od začiatku vyznávajú, že Slovo – Logos – sa stalo telom. „Nestalo sa avatarom,“ dodáva s odkazom na znepokojivé predpovede japonského fyzika Hirošiho Išigura, ktorý pred niekoľkými rokmi na kongrese vo Vatikáne upozornil, že súčasná generácia ľudí môže byť poslednou organickou, zatiaľ čo ďalšie generácie by už mohli byť syntetické, založené na lítiu či iných materiáloch. „To by znamenalo radikálnu premenu samotnej podstaty ľudstva.“

Európska zodpovednosť

S cieľom šíriť a presadzovať etický prístup k AI cestuje Mons. Paglia po celom svete a predstavuje Rímsku výzvu, ako tomu bolo napríklad pred rokom v Indii. V najľudnatejšej krajine sveta získal podpisy tamojších biskupov, čím sa Indická biskupská konferencia stala prvou, ktorá sa oficiálne pripojila k tejto iniciatíve. Dnes India spolu predsedá Parížskemu summitu o AI, kde Svätú stolicu zastupuje Mons. Paul Richard Gallagher.

Ako pozorný pozorovateľ diania v Paríži, Mons. Paglia očakáva od Európy rozhodné kroky v prebiehajúcom preteku, ktorému dominuje čínsko-americké duo. „Európa má vďaka svojej dvetisícročnej alebo tritisícročnej humanistickej tradícii osobitnú citlivosť, ktorú treba zakomponovať do technologického sveta, ktorý sa vyvíja predovšetkým v Číne a USA,“ podotýka. Hoci je starý kontinent v nevýhode z hľadiska zdrojov, podľa Mons. Pagliu musí zohrávať zodpovednejšiu úlohu vo vývoji technológií a vedeckého výskumu, pričom ich musí začleniť do antropologického kontextu. „Ak sa tak nestane, riskujeme, že rýchlosť technológií prekoná pomalosť humanizmu, pomalosť pravidiel,“ varuje. Jeho cieľ je jasný: vyvrátiť slávnu ironickú poznámku: „Spojené štáty inovujú, Čína kopíruje, Európa reguluje.“

Delphine Allaire – VaticanNews
Preklad Martin Jarábek