Vatikán 29. januára (VaticanNews) Prinášame editoriál Andreu Tornielliho, v ktorom sa zaoberá základnými princípmi nového dokumentu o umelej inteligencii od Dikastérií pre náuku viery a pre kultúru.
Predovšetkým je zavádzajúci už samotný názov. V prípade takzvanej „umelej inteligencie“ ide o jeden z tých prípadov, keď pomenovanie zohráva významnú úlohu v tom, ako spoločnosť vníma daný fenomén. Dokument Antiqua et nova vydaný Dikastériami pre náuku viery a pre kultúru nám predovšetkým pripomína, že umelá inteligencia je iba nástroj: vykonáva úlohy, ale neuvažuje. Nie je schopná myslieť. Preto je zavádzajúce pripisovať jej ľudské vlastnosti, keďže ide o „stroj“, ktorý zostáva v medziach logicko-matematického rámca. Nemá teda sémantické porozumenie pre realitu ani autentickú intuíciu a kreativitu. Nie je schopná napodobniť morálne rozlišovanie alebo nezištné otvorenie sa tomu, čo je pravdivé, dobré a krásne, bez ohľadu na akýkoľvek osobitný úžitok. Skrátka, chýba jej všetko, čo je skutočne a hlboko ľudské.
Ľudská inteligencia je totiž individuálna a zároveň sociálna, racionálna a zároveň emocionálna. Žije v neustálych vzťahoch sprostredkovaných nenahraditeľnou telesnosťou človeka. Umelá inteligencia by preto mala byť využívaná len ako doplnkový nástroj k ľudskej inteligencii, nie ako jej náhrada, ktorá by ju v niečom nahrádzala alebo znehodnocovala jej jedinečné bohatstvo.
Napriek pokroku vo výskume a jeho možných aplikáciách zostáva umelá inteligencia „strojom“, ktorý nenesie morálnu zodpovednosť – tá zostáva na tých, ktorí ju navrhujú a používajú. Preto nový dokument zdôrazňuje, že tí, ktorí prijímajú rozhodnutia na základe umelej inteligencie, musia byť za svoje rozhodnutia zodpovední, a že musí byť možné vysvetliť použitie tohto nástroja v každej fáze rozhodovacieho procesu. Ciele aj prostriedky využívané pri aplikáciách umelej inteligencie treba posudzovať tak, aby sa zabezpečilo, že rešpektujú a podporujú ľudskú dôstojnosť a spoločné dobro. Takéto posudzovanie je základným etickým kritériom na určenie, či je použitie umelej inteligencie legitímne alebo nie.
Ďalším morálnym kritériom hodnotenia umelej inteligencie, ako naznačuje dokument, je jej schopnosť podporovať pozitívne vzťahy, ktoré človek nadväzuje so svojím prostredím a prírodou, posilňovať konštruktívnu prepojenosť jednotlivcov a komunít a podporovať spoločnú zodpovednosť za spoločné dobro. Na dosiahnutie týchto cieľov nestačí len hromadenie dát a poznatkov – je potrebné usilovať sa o skutočnú „múdrosť srdca“, ako naznačuje pápež František, aby používanie umelej inteligencie pomáhalo človeku skutočne sa zdokonaľovať.
V tomto duchu dokument varuje pred akoukoľvek podriadenosťou technológii a vyzýva na jej používanie nie na postupné nahrádzanie ľudskej práce – čo by viedlo k novým formám marginalizácie a sociálnej nerovnosti – ale ako nástroja na zlepšenie starostlivosti, obohatenie služieb a skvalitnenie medziľudských vzťahov. Umelá inteligencia môže byť zároveň užitočná pri pochopení zložitých faktov a ako pomoc pri hľadaní pravdy. Preto boj proti dezinformáciám generovaným umelou inteligenciou nie je úlohou len pre odborníkov, ale vyžaduje úsilie celej spoločnosti.
Je tiež nevyhnutné zabrániť tomu, aby sa umelá inteligencia používala na vykorisťovanie, obmedzovanie slobody ľudí, zvýhodňovanie niekoľkých na úkor mnohých či na sociálnu kontrolu, ktorá redukuje jednotlivcov na súbor údajov. A v žiadnom prípade nie je prijateľné, aby sa v oblasti vojenstva ponechalo rozhodovanie o živote a smrti ľudí na strojoch. Bohužiaľ, už sme boli svedkami toho, aké ničivé následky môžu mať zbrane riadené umelou inteligenciou, ako to tragicky ukazujú mnohé súčasné konflikty.
Andrea Tornielli – VaticanNews
Preklad Martin Jarábek
