Vatikán 5. februára (VaticanNews) Prosme Pána o milosť, aby sme vedeli očakávať naplnenie všetkých jeho prisľúbení a aby nám pomohol prijať Máriinu prítomnosť v našom živote – povzbudil pápež František v stredu 5. februára v katechéze z cyklu o Kristovi, našej nádeji. Jej témou bolo stretnutie Panny Márie a Alžbety. Svätý Otec zdôraznil, že počas tejto udalosti to bol predovšetkým Ježiš, ktorý v lone svojej matky navštívil svoj ľud.

Videozáznam

Zdroj: VaticanNews

V závere generálnej audiencie, ktorá sa konala v Aule Pavla VI., pápež vyzval k modlitbe za oblasti zasiahnuté vojnou i za vysídlencov: „Myslime na krajiny, ktoré trpia vojnou: na sužovanú Ukrajinu, Izrael, Jordánsko... Mnoho krajín trpí. Pamätajme na vysídlených obyvateľov Palestíny a modlime sa za nich.“

Seniorom, chorým ľuďom i novomanželom Svätý Otec odkázal: „Ako vyzýva apoštol Pavol, povzbudzujem vás, aby ste boli radostní v nádeji, silní v súžení, vytrvalí v modlitbe, starostliví o potreby svojich bratov a sestier (porov. Rim 12, 12 – 13).“

4. katechéza z cyklu Jubileum 2025: Ježiš Kristus, naša nádej, I. Ježišovo detstvo: „A blahoslavená je tá, ktorá uverila“ (Lk 1, 45). Navštívenie a Magnifikat

Čítanie: Lk 1,39 – 42

V tých dňoch sa Mária vydala na cestu a ponáhľala sa do istého judejského mesta v hornatom kraji. Vošla do Zachariášovho domu a pozdravila Alžbetu. Len čo Alžbeta začula Máriin pozdrav, dieťa v jej lone sa zachvelo a Alžbetu naplnil Duch Svätý. Vtedy zvolala veľkým hlasom: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života.“
Spontánne slová pápeža Františka pred katechézou: Chcem sa ospravedlniť, pretože pri tomto silnom prechladnutí sa mi ťažko hovorí. Preto som požiadal svojho brata, aby prečítal katechézu. Bude ju čítať lepšie ako ja.

Katechézu pápeža prečítal kňaz Pierluigi Giroli:

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Dnes rozjímame o kráse Ježiša Krista, ktorý je našou nádejou, v tajomstve Navštívenia. Panna Mária navštevuje svätú Alžbetu; ale predovšetkým je to Ježiš, ktorý v matkinom lone navštevuje svoj ľud (porov. Lk 1, 68), ako hovorí Zachariáš vo svojom chválospeve.

Po úžase a údive nad tým, čo jej oznámil anjel, Mária vstáva a vydáva sa na cestu, tak ako všetci povolaní v Biblii, pretože „jediný úkon, ktorým človek môže odpovedať Bohu, ktorý sa zjavuje, je úkon neobmedzenej disponovanosti“ (H. U. von Balthasar, Vocazione, Roma 2002, 29). Táto mladá dcéra Izraela si nevyberá chrániť sa pred svetom, nebojí sa nebezpečenstiev a posudzovania iných, ale vychádza im v ústrety.

Keď sa človek cíti milovaný, zakúša silu, ktorá uvádza do pohybu lásku; ako hovorí apoštol Pavol, „Kristova láska nás ženie“ (2 Kor 5, 14), poháňa nás, hýbe nami. Mária cíti pohnutie lásky a ide pomôcť žene, ktorá je jej príbuznou, ale je aj starenkou, ktorá po dlhom čakaní prijíma tehotenstvo, v ktoré už nedúfala a ktoré je namáhavé v jej veku. Avšak Panna Mária ide k Alžbete aj preto, aby sa podelila o svoju vieru v Boha, ktorému nič nie je nemožné a o nádej, že sa splnia jeho prisľúbenia.
Stretnutie týchto dvoch žien vyvoláva prekvapujúci účinok: hlas „milostiplnej“, ktorý pozdravuje Alžbetu, vyvoláva proroctvo v dieťati, ktoré starenka nosí vo svojom lone, a vzbudzuje v nej dvojité požehnanie: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života! A tiež blahoslavenstvo: „Blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán“ (v. 45).
Zoči-voči uznaniu mesiášskej identity svojho Syna a svojho poslania matky Mária nehovorí o sebe, ale o Bohu a vyslovuje chválospev plný viery, nádeje a radosti; chválospev, ktorý zaznieva každý deň v Cirkvi počas modlitby vešpier: Magnifikat (Lk 1, 46 – 55).

Táto chvála Bohu Spasiteľovi, ktorá vytryskla zo srdca jeho pokornej služobnice, je slávnostnou pamiatkou, ktorá syntetizuje a napĺňa modlitbu Izraela. Je pretkaná biblickými rezonanciami, čo je znakom toho, že Mária nechce spievať „mimo chóru“, ale ladiť s otcami, vyzdvihujúc svoj súcit s pokornými, s tými maličkými, ktorých Ježiš vo svojom kázaní vyhlási za „blahoslavených“ (porov. Mt 5, 1 – 12).

Masívna prítomnosť veľkonočného motívu robí z Magnifikátu aj pieseň vykúpenia, ktorá má v pozadí spomienku na oslobodenie Izraela z Egypta. Slovesá sú všetky v minulom čase, preniknuté spomienkou na lásku, ktorá zapaľuje prítomnosť vierou a budúcnosť osvecuje nádejou: Mária ospevuje milosť minulosti, avšak je ženou prítomnosti, ktorá vo svojom lone nosí budúcnosť.

Prvá časť tohto chválospevu chváli Božie pôsobenie v Márii, mikrosvete Božieho ľudu, ktorý sa plne pridŕža zmluvy (v. 46 – 50); druhá časť sa rozprestiera nad Otcovým pôsobením v makrosvete dejín jeho detí (v. 51 – 55), a to prostredníctvom troch kľúčových slov: pamäť – milosrdenstvo – prísľub.

Pán, ktorý sa sklonil nad malou Máriou, aby v nej vykonal „veľké veci“ a urobil ju Pánovou matkou, začal zachraňovať svoj ľud od exodu, pamätajúc na všeobecné požehnanie prisľúbené Abrahámovi (porov. Gn 12, 1 – 3). Pán, verný Boh naveky, vylial na ľud verný zmluve nepretržitý prúd milosrdnej lásky „z pokolenia na pokolenie“ (v. 50) a teraz zjavuje plnosť spásy vo svojom Synovi, poslanom, aby zachránil ľud od hriechov. Od Abraháma až po Ježiša Krista a spoločenstvo veriacich sa tak Veľká noc javí ako hermeneutická kategória na pochopenie každého nasledujúceho oslobodenia až po oslobodenie uskutočnené Mesiášom v plnosti času.

Drahí bratia a sestry, prosme dnes Pána o milosť, aby sme vedeli očakávať naplnenie všetkých jeho prisľúbení; a aby nám pomohol prijať Máriinu prítomnosť v našom živote. Aby sme v jej škole všetci objavili, že každá duša, ktorá verí a dúfa, „počne a porodí Božie slovo“ (sv. Ambróz, Výklad evanjelia podľa Lukáša 2, 26).