Vatikán 5. februára (TK KBS) Prinášame plné znenie príhovoru pápeža Františka, ktorý predniesol vyše dvesto predsedom komisií pre komunikáciu a riaditeľom komunikačných kancelárií biskupských konferencií z celého sveta (27. januára 2025). Slovensko na stretnutí zastupovali hovorkyňa KBS Katarína Jančišinová a zástupcovia Televízie LUX.

Pápež František zdôraznil, že komunikácia v Cirkvi musí byť viac než len marketingovou stratégiou – má byť svedectvom nádeje, budovaním mostov a prekonávaním rozdelení. „Ako rozsievať nádej uprostred toľkého zúfalstva, ktoré sa nás dotýka a je pre nás výzvou?“ spýtal sa Svätý Otec. Podľa neho kresťanská komunikácia musí odrážať Božie kráľovstvo, ktoré je už tu a teraz: „Božie kráľovstvo prichádza v pozornosti, ktorú venujeme iným, v starostlivom čítaní skutočnosti. Prichádza v schopnosti vidieť a zasievať nádej na dobro.“

Svätý Otec vyzval komunikátorov, aby pracovali v duchu spolupráce a otvorenosti. Cirkevná komunikácia nemá byť uzavretá len pre veriacich, ale má vytvárať priestor pre dialóg a porozumenie. „Katolícka komunikácia nie je niečo oddelené, nie je len pre katolíkov. Nie je ohradou, v ktorej by sme sa mali uzavrieť, nie je sektou, v ktorej sa rozprávame iba medzi sebou,“ zdôraznil. Pripomenul tiež, že komunikácia má byť „aktom lásky“, ktorý vytvára siete dobra, ale tie „treba každý deň udržiavať, opravovať – s trpezlivosťou a vierou“.

Pápež František povzbudil k odvahe a radosti v ohlasovaní evanjelia. Pripomenul, že Cirkev musí vyjsť zo seba a prinášať svedectvo nádeje do sveta plného neistoty. „Pán klope zvnútra, aby sme ho my, kresťania, pustili von!“ povedal obrazne a vyzval na budovanie skutočných vzťahov, ktoré budú odrážať Božie kráľovstvo. Na záver prítomných požiadal o modlitbu a udelil im svoje požehnanie: „Napredujte s odvahou, s radosťou z evanjelizácie. Všetkým vám zo srdca žehnám.“

PLNÉ ZNENIE príhovoru

Drahí bratia a sestry, dobré ráno!

Vítam vás, ktorí v miestnych cirkvách vykonávate zodpovednú službu v oblasti komunikácie. Je pekné vidieť vás, biskupov, kňazov, rehoľníkov a rehoľníčky, laikov a laičky, ktorí ste povolaní sprostredkúvať život Cirkvi a kresťanský pohľad na svet. Komunikovať tento kresťanský pohľad je krásne.

Stretávame sa dnes, po oslave Jubilea sveta komunikácie, aby sme si spoločne urobili spytovanie svedomia. Opäť sa zastavme, aby sme sa zamysleli nad konkrétnym spôsobom komunikácie, oživovanej vierou, ktorá, ako sa píše v Liste Hebrejom, „je základom toho, v čo dúfame, dôkazom toho, čo nevidíme“ (porov. Hebr. 11, 1).

https://www.iubilaeum2025.va/content/dam/iubilaeum2025/programmi-eventi/locandine/giubileo-del-mondo-della-comunicazione/Giubileo-del-Mondo-della-Comunicazione.pdf

Pýtajme sa teda: ako rozsievať nádej uprostred toľkého zúfalstva, ktoré sa nás dotýka a je pre nás výzvou? Ako vyliečiť vírus rozdelenia, ktorý ohrozuje aj naše spoločenstvá? Sprevádza našu komunikáciu modlitba? Alebo skončíme pri komunikácii Cirkvi tak, že si osvojíme len pravidlá firemného marketingu? Všetky tieto otázky si musíme položiť.

Vydávame svedectvo o tom, že dejiny ľudstva neskončili v slepej uličke? A ako naznačujeme inú perspektívu smerom k budúcnosti, ktorá ešte nie je napísaná? Páči sa mi výraz písať budúcnosť. Je na nás, aby sme ju napísali. Vieme komunikovať, že táto nádej nie je ilúziou? Nádej nikdy nesklame; ale vieme to odovzdať? Vieme komunikovať, že životy iných môžu byť krajšie, a to aj cez nás? Dokážem ja zo svojej strany priniesť krásu do života iných? A vieme komunikovať a presvedčiť, že je možné odpustiť? To je také ťažké!

Kresťanská komunikácia má ukázať, že Božie kráľovstvo je blízko: tu, teraz, a je ako zázrak, ktorý môže zažiť každý človek, každý národ. Zázrak, o ktorom treba rozprávať tým, že ponúkneme spôsob, ako hľadieť ponad banality, zlo, predsudky, stereotypy, ponad seba. Božie kráľovstvo nás presahuje. Božie kráľovstvo prichádza aj cez našu nedokonalosť, a to je krásne. Božie kráľovstvo prichádza v pozornosti, ktorú venujeme iným, v starostlivom čítaní skutočnosti. Prichádza v schopnosti vidieť a zasievať nádej na dobro, a tak poraziť zúfalý fanatizmus.

To, čo je pre vás inštitucionálna služba, je zároveň povolaním každého kresťana, každého pokrsteného. Každý kresťan je povolaný vidieť a rozprávať príbehy dobra, ktoré by zlá žurnalistika chcela vymazať tým, že dáva priestor len zlu. Zlo existuje, nesmie sa skrývať, ale musí vzbudzovať otázky a odpovede. Preto je vaša úloha veľká a žiada sa od vás, aby ste vychádzali zo seba, aby ste vykonávali „symfonickú“ prácu, zapojili všetkých, ocenili starých i mladých, ženy i mužov; každým jazykom, slovom, umením, hudbou, maľbou, obrazom. Všetci sme pozývaní, aby sme overovali, ako a čo komunikujeme. Komunikujte, vždy komunikujte.

Sestry, bratia, výzva je veľká. Preto vás povzbudzujem, aby ste posilnili vzájomnú súčinnosť na kontinentálnej a univerzálnej úrovni. Aby ste vybudovali iný model komunikácie, iný v duchu, v tvorivosti, v poetickej sile, ktorá vychádza z evanjelia a ktorá je nevyčerpateľná. Komunikácia je vždy originálna. Keď komunikujeme, sme tvorcami jazykov, mostov. My sme tvorcovia. Tvorcovia lomunikácie, ktorá sprostredkúva harmóniu a je konkrétnou alternatívou k novým babylonským vežiam. Premýšľajte o tom. Nové babylonské veže: všetci hovoria a nerozumejú si. Premýšľajte o tejto symbolike.

Nechám vám dve slová: spoločne a sieť.

Spoločne. Len spolu môžeme komunikovať krásu, s ktorou sme sa stretli: nie preto, že sme zruční, nie preto, že máme viac zdrojov, ale preto, že sa máme radi. Z toho pramení sila milovať aj našich nepriateľov, zapojiť aj tých, ktorí sa dopustili zla, zjednotiť to, čo je rozdelené, nezúfať si. A zasievať nádej. Na to nezabúdajte: zasievať nádej. Čo nie je to isté ako rozsievať optimizmus, nie, vôbec nie. Zasiať nádej. Komunikácia pre nás nie je taktika, nie je to technika. Nie je to opakovanie hesiel alebo sloganov, ani len písanie tlačových správ. Komunikácia je aktom lásky. Iba akt slobodnej lásky vytvára siete dobra. Siete však treba každý deň udržiavať, opravovať. S trpezlivosťou a vierou.

Sieť je druhé slovo, nad ktorým vás pozývam zamyslieť sa. Pretože v skutočnosti sme naň zabudli, akoby to bolo slovo spojené iba s digitálnou civilizáciou. Ide však o starobylé slovo. Pripomína nám, ešte pred tými sociálnymi, rybárske siete a Ježišovo pozvanie Petrovi, aby sa stal rybárom ľudí. Vytvoriť sieť teda znamená sieťovanie zručností, vedomostí, príspevkov, aby sme mohli adekvátne informovať a boli tak všetci zachránení pred morom zúfalstva a dezinformácií. To je už posolstvo, samo osebe je to prvé svedectvo.

Zamyslime sa teda nad tým, koľko by sme toho mohli spoločne urobiť vďaka novým nástrojom digitálneho veku, aj vďaka umelej inteligencii, keby sme sa namiesto toho, aby sme si z technológie urobili modlu, viac venovali vytváraniu sietí. Priznám sa vám k jednej veci: viac ako umelá inteligencia ma zaujíma prirodzená inteligencia, inteligencia, ktorú musíme rozvíjať.

Keď máme pocit, že sme sa prepadli do priepasti, pozerajme sa za ňu, mimo seba. Nič nie je stratené, vždy môžeme začať odznova, v dôvere jeden k druhému a všetci spolu s Bohom, to je tajomstvo našej komunikačnej sily. Vytvárať sieť! Byť sieťou! Namiesto toho, by sme sa spoliehali na sterilné sirény sebaprezentácie, na oslavu našich iniciatív, premýšľajme o tom, ako spoločne budovať príbehy našej nádeje.

Toto je vaša úloha. Jej korene sú prastaré. Najväčší zázrak, ktorý Ježiš urobil pre Šimona a ostatných sklamaných a unavených rybárov, nie je ani tak sieť plná rýb, ale to, že im pomohol, aby tvárou v tvár neúspechu nepodľahli sklamaniu a skľúčenosti. Prosím, neprepadajte tomuto vnútornému smútku. Nestrácajte zmysel pre humor, ktorý je múdrosťou, každodennou múdrosťou.

Sestry, bratia, naša sieť je pre všetkých. Pre všetkých! Katolícka komunikácia nie je niečo oddelené, nie je len pre katolíkov. Nie je ohradou, v ktorej by sme sa mali uzavrieť, nie je sektou, v ktorej sa rozprávame iba medzi sebou, nie! Katolícka komunikácia je otvoreným priestorom svedectva, ktoré vie počúvať a zachytávať znamenia Kráľovstva. Je to prívetivé miesto skutočných vzťahov. Pýtajme sa sami seba: sú naše úrady, vzťahy medzi nami, také? Naša sieť je hlasom Cirkvi, ktorá len tým, že vychádza sama zo seba, nachádza seba a dôvody svojej nádeje. Cirkev musí vyjsť sama zo seba. Rád myslím na tú pasáž zo Zjavenia, keď Pán hovorí: „Stojím pri dverách a klopem.“ (Zjv 3, 20) Hovorí to preto, aby vstúpil. Ale teraz toľko ráz Pán klope zvnútra, aby sme ho my, kresťania, pustili von! A my si mnohokrát berieme Pána len pre seba. Musíme Pánovi otvoriť dvere von – on klope na dvere, aby mohol vyjsť – a nie ho mať tak trochu „zotročeného“ pre naše služby. Sú naše úrady, vzťahy medzi nami, je naša sieť výrazom vychádzajúcej Cirkvi?

Ďakujem, ďakujem za vašu prácu! Napredujte s odvahou, s radosťou z evanjelizácie. Všetkým vám zo srdca žehnám. A prosím, nezabudnite sa za mňa modliť.

Ďakujem vám!

Preložila: K. Jančšinová