Vatikán 22. januára (VaticanNews) Zvestovanie je scénou, v ktorej nám evanjelium ukazuje účinky premieňajúcej moci Božieho slova, o tom hovoril pápež v druhej katechéze jubilejného cyklu o Ježišovi Kristovi, našej nádeji. Povzbudil nás, aby sme sa od Panny Márie učili počúvať, prijímať a uchovávať Božie slovo tak, aby premieňalo naše srdcia na stánky jeho prítomnosti, na prívetivé domy pre unavených a tých, ktorí potrebujú nádej.

Videozáznam

Zdroj: VaticanNews

Čítanie: Lk 1, 26 – 28

Boh poslal anjela Gabriela do galilejského mesta, ktoré sa volá Nazaret, k panne zasnúbenej mužovi z rodu Dávidovho, menom Jozefovi. A meno panny bolo Mária. Anjel prišiel k nej a povedal: «Zdravas, milosti plná, Pán s tebou».

2. katechéza z cyklu Ježiš Kristus, naša nádej, I. Ježišovo detstvo: Zvesť Márii. Načúvanie a disponovanosť (porov. Lk 1, 26 – 38)

Drahí bratia a sestry, požehnaný deň!

Dnes pokračujeme v katechézach z Jubilea na tému Ježiš Kristus, naša nádej. Na začiatku svojho evanjelia Lukáš ukazuje účinky premieňajúcej moci Božieho slova, ktoré neprichádza iba do nádvoria chrámu, ale aj do skromného obydlia mladej Márie, ktorá je zasnúbená s Jozefom a ešte žije so svojou rodinou.

Posol veľkého Božieho zvestovania, Gabriel, ktorého meno oslavuje Božiu moc, je po Jeruzaleme poslaný do dedinky, ktorá nie je spomenutá v hebrejskej Biblii: do Nazareta. V tom čase to bola malá obec v Galilei, na periférii Izraela, na hranici s pohanmi a ich vplyvmi.

Práve tam anjel prináša posolstvo úplne nevídaného charakteru a obsahu, ktoré tak otriaslo Máriiným srdcom, že zostala rozrušená. Namiesto klasického pozdravu „pokoj s tebou“ sa Gabriel obracia k Panne so slovami „raduj sa!“, „jasaj!“. Tento výrok má v posvätnej histórii zvláštnu hodnotu, pretože proroci ho používajú, keď ohlasujú príchod Mesiáša (porov. Sof 3, 14, Joel 2, 21 – 23, Zach 9, 9). Je to výzva k radosti, ktorú Boh adresuje svojmu ľudu, keď končí vyhnanstvo a Pán dáva pocítiť svoju živú a účinnú prítomnosť.

Navyše Boh oslovuje Máriu menom lásky, ktoré je v biblickej histórii neznáme: kecharitoméne, čo znamená „naplnená Božou milosťou“. Mária je plná Božej milosti. Toto meno hovorí o tom, že Božia láska už dávno prebývala a naďalej prebýva v Máriinom srdci. Poukazuje na to, aká je „milostiplná“, a predovšetkým na to, ako Božia milosť v nej vykonala vnútorné dielo, vytesajúc z nej svoje majstrovské dielo: je plná milosti.

Tento láskyplný prívlastok, ktorý Boh dáva iba Márii, je okamžite sprevádzaný uistením: „Neboj sa!“, „Neboj sa!“, vždy, keď je Pán prítomný, dáva nám túto milosť, aby sme sa nebáli, a tak to hovorí aj Márii: „Neboj sa!“. „Neboj sa!“ povedal v dejinách Boh Abrahámovi, Izákovi, Mojžišovi: „Neboj sa!“ (porov. Gn 15, 1, 26, 24, Dt 31, 8). A hovorí to aj nám: „Neboj sa, choď vpred. Neboj sa!“. „Otče, bojím sa tohto.“ „A čo robíš, keď...?“ „Prepáčte, otče, poviem vám pravdu: chodím k veštici...“ „Chodíš k veštici?“ „Áno, nechávam si čítať z ruky...“ Prosím: neboj sa! Neboj sa! Neboj sa! Je to krásne. „Ja som tvoj spoločník na ceste“: a toto Boh hovorí Márii. „Všemohúci“, Boh „nemožného“ (Lk 1, 37) je s Máriou, je spolu s ňou a vedľa nej, je jej spoločníkom, jej hlavným spojencom, večným „Ja som s tebou“ (porov. Gn 28, 15, Ex 3, 12, Sdc 6, 12).

Potom Gabriel oznámi Panne jej poslanie, pričom v jej srdci nechá zaznieť mnohé biblické pasáže, ktoré sa vzťahujú na kráľovskú a mesiášsku povahu dieťaťa, ktoré sa má z nej narodiť, a že toto dieťa bude predstavené ako naplnenie dávnych proroctiev. Slovo, ktoré prichádza zhora, povoláva Máriu, aby bola matkou Mesiáša, toho dlho očakávaného Dávidovho Mesiáša. Je matkou Mesiáša. On bude kráľom nie spôsobom ľudským a telesným, ale spôsobom božským a duchovným. Jeho meno bude „Ježiš“, čo znamená „Boh zachraňuje“ (porov. Lk 1, 31, Mt 1, 21), čo navždy pripomína, že nie človek zachraňuje, ale iba Boh. Ježiš je Ten, kto napĺňa tieto slová proroka Izaiáša: „Nie posol ani anjel, ale on sám ich zachránil s láskou a súcitom“ (Iz 63, 9).

Toto materstvo otrasie Máriu od základov. A ako inteligentná žena, ktorá je schopná čítať hlbšie do udalostí (porov. Lk 2, 19.51), sa snaží pochopiť a rozlišovať, čo sa s ňou deje. Mária nehľadá odpovede vonku, ale vo vnútri, pretože, ako učí svätý Augustín, „vnútri človeka prebýva pravda“ (De vera religione 39,72). A tam, v hĺbke svojho otvoreného a citlivého srdca, cíti výzvu dôverovať Bohu, ktorý pre ňu pripravil osobitné „Turíce“. Rovnako ako na začiatku stvorenia (porov. Gn 1,2), Boh chce „zatôniť“ Máriu svojím Duchom, mocou, ktorá dokáže otvoriť to, čo je zatvorené, bez násilia, bez narušenia ľudskej slobody. Chce ju zahaliť do „oblaku“ svojej prítomnosti (porov. 1 Kor 10, 1 – 2), aby Syn žil v nej a ona v ňom.

A Mária sa rozžiari dôverou: je „lampou s mnohými svetlami“, ako hovorí Teofán vo svojom Kánone Zvestovania. Odovzdáva sa, poslúcha, vytvára priestor: je „svadobnou komnatou vytvorenou Bohom“ (tamtiež). Mária prijíma Slovo vo vlastnom tele a tak sa púšťa do najväčšieho poslania, aké bolo kedy zverené žene, ľudskej bytosti. Stáva sa služobnicou: je plná všetkého, nie ako otrokyňa, ale ako spolupracovníčka Boha Otca, plná dôstojnosti a autority na spravovanie darov božského pokladu, aby mnohí mohli z neho čerpať plnými rukami, tak ako to urobí v Káne Galilejskej.

Sestry a bratia, učme sa od Panny Márie, Matky Spasiteľa a našej Matky, ako si nechať otvoriť sluch Božiemu Slovu a ako ho prijať a uchovávať, aby premieňalo naše srdcia na svätostánky jeho prítomnosti, na pohostinné domovy, kde rastie nádej. Ďakujem!

Preklad Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – VaticanNews, Martin Jarábek