Vatikán 21. januára (VaticanNews) Pri príležitosti inaugurácie Donalda J. Trumpa za 47. prezidenta Spojených štátov amerických zaslal Svätý Otec František v pondelok 20. januára telegram, v ktorom mu zaželal „múdrosť, silu a Božiu ochranu pri plnení jeho vysokých povinností“.

Pápež v telegrame píše, že ho inšpirujú ideály Spojených štátov „ako krajiny príležitostí a útočiska pre všetkých“. Vyjadril nádej, že pod vedením nového prezidenta „bude americký národ prosperovať a usilovať sa o budovanie spravodlivej spoločnosti, v ktorej nenávisť, diskriminácia a vylúčenie nemajú miesto“.

Petrov nástupca dodáva, že vo svetle mnohých výziev, ktoré čelia našej globálnej rodine, vrátane bremena vojen, prosí Boha, „aby viedol prezidentove snahy o mier a zmierenie medzi národmi“. „S týmito pocitmi vzývam na vás, vašu rodinu a milovaný americký národ hojnosť Božieho požehnania,“ uvádza Svätý Otec na záver svojho telegramu.

Martin Jarábek – VaticanNews

Donald Trump a budúcnosť Ameriky

Editoriál z L’Osservatore Romano hovorí o výzvach, ktoré čakajú nového prezidenta USA, Donalda Trumpa, krátko pred jeho druhým zložením prísahy. Jeho hlavnou úlohou bude prekonať polarizáciu, ktorá už dlhé roky rozdeľuje americkú spoločnosť. Zjednotené Spojené štáty Americké sú totiž kľúčové pre svet, ktorý je čoraz viac rozdelený a nestabilný.

Pádom Berlínskeho múru a rozpadom Sovietskeho zväzu tento príbeh „nekončí“. To, čo sa zdalo ako ilúzia niektorých politológov a politikov na konci minulého storočia, sa ukázalo byť tragicky mylné. Už na začiatku 21. storočia sme pochopili, že „nepredstaviteľné“ udalosti, ako bolo teroristické útoky z 11. septembra, nevyvolali „dobu stability“, ale naopak, priviedli nás k pádovému prebudeniu z predstavy o stabilnom svete riadenom liberalizovanou ekonomikou.

Za viac než 30 rokov od tohto historického dňa, keď sa s pádom Múru zrútil jeden z najväčších totalitných režimov histórie, sa ľudstvo stretlo s neustálymi konfliktmi, ktoré sa postupne z lokálnych stali regionálnymi a dnes už dosiahli vážne rozmery, aké s presnosťou opisuje pápež František ako „Tretiu svetovú vojnu po častiach“. Tento príbeh sa teda ešte zďaleka neskončil.
V tomto štvrťstoročí, ktoré – ako ešte pápež nedávno podotkol – znamená „zmenu epochy“ viac ako „epochu zmien“, sa preformovali aj sily veľkých ekonomických, politických a vojenských mocností sveta. Dnes žijeme v multipolárnom svete, ktorý robí hľadanie medzinárodných dohôd, zvlášť v čase kríz, oveľa zložitejším a menej priamočiarym. Avšak, to je realita, v ktorej žijeme, a všetci lídri, najmä tí najsilnejší, si musia uvedomiť, že výzvam našich čias treba čeliť s novými paradigmatmi a kreativitou, ktorá odmieta prístup typu „vždy sa to robilo takto“.

Práve v tomto historickom kontexte bude 20. januára Donald Trump skladať svoju druhú prísahu ako prezident Spojených štátov amerických. Tento akt, ako už bolo rozsiahlo analyzované, nesie množstvo nezvyčajných aspektov a zmes nádejí aj obáv. O to viac, že nikto nepochybuje o tom, že aj v svete, kde už neexistuje len jedna superveľmoc, Spojené štáty stále ovplyvňujú politické a ekonomické dynamiky v globálnom meradle.

Prezident Trump niekoľkokrát vyjadril svoju vôľu ukončiť vojnu na Ukrajine a zároveň sľúbil, že USA sa už nebude zapájať do nových vojenských konfliktov. Je zaujímavé sledovať, aký postoj zaujme voči medzinárodným organizáciám a ako sa bude vyrovnávať s otázkami, ako sú migrácia, životné prostredie a ekonomický rozvoj, ktorý je čoraz viac poháňaný technológiami. Tieto témy budú určite pod drobnohľadom nielen americkej verejnosti, ale aj celého medzinárodného spoločenstva.

Historicky sa Spojené štáty ukázali v najlepšom svetle, keď sa otvárali svetu. Organizácia Spojených národov je v podstate „americkým výtvorom“ a v spolupráci so svojimi spojencami postavili systém, ktorý – aj so všetkými obmedzeniami ľudskej práce – priniesol slobodu, hospodársky rozvoj a pokrok v ľudských právach. To sa stalo pod vedením prezidentov z rôznych politických strán, ako republikánov, tak aj demokratov. Amerika, ktorá sa stiahne do svojich hraníc, by teda bola v úplnom rozpore s jej tradíciou a hodnotami.

Pre prezidenta Trumpa je teraz výzvou prekonať rozdelenia a polarizáciu, ktoré už roky charakterizujú americkú politiku, a ktoré sa vyvrcholili tragickým útokom na budovu Kapitolu 6. januára 2021. Je to ťažká úloha, ale nevyhnutná. Pretože „rozbité“ Spojené štáty by boli vážnou hrozbou pre už tak veľmi rozdelený a fragmentovaný svet.

Pred desiatimi rokmi pápež František, prvý pápež z Ameriky, vystúpil pred Kongresom Spojených štátov. Jeho historický prejav kládol dôraz na základné hodnoty, ktoré tvoria jadro americkej národnej identity. Tieto hodnoty by mali inšpirovať aj prezidenta Trumpa a jeho viceprezidenta J. D. Vancea. V tomto prejave, ktorý bol v Kongrese vnímaný s veľkým ohlasom naprieč politickými stranami, spomenul štyroch významných Američanov, ktorí môžu byť inšpiráciou pre tých, ktorí majú zodpovednosť za politické vedenie krajiny. Tieto osobnosti – Abrahám Lincoln, Martin Luther King, Dorothy Day a Thomas Merton – predstavujú najvyššie ideály, ktoré robia Ameriku veľkou.

„Národ je veľký, keď bráni slobodu ako to robil Lincoln, keď podporuje kultúru, ktorá umožňuje ľuďom snívať o plných právach pre všetkých, ako to robil Martin Luther King, keď bojuje za spravodlivosť a právnu pomoc pre utláčaných, ako to robila Dorothy Day svojou neúnavnou prácou, ktorá bola plodom viery, dialógu a pokoja, a keď rozširuje pokoj v duchu kontemplácie, aký ukázal Thomas Merton,“ povedal pápež. Tieto hodnoty, ktoré robili Ameriku veľkou, sú stále relevantné pre dnešný svet a pre novú administratívu, ktorá nastúpi do úradu. A celý svet ich stále potrebuje.

Alessandro Gisotti, Patrik Hajdu – VaticanNews