Vatikán 24. januára (VaticanNews) Byť komunikátormi nádeje pracujúc v duchu evanjelia – k tomu pozýva pápež František v posolstve k 59. svetovému dňu spoločenských komunikačných prostriedkov, ktoré zverejnili 24. januára – v deň liturgickej spomienky patróna novinárov sv. Františka Saleského. „Vedzte vždy objaviť iskierky dobra, ktoré nám umožňujú dúfať,“ vyzýva komunikátorov pápež.
Svetový deň spoločenských komunikačných prostriedkov Cirkev slávi vždy v Siedmu veľkonočnú nedeľu. Posolstvo má podtitul: S miernosťou sa deľte o nádej, ktorá je vo vašich srdciach (porov. 1 Pt 3,15 – 16). Svätý Otec v ňom novinárom zdôrazňuje, že je potrebné ich „odvážne odhodlanie postaviť do centra komunikácie osobnú a kolektívnu zodpovednosť voči blížnemu“.
Odzbrojiť komunikáciu
„Už som viackrát zdôraznil potrebu „odzbrojiť“ komunikáciu, očistiť ju od agresivity,“ píše pápež a dodáva: „Všetci vidíme, ako hrozí, že v nej (...) prevládne paradigma konkurencie, opozície, vôle dominovať a vlastniť a manipulácie verejnej mienky.“
Petrov nástupca upozorňuje aj na „znepokojujúci jav, ktorým je tzv. „programované rozptýlenie pozornosti“ prostredníctvom digitálnych systémov, ktoré nás profilujú podľa logiky trhu a menia naše vnímanie reality.“ „Zdá sa, že na presadenie sa je nevyhnutné identifikovať „nepriateľa“, proti ktorému sa dá verbálne vyrukovať,“ píše Svätý Otec. Zároveň novinárov pozýva stať sa komunikátormi nádeje, obnoviť svoju prácu a misiu podľa ducha Evanjelia. Okrem iného píše:
„Dúfať v skutočnosti nie je vôbec jednoduché. Georges Bernanos povedal, že „dúfajú jedine tí, ktorí mali odvahu zúfať si nad ilúziami a lžami, v ktorých nachádzali istotu a ktoré falošne považovali za nádej. [...] Nádej je rizikom, ktoré treba podstúpiť. Je to riziko rizík.“ Nádej je skrytá čnosť, húževnatá a trpezlivá. Pre kresťanov však nádej nie je nepovinnou voľbou, ale nevyhnutnou podmienkou. Ako pripomenul Benedikt XVI. v encyklike Spe salvi, nádej nie je pasívnym optimizmom, ale naopak, je to cnosť „performatívna“, čiže schopná zmeniť život: „Kto má nádej, žije inak, bol mu daný nový život“ (č. 2).“
Pápežov sen o komunikácii
Ako zdôrazňuje pápež, „nádej kresťanov má tvár – je ňou tvár zmŕtvychvstalého Pána.“ Zároveň vysvetľuje: „Komunikácia kresťanov – ale povedal by som, že aj komunikácia všeobecne – by mala byť pretkaná miernosťou, blízkosťou: štýlom spoločníkov na ceste, ktorí nasledovali najväčšieho komunikátora všetkých čias, Ježiša z Nazareta, ktorý na ceste viedol dialóg s dvoma učeníkmi z Emauz, pričom ich srdce zapálil spôsobom, akým interpretoval udalosti vo svetle Písma.
Preto snívam o komunikácii, ktorá by z nás dokázala urobiť spoločníkov na ceste mnohých našich bratov a sestier, aby sme v nich v týchto nepokojných časoch oživili nádej. O komunikácii, ktorá by dokázala prehovoriť k srdcu, vzbudiť nie vášnivé reakcie uzavretia sa a hnevu, ale postoje otvorenosti a priateľstva. O komunikácii schopnej zamerať sa na krásu a nádej aj v tých zdanlivo najzúfalejších situáciách; vzbudiť angažovanosť, empatiu, záujem o druhých. O komunikácii, ktorá by nám pomohla „uznať dôstojnosť každej ľudskej osoby a [spoločne] sa starať o náš spoločný dom“ (Encyklika Dilexit nos, 217).
Snívam o komunikácii, ktorá by nepredávala ilúzie či obavy, ale dokázala by dať dôvody na nádej. Martin Luther King povedal: „Ak môžem niekomu pomôcť na ceste, ak môžem niekoho povzbudiť slovom alebo piesňou... potom môj život nebude prežitý nadarmo.“ Aby sme to dokázali, potrebujeme sa vyliečiť z „chorôb“ protagonizmu a sebareferenčnosti, vyhnúť sa riziku, že budeme hovoriť k sebe: dobrý komunikátor sa stará o to, aby tí, ktorí počúvajú, čítajú alebo sa pozerajú, mohli byť zapojení, mohli byť blízko, mohli nájsť to najlepšie zo seba a vstúpiť s týmito postojmi do rozprávaných príbehov. Komunikácia týmto spôsobom pomáha stať sa „pútnikmi nádeje“, ako uvádza motto jubilea.“
Semienka nádeje ako hrudky zlata
„Nádej je vždy projektom spoločenstva,“ píše pápež a všetkých v tomto milostivom roku pozýva začať odznova, dovoliť Bohu, aby nás pozdvihol, aby nás objal a zaplavil milosrdenstvom. Svätý Otec ďalej píše: „Jubileum má mnoho sociálnych dôsledkov. (...) Upozorňuje nás na potrebu pozornej, jemnej a reflexívnej komunikácie, schopnej poukázať na cesty dialógu. Preto vás povzbudzujem, aby ste objavili a rozprávali mnohé príbehy dobra ukryté v záhyboch správ. Aby ste napodobňovali zlatokopov, ktorí neúnavne preosievajú piesok a hľadajú drobnú hrudku. Je dobré nájsť tieto semienka nádeje a dať o nich vedieť. Pomáha to svetu, aby bol o niečo menej hluchý k volaniu najmenších, o niečo menej ľahostajný, o niečo menej uzavretý. Vedzte vždy objaviť iskierky dobra, ktoré nám umožňujú dúfať. Táto komunikácia môže pomôcť utkávať spoločenstvo (...).“
Ako sa starať o svoje srdce
Pápež v posolstve všetkých komunikátorov vyzýva: „Drahí bratia a sestry, tvárou v tvár závratným výdobytkom techniky vás pozývam, aby ste sa starali o svoje srdce, teda o svoj vnútorný život. Čo to znamená? Zanechám vám niekoľko stôp.
Buďte mierni a nikdy nezabúdajte na tvár druhého. Hovorte k srdcu žien a mužov, v ktorých službe vykonávate svoju prácu. Nedovoľte, aby vašu komunikáciu viedli inštinktívne reakcie. Vždy rozsievajte nádej, aj keď je to ťažké, aj keď to niečo stojí, aj keď sa zdá, že to neprinesie ovocie. Snažte sa praktizovať komunikáciu, ktorá môže liečiť rany nášho ľudstva. Dajte priestor dôvere srdca (....) Buďte svedkami a podporovateľmi komunikácie, ktorá nie je nepriateľská, ale šíri kultúru starostlivosti, buduje mosty a preniká cez viditeľné i neviditeľné múry našej doby. Rozprávajte príbehy nasiaknuté nádejou, majúc na srdci náš spoločný údel a spoločne píšuc príbeh našej budúcnosti.“
Zuzana Klimanová – VaticanNews
