Vatikán 29. januára (TK KBS) Potrebujeme svedkov nádeje. „Potrebujeme vidieť, že aj v tých najťažších, najdramatickejších situáciách je možné dúfať, teda veriť v Boha a v človeka a veriť, že iná realita je možná,“ vraví v rozhovore pre Tlačovú kanceláriu KBS Andrea Tornielli. S edičným riaditeľom vatikánskych médií hovorila v Ríme Katarína Jančišinová, hovorkyňa Konferencie biskupov Slovenska.
Veľa sa dnes hovorí o potrebe prinášať nádej do rozdelenej spoločnosti. Slová neraz nestačia. Ako teda šíriť nádej?
Myslím si, že dnes potrebujeme svedkov nádeje, príbehy zo života, ktoré hovoria o nádeji. Potrebujeme vidieť, že aj v tých najťažších, najdramatickejších situáciách je možné dúfať, teda veriť v Boha a v človeka a veriť, že iná realita je možná. Osobitne dnes potrebujeme predovšetkým svedkov nádeje, nie učiteľov. A tu vidím veľkú úlohu aj pre nás novinárov. Komunikácia v tomto prípade znamená ohlasovať evanjelium.
Počas pracovného stretnutia mediálnych pracovníkov často zaznievala potreba rozprávať príbehy, pretože nás navzájom približujú. Aký je súčasný protagonista príbehu, keď človek dnes prežíva a neskrýva svoju krehkosť?
Protagonistom príbehu môže byť aj krehký človek, ale v jeho živote musia byť prítomné prvky, ktoré hovoria o nádeji. Myslím si, že ak sa naučíme pozerať sa do našich spoločenstiev, komunít v Cirkvi i mimo nej, nájdeme veľa podnetov a dôvodov dúfať. Je dobré si uvedomiť, že isté lekcie z evanjelia dostávame práve od ľudí, ktorí sú vzdialení, neveriaci, od ktorých by sme to ani nečakali. Ukazujú nám postoje a gestá, ktoré sú autenticky evanjeliové, hoci môže ísť o nepokrstených ľudí.
Myslím si, že poslaním súčasnej komunikácie je odkrývať to, čo pápež František nazýva „malé hrudky zlata“. Treba ich hľadať, zbaviť nánosov piesku a dať ich poznať. Takto sa nám podarí komunikovať a tiež informovať. Nejde pritom len o podanie informácií pozbieraných z celého sveta, ktoré hovoria o tom, čo nefunguje, ale o komunikáciu, ktorá ponúka dôvody k nádeji.
Pápež opakuje, že máme byť vychádzajúcou Cirkvou. Ako sa jazykom, formou priblížiť k ľuďom, ktorí Boha hľadajú?
Som presvedčený, že ako prvé sa musíme zbaviť autocentrizmu, upriamenia pozornosti na seba, nebyť narcistickí. Aj pri inštitucionálnej komunikácii sme pozvaní vychádzať, používať jazyk, ktorý nie je autoreferenčný a automaticky počíta s tým, že ostatní vedia, o čom rozprávame, že rozumejú významu slov, ktoré používame, a pritom sú súčasnému človeku také vzdialené. Neznamená to banalizovať posolstvo, ale skutočne komunikovať. Treba si preto uvedomiť, že sa prihovárame všetkým, lebo tak komunikoval aj Ježiš. On používal predovšetkým gestá, až potom slová. Využíval tiež podobenstvá, lebo išlo o veľmi ľahko zrozumiteľné príbehy. Musíme sa vrátiť k evanjeliu a takto komunikovať. Nebuďme obeťami našich teórií, myšlienok, filozofií, teoretických schém, ktoré často vyprodukujú iba hromadu materiálov. Je tu riziko, že takto oslovíme len veľmi malý okruh ľudí.
Sieť a spoločne boli pápežove slová adresované komunikátorom. V Cirkvi máme veľké bohatstvo v jej univerzálnosti a možnosti prepájať odborníkov. Ako sa nám darí využívať tento potenciál?
Nevyužívame ho ešte, lebo Cirkev predstavuje najväčšiu sieť, aká existuje. Mohla by byť prvou komunikačnou skupinou na svete, ak by dokázala viac sieťovať. Pomyslime napríklad na misionárov, diecézy, apoštolských nunciov – koľké osoby vydávajú svedectvo, dávajú neraz aj život na perifériách sveta!
Vo vatikánskych médiách sa čo najviac snažíme využívať túto sieť a prinášať pravdivé a ucelené správy najmä z tých častí sveta, o ktorých sa v mainstreamových médiách nepíše.
Mala by to byť úloha všetkých, nielen profesionálnych komunikátorov. Ktokoľvek by mal vedieť informovať o tom, čo žije vo svojom prostredí, deliť sa o správy a príbehy. To nás učí tvoriť spoločne, odovzdávať iným svedectvá, čo prispieva k utváraniu spoločenstiev medzi cirkvami. Je to nesmierne dôležité, lebo žijeme v dobe, keď prevláda polarizácia, konflikt a zjednodušenie reality, čo – žiaľ – vstupuje aj do Cirkvi.
Čo môže svetu komunikácie priniesť jubilejný rok?
Jubileum je veľká príležitosť, pretože mnoho ľudí príde do Ríma, no najmä nás pozýva zamyslieť sa nad témou nádeje, ktorú vybral pápež František. Vo vatikánskych médiách sme sa rozhodli prispieť našou malou časťou k jubileu cez rozprávanie príbehov nádeje, aby sme poukázali na to, že ešte vždy existuje veľa dôvodov k nádeji. Ďalšou témou je milosrdenstvo, návrat k tomu, čo je pravdivé a podstatné pre náš život. Aj samotné putovanie, ochota vydať sa na cestu, čo vyjadruje pohyb, je veľkou témou učenia pápeža Františka. Spája sa to aj pozvaním vychádzať, ísť v ústrety niekomu. Pre nás je to Ježiš Kristus, zmysel a cieľ každého kráčania. Preto prechod bránou vyjadruje smerovanie k nemu, pričom sa môžeme oslobodiť od záťaže, ktorú si so sebou nesieme.
Pripravila: K. Jančišinová
Kto je Andrea Tornielli?
Andrea Tornielli je taliansky novinár a spisovateľ, ktorý od decembra 2018 pôsobí ako edičný riaditeľ vatikánskych médií. Vyštudoval históriu gréckeho jazyka na univerzite v Padove a novinárskej dráhe sa venuje od začiatku 90. rokov.
Spolupracoval s viacerými katolíckymi médiami, vrátane Il Sabato a 30Giorni, a neskôr pôsobil v denníku Il Giornale. Od roku 2011 pracoval v La Stampa ako vatikanista a koordinátor webovej stránky Vatican Insider, ktorá prináša správy o Vatikáne a Katolíckej cirkvi v troch jazykoch.
Tornielli je autorom mnohých kníh o náboženských témach, ktoré boli preložené do viacerých jazykov. Vo svojich dielach sa venuje historickým a teologickým otázkam, vrátane postavy pápeža Pia XII. a jeho vzťahu k holokaustu, životu Ježiša Krista a svätému pátrovi Piovi. Okrem písania kníh a článkov má aj vlastný program v Rádiu Mária, kde sa venuje aktuálnym témam Katolíckej cirkvi.
V súkromnom živote je Tornielli ženatý a má tri deti. Jeho novinárska práca a literárna tvorba mu priniesli uznanie v katolíckych kruhoch aj medzi odborníkmi na vatikánsku politiku. Ako edičný riaditeľ vatikánskych médií zohráva dôležitú úlohu v šírení posolstiev pápeža Františka a v informovaní o dianí vo Vatikáne a Katolíckej cirkvi na celom svete.
Zdroj: Wikipedia
