Vatikán 24. januára (VaticanNews) Pápež František menoval indického kardinála Georga Jacoba Koovakada za nového prefekta Dikastéria pre medzináboženský dialóg. Vystrieda kardinála Miguela Ángela Ayusa Guixota, ktorý zomrel v novembri minulého roka. Kardinál Koovakad si zároveň ponecháva funkciu koordinátora apoštolských ciest na Štátnom sekretariáte.
Päťdesiatjedenročný kardinál Koovakad sa narodil 11. augusta 1973 v indickom meste Chethipuzha. Za kňaza bol vysvätený 24. júla 2004 a inkardinovaný v Changanacherry. S diplomom z kánonického práva vstúpil v roku 2006 do diplomatických služieb Svätej stolice a bol vyslaný ako sekretár na Apoštolskú nunciatúru v Alžírsku.
Potom pôsobil od roku 2009 na apoštolskej nunciatúre v Kórei, od roku 2012 na nunciatúre v Iráne, od roku 2015 na nunciatúre v Kostarike ako poradca a od roku 2018 na nunciatúre vo Venezuele. Od roku 2020 pôsobí na Štátnom sekretariáte v sekcii pre všeobecné záležitosti. V roku 2021 mu pápež František zveril organizáciu apoštolských ciest.
Dňa 25. októbra 2024 bol menovaný za titulárneho arcibiskupa chaldejskej Nisibi, biskupské svätenie prijal nasledujúceho 24. novembra v Changanacherry z rúk hlavného arcibiskupa syromalabarského Ernakulam-Angamaly Rafaela Thattila. Za kardinála bol menovaný na konzistoriu 7. decembra 2024 a bola mu pridelená diakónia svätého Antona Paduánskeho v Circonvallazione Appia.
Kardinál Koovakad: Medzináboženský dialóg slúži na budovanie mieru
Prinášame rozhovor s indickým kardinálom, ktorý bol menovaný za prefekta dikastéria, ktoré sa zaoberá vzťahmi s nekresťanskými náboženstvami, pričom si zachová aj zodpovednosť za pápežské cesty.
„Údiv, radosť a veľká úzkosť nad obrovskou zodpovednosťou prevziať úrad po múdrom a dobrom mužovi, akým bol kardinál Ayuso, a po človeku hlbokej viery a neúnavnom staviteľovi mieru, akým bol kardinál Tauran.“ Takto prijal indický kardinál George Jacob Koovakad, zodpovedný za Apoštolské cesty pápeža, rozhodnutie Svätého Otca Františka menovať ho na čelo Dikastéria pre medzináboženský dialóg. Tento úrad podporuje a riadi vzťahy s členmi a skupinami náboženstiev, ktoré nepatria pod kresťanstvo, s výnimkou judaizmu, ktorý spadá pod Dikastérium na podporu jednoty kresťanov. Svätá stolica dnes, v piatok 24. januára, zverejnila jeho menovanie, pričom si ponechá aj svoju doterajšiu funkciu. Získali sme jeho prvé dojmy.
Ako ste prijali toto menovanie?
„S veľkou vďakou pápežovi Františkovi, ktorý ma za menej ako dva mesiace nečakane zaradil do kolégia kardinálov, menoval ma za arcibiskupa a teraz mi zveruje Dikastérium, ktoré ešte donedávna viedol múdry a dobrý muž, kardinál Miguel Ángel Ayuso Guixot, a pred ním muž hlbokej viery a neúnavný staviteľ mieru, kardinál Tauran, ktorý tejto úlohe zasvätil celý svoj život. Úprimne povedané, toto vo mne vyvoláva veľkú úzkosť a pocit nedostatočnosti. Zároveň však dôverujem modlitbám všetkých, ktorí neprestávajú snívať o svete, kde náboženské rozdiely nielen pokojne spolunažívajú, ale stávajú sa nepostrádateľnými prvkami na budovanie mieru medzi národmi. Dôverujem vedeniu Svätého Otca, ako aj ceste, ktorú s múdrosťou vytýčili moji predchodcovia. A najviac dôverujem pomoci spolupracovníkov v Dikastériu, ktorých som mal možnosť stretnúť počas posledných hodín a ktorí ma už prijali s priateľstvom a privítali ako člena rodiny.“
Narodili ste sa pred 51 rokmi v Chethipuzhe, v štáte Kerala. Ako Ind, aj keď ste žili veľa rokov ďaleko od svojej krajiny, nosíte v sebe tému spolužitia rôznych náboženstiev…
„Áno, narodil som sa a vyrastal v multikultúrnej a multináboženskej spoločnosti, kde sú všetky náboženstvá rešpektované a prispievajú k harmónii. Rozdielnosť je obohatením! Rád zdôrazňujem, že medzináboženský dialóg v Indii je tradične spojený s mníšstvom. Už v roku 1500 jezuita Roberto De Nobili prijal oblečenie a zvyky indických mníchov, naučil sa miestne jazyky a snažil sa prijať všetko, čo mohlo byť cenné z týchto tradícií. Tento pokus nebol bez rizík, hoci, ako nás učí pápež, každý krok von a vpred nesie riziká. Ale čo chcem zdôrazniť, je tento postoj otvorenosti, sympatie a blízkosti k iným tradíciám. Kresťanská viera sa vie inkulturovať: kresťania sú povolaní byť semenom bratstva pre všetkých. To neznamená vzdať sa svojej identity, ale skôr si uvedomiť, že identita by nikdy nemala byť dôvodom na stavanie múrov alebo diskrimináciu, ale vždy príležitosťou na budovanie mostov. Medzináboženský dialóg nie je len dialógom medzi náboženstvami, ale medzi veriacimi, ktorí sú povolaní svedčiť svetu o kráse viery v Boha a praktizovaní bratskej lásky a úcty.“
Jednou z úloh vášho nového Dikastéria je vzťah so svetom islamu. Čo nám o tom môžete povedať?
Druhý vatikánsky koncil otvoril novú etapu vo vzťahoch s inými náboženstvami, a teda aj s islamom. Rád pripomínam prorocké slová a gestá, ako napríklad gesto svätého Pavla VI., ktorý ako pútnik v Ugande v roku 1969 vzdal poctu prvým africkým kresťanským mučeníkom a prirovnal ich k moslimským veriacim, ktorí tiež podstúpili mučeníctvo zo strany miestnych kmeňových vládcov. Rád spomínam na slová svätého Jána Pavla II., adresované moslimskej mládeži v Casablance v Maroku v roku 1985, keď im povedal: „Veríme v toho istého Boha, jediného Boha, živého Boha, Boha, ktorý tvorí svety a privádza svoje stvorenia k dokonalosti.“ O šestnásť rokov neskôr ten istý pápež prvýkrát prekročil prah mešity, keď vstúpil do Umajjovskej mešity v Damasku počas svojej návštevy v Sýrii. V pamäti ostáva aj obraz Benedikta XVI., ako sa v tichosti modlí v Modrej mešite v Istanbule v roku 2006. A nemožno nespomenúť mnohé kroky pápeža Františka, ako napríklad podpísanie dokumentu o ľudskom bratstve spolu s veľkým imámom Al-Azharu Ahmadom Al-Tayyebom 4. februára 2019 v Abú Zabí, po ktorom nasledovalo vydanie encykliky Fratelli tutti o rok neskôr.“
Udalosti, ktoré spomínate, sú takmer všetky spojené s apoštolskými cestami pápežov, čo ma privádza k prepojeniu toho, čo ste doteraz povedali, s vašou úlohou organizátora pápežských ciest…
„Je pravda, že cesty Svätého Otca majú takmer vždy medzináboženský rozmer, stretnutia s autoritami iných náboženstiev, chvíle prežitého bratstva: spomínam si len na nedávnu cestu do Ázie a Oceánie minulý september, keď František požehnal ‚tunel priateľstva‘, ktorý spája mešitu s katedrálou v Jakarte, v Indonézii. Zaujali ma gestá priateľstva Veľkého imáma Nasaruddina Umara. Spolu s Apoštolskou nunciatúrou a spolupracovníkmi Cestovného úradu Štátneho sekretariátu – ktorým ďakujem za ich prácu – sme dlho pripravovali, v dialógu s moslimskými autoritami, návštevu Dubaja plánovanú na začiatok decembra 2023 pri príležitosti Cop28 o klimatických zmenách, ktorá bola následne zrušená pár dní pred odchodom kvôli rekonvalescencii pápeža. Rád spomínam aj na krásnu skúsenosť, ktorú som zažil niekoľko mesiacov predtým v Mongolsku, kde je len 1,3 percenta populácie kresťanská. Rovnako nezabúdam na Apoštolské cesty v Kazachstane a Bahrajne. Kontext Dikastéria pre medzináboženský dialóg je pre mňa úplne novou výzvou, ale verím, že doterajšie skúsenosti a moja služba v Apoštolských nunciatúrach v Alžírsku, Južnej Kórei a Iráne mi budú na úžitok.“
Andrea Tornielli – VaticanNews
Preklad Martin Jarábek
