Bratislava/Šenkvice 11. februára (TK KBS) Farský kostol svätej Anny v Šenkviciach bol z rozhodnutia bratislavského arcibiskupa metropolitu Mons. Stanislava Zvolenského určený za jeden z jubilejných chrámov v Bratislavskej arcidiecéze (popri Katedrále sv. Martina v Bratislave, Národnej Bazilike Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne, Bazilike Narodenia Panny Márie v Marianke a pútnickom Farskom kostole sv. Antona Paduánskeho v Báči).
Výber šenkvického kostola prekvapil aj miestneho farára Lukáša Uváčika. Ako však povedal, zámerom je, povzbudenie úcty k Božiemu služobníkovi Alfonzovi Paulenovi, ktorý vo farnosti pôsobil od roku 1947 až do svojho zatknutia v roku 1951. „Ešte do dnes tu žijú ľudia, ktorí zažili pána farára Paulena,“ povedal Lukáš Uváčik. V Šenkviciach sú naplánované tri termíny, ktoré sú spojené s Alfonzom Paulenom. V januári to bolo výročie jeho narodenia. Najbližšie si v Šenkviciach pripomenieme 10. apríla výročie jeho smrti. Tretí dátum je výročie jeho zatknutia v Šenkviciach, čo bude v piatok 18. septembra. „Máme tiež naplánovanú púť seniorov a starých rodičov, pretože náš farský kostol je zasvätený svätej Anne. Preto 26. júla bude svätá omša venovaná práve seniorom a starým rodičom.“
Veriaci však môžu do Šenkvíc putovať aj inokedy. Najprirodzenejšie pozvanie je podľa Lukáša Uváčika na každodenné sväté omše. Tie bývajú počas týždňa s výnimkou stredy vždy o 18:00. V stredu býva o siedmej ráno. V nedeľu sú sväté omše o 8:00 a 10:30. Pol hodinu pred svätou omšou je možné prijať sviatosť zmierenia.
Pred otvorením Jubilejného roku bolo potrebné pripraviť Jubilejný kríž, pred ktorým sa veriaci majú pomodliť Jubilejnú modlitbu, aby mohli získať plnomocné odpustky spojené s jubilejným rokom. „Otec arcibiskup rozhodol, aby sme sami vybrali Jubilejný kríž. My sme vybrali kríž, ktorý bol na bočnom pilieri,“ povedal šenkvický farár. Zaujímavosťou farského kostola v Šenkviciach je, že je postavený do kopca. „Keď idete k oltáru pocítite, že idete jemne do kopca. Inak je kostol situovaný do krásneho prostredia hradieb,“ dodal Lukáš Uváčik.
Alfonz Paulen sa narodil 26. januára 1913 v Malých Bedzanoch, malej obci, ktorá je dnes súčasťou mesta Topoľčany. Za kňaza bol vysvätený 17. mája 1936. V roku 1947 bol vymenovaný za správcu farnosti Veľké Čaníkovce (dnešné Šenkvice). Štvorročné obdobie jeho pastoračnej služby v tejto farnosti je dôležité, pretože práve tu sa dostal do kontaktu s organizátormi tajných a nelegálnych prechodov štátnych hraníc medzi Slovenskom a Rakúskom. Alfonza Paulena zatkli na fare v Šenkviciach 19. septembra 1951. Na proces čakal vo vyšetrovacej väzbe v Bratislave.
Dvadsiatehoprvého júna 1952 bol odsúdený na 11 rokov väzenia, desať rokov straty občianskych práv a tzv. zabavenie majetku za podporu zahraničných agentov, Zemana a Tikla a za spoluprácu pri organizovaní tajných útekov mladých kňazov do Talianska. Po odsúdení bol transportovaný do väznice v Ilave a potom do Mírova pri Brne. V apríli 1954 bol vo väznici umiestnený do nápravnej cely, teda do cely bez nábytku a s obmedzeným prísunom stravy. Jeho zdravotný stav sa vážne zhoršil, ale nebola mu zabezpečená primeraná zdravotná starostlivosť, na následky čoho 10. apríla 1954 vo veku 41 rokov zomrel. Pochovali ho v Brne 14. apríla 1954. Jeho telesné pozostatky uložili vedľa Kostola svätej Anny v Šenkviciach.
Zdroj: Bratislavská arcidiecéza Radovan Pavlík
