Vatikán 29. januára (VaticanNews) Svätý Otec František napísal predslov ku knihe Matthiasa Koppa s názvom „Kresťanské dedičstvo v Iraku“. Publikácia, ktorá je momentálne k dispozícii v nemčine, sleduje dejiny kresťanstva v tejto krajine s podrobným pohľadom na cestu pápeža Františka do Iraku v roku 2021 a diplomaciu Svätej stolice v tejto krajine.
Autor knihy Matthias Kopp je novinár, teológ a hovorca Nemeckej biskupskej konferencie. V decembri minulého roka ho pápež vymenoval za konzultanta Dikastéria pre komunikáciu. Predslov k jeho knihe „Kresťanské dedičstvo v Iraku“ napísal pápež František v taliančine a pre knihu bol preložený do nemčiny.
Predslov Svätého Otca Františka
S vďačnosťou spomínam na svoju apoštolskú cestu do Iraku, ktorú som napriek pandémii a bezpečnostným obavám podnikol v marci 2021, aby som vyjadril svoju náklonnosť a solidaritu kresťanom a všetkým ľuďom dobrej vôle v tejto krajine. Majú pevné a stále miesto v mojom srdci a v mojich modlitbách.
Napriek mnohým ťažkostiam, ktorým Irak čelí, hľadím na túto krajinu s nádejou, pretože má mimoriadny potenciál. Týmto potenciálom sú predovšetkým ľudia v samotnom Iraku, všetci tí, ktorí sa podieľajú na obnove občianskej spoločnosti, ktorí podporujú demokraciu v krajine a ktorí sa usilujú o úprimný a realistický dialóg medzi náboženstvami. Práve preto bola moja návšteva u veľkého ajatolláha z Nadžafu Sajjida Alího as-Sistáního dôležitá a indikatívna. Toto stretnutie malo byť signálom pre celý svet: násilie v mene náboženstva je zneužitím náboženstva. Ako náboženstvá máme povinnosť smerovať k mieru a musíme tento mier žiť, učiť a odovzdávať. V tejto súvislosti myslím aj na svoju návštevu mesta Ur v južnom Iraku, kde sme sa ako predstavitelia rôznych náboženstiev spolu rozprávali a modlili - pod tými istými hviezdami, ktoré pred tisíckami rokov videl náš otec Abrahám, keď zdvihol oči k nebu.
Bohaté dedičstvo dvetisícročnej histórie kresťanstva je takmer neprebádané. Mám na mysli proto-kresťanské teologické školy v Mezopotámii, storočné mierové spolužitie kresťanov a moslimov medzi riekami Eufrat a Tigris, rôzne katolícke obrady v regióne, boj medzi kresťanskými denomináciami, časy prenasledovania na začiatku 20. storočia a ďalšie politické represálie – a kontinuitu kresťanskej prítomnosti až do súčasnosti.
Je preto potešiteľné, že v tomto diele Matthiasa Koppa sú takéto dedičstvo a dejiny ilustrované v kontexte náboženských štúdií, a to veľmi rozmanito a s prihliadnutím na množstvo literatúry. Osobitnú pozornosť autor venuje angažovanosti Cirkvi v Iraku a aktivitám Svätej stolice s jej diplomatickými zástupcami, v ktorých sa odráža mnohoraká starostlivosť pápežov o Irak a kresťanov žijúcich v tejto krajine. Vznikla tak rozsiahla mozaika, pocta – ako píše sám autor – kresťanom v Iraku, ktorá podnecuje k intenzívnejšiemu záujmu o ich bohatú históriu a o zachovanie ich odkazu: pre budúcnosť, ktorá je aj dnes ohrozená emigráciou a politickou neistotou.
Na záver by som chcel vyjadriť hlboké presvedčenie, že Irak si nemožno predstaviť bez kresťanov, pretože spolu s ostatnými veriacimi výrazne prispievajú k osobitnej identite krajiny, ktorá je od prvých storočí miestom spolužitia, tolerancie a vzájomného prijatia. Nech je Iraku a jeho ľudu dané, aby na Blízkom východe a vo svete zviditeľnili, že je možné žiť spolu v mieri napriek všetkým rozdielom (1).
Rím, 11. októbra 2024
František
Pozn: (1) Porob. Príhovor predstaviteľom kresťanských cirkví prítomných v Iraku pri príležitosti prvého výročia apoštolskej cesty (28. februára 2022).
Preklad Miroslava Holubíková