Vatikán 20. januára (VaticanNews) Pápež František, v rozhovore s Fabiom Faziom na stanici NOVE v relácii „Che tempo che fa“, oznámil nové vymenovanie ženy v Zátiberí: v marci bude povýšená rehoľníčka, ktorá je momentálne druhou vo vedení. Pápež odpovedal na otázku týkajúcu sa špekulácií o plánoch novej administratívy Donalda Trumpa na deportáciu migrantov: „Ak to tak bude, bude to nešťastie. Nemôžeme nechať najchudobnejších platiť cenu za nerovnováhu v spoločnosti.“
Fabio Fazio: Ďakujem za tento rozhovor. Predovšetkým by som sa vás chcel opýtať, ako je na tom vaša ruka?
Pápež František: Ruka je v poriadku. Pohybuje sa lepšie…
Fabio Fazio: Perfektné! Som rád, že to počujem. Rovnako som rád, že môžeme začať tento rozhovor v taký významný deň, pretože dnes konečne začalo prímerie medzi Palestínou a Izraelom v Gaze, a prvé tri rukojemníčky boli oslobodené. To je nádherná správa!
Pápež František: Ohľadom prímeria by som sa chcel veľmi srdečne poďakovať mediátorom: tým ľuďom, ktorí sú schopní sprostredkovať riešenie situácií. Mediátori sú šikovní. Ďakujem veľmi pekne za to, čo urobili. Vďaka!
Fabio Fazio: Svätý Otec, dnes napoludnie ste počas modlitby Anjel Pána opäť vyjadrili túžbu po riešení dvoch národov a dvoch štátov. Myslíte si, že po týchto tragických pätnástich mesiacoch, po všetkom, čo sa stalo od 7. októbra – rukojemníci a tragédia v Gaze – je vôľa a možnosť na oboch stranách pokračovať v tejto vízii?
Pápež František: Tá možnosť tu je! Myslím si tiež, že je to jediné riešenie. Niektorí sú ochotní, iní nie. Musíme ich presvedčiť, musíme presviedčať miernou rétorikou, ktorá oslovuje. Mier je vždy nadradený vojne. Vždy! Na dosiahnutie mieru je často potrebné niečo obetovať, ale vďaka mieru získame oveľa viac. Mier si vyžaduje odvahu!
Fabio Fazio: Svätý Otec, aký je hlboký význam tohto Jubilea? Viackrát ste zdôraznili výzvu začať odznova. Čo presne tým myslíte?
Pápež František: Úprimne povedané, náš život je neustálym začínaním odznova. Viete, každý deň začíname odznova: po páde sa postavíme a začneme odznova; po úspechu pokračujeme a začíname znova. A to je veľmi dôležité: začať odznova znamená kráčať vpred. Keď sa srdce človeka zastaví, stane sa to, čo sa stáva so stojatou vodou: začne sa kaziť, hniť. Človek musí vždy kráčať, tak ako rieka, ktorá musí neustále plynúť.
Fabio Fazio: Jubileum je predovšetkým príležitosťou žiadať o odpustenie a prijímať ho. A každý z nás by mal odpúšťať. Ale odpustiť nie je ľahké, a často, Svätý Otec, nie je jednoduché odpustiť ani sebe…
Pápež František: Rád hovorím jednu vec: Boh sa nikdy neunaví odpúšťať. Nikdy! Sme to my, kto sa unaví prosiť o odpustenie. Boh odpúšťa vždy, vždy! A to si vložte do hlavy a do srdca: Boh odpúšťa vždy! Stačí len zaklopať na dvere. Neexistuje žiaden hriech, ktorý by nemohol byť odpustený; žiaden. Pretože Boh chce mať všetkých pri sebe ako svoje deti, ako bratov medzi sebou. To sa musíme dobre naučiť.
Fabio Fazio: To je veľká útecha, ktorú nám dávate týmito slovami. Okrem toho ste chceli, aby toto Jubileum bolo Jubileom nádeje. Myslíte si, že v dnešnom svete chýba nádej?
Pápež František: Trochu, trochu. Často nás ovláda „filozofia Turandot“: nádej, ktorá vždy sklame… Nie, nádej nikdy nesklame! Nádej je kotvou na brehu a my sa držíme lana. Vždy. Nádej nesklame. Je to čnosť každodenného kráčania; je to každodenná čnosť. Robím toto, pretože dúfam v niečo.
Fabio Fazio: Opäť ste nás prekvapili: na sviatok sv. Štefana ste osobne – videli sme to na záberoch – otvorili Svätú bránu vo väznici Rebibbia. Bolo to po prvýkrát, čo ste tak urobili vo väzení… A na konci obradu ste povedali: „Prečo sa to stalo im a nie mne? Mohol som byť namiesto nich.“ A to je otázka, ktorú si, bohužiaľ, kladieme zriedka, ale ktorú by sme si všetci mali klásť…
Pápež František: Chcel som to urobiť, pretože väzni sú vždy v mojom srdci. Keď som bol v istej diecéze, každý Zelený štvrtok som chodil umývať nohy väzňom; robím to aj tu… Prvý rok ako pápež som šiel do Rebibbie, aby som im umyl nohy, pretože ma dojímajú. Všetci máme v živote pády a jeden pád vedie k druhému, a potom ťa môže priviesť k trestnému činu, k niečomu zlému. A ak sme boli zachránení, musíme byť vďační a ísť k nim, poskytnúť im útechu, sprevádzať ich v ich skúškach. Väzni… Je to jedna z vecí, ktoré Ježiš hovorí, aby sme mohli vojsť do neba: „Bol som vo väzení a navštívili ste ma.“ Nezabúdajme na väzňov. Mnohí, ktorí sú vonku, sú vinní viac ako oni. Nezabúdajme na to.
Fabio Fazio: Pripomenuli ste tiež, že Jubileum nie je o príchode do Ríma a prechode cez svätú bránu, ale ide o vnútornú púť. Svätú bránu máme v sebe, každý z nás. Nie je to teda turistika…
Pápež František: To je pravda. Ak prídete do Ríma a prejdete cez svätú bránu ako turista, bez akéhokoľvek náboženského zmyslu, nemá to žiaden význam. Ale ak vstúpite s tou svätou bránou, ktorú máte v sebe a ktorú musíte prekročiť, musíte sa obrátiť. Kľúčové slovo je „obrátenie“ – zmena štýlu života, aspoň ľútosť. Mnohokrát nie je možné zmeniť sa úplne, ale je tu pokánie. Toto je zlé, toto nie je správne: to mení srdce, pomaly. Jubileum je o zmene srdca, aby bolo ľudskejšie, bližšie k srdcu Pána. Musíme nechať Pána, aby nám dal Ducha Svätého a zmenil naše srdcia.
Fabio Fazio: Pred niekoľkými dňami, presne 14. januára, bola po celom svete vydaná vaša autobiografia. Autobiografia s názvom „Spera“ (Dúfaj), ktorú mám tu pri sebe, napísaná s Carlom Mussom a vydaná vydavateľstvom Mondadori. Čítal som, že spočiatku ste chceli, aby vyšla až po vašej smrti. Čo vás prinútilo zmeniť názor, Svätý Otec?
Pápež František: V poslednej dobe, v poslednom roku, vyšli dve autobiografie: jedna od Carla Mussa, táto; a druhá od Fabia Marchese Ragona. Tá druhá zachytáva niektoré momenty môjho života: prenasledovanie Židov, útoky na Dvojičky, cesta na Mesiac… Ako som tieto udalosti prežíval. Je autobiografická. Tá od Carla Mussa je klasická, v tom zmysle, že ide od začiatku do konca, vrátane drobných príbehov, ktoré ukazujú, kto som. Carlo Mussov prístup bol veľmi jemný… Pôvodne mala byť vydaná až po mojej smrti… Neviem, rozhodli, že je lepšie to urobiť takto a ja ich nechávam konať. Obe sú však dôležité!
Fabio Fazio: Chcem povedať niečo na verejnosti… Mal som potešenie čítať túto knihu a hlboko ma zasiahla, pretože to nie je, Svätý Otec, autobiografia pápeža, ale autobiografia človeka, ktorý sa stal pápežom; človeka, ktorý však dokázal dať hlboký zmysel všetkým každodenným činnostiam a všetkému, čo sa mu v živote prihodilo – životu, ktorý mal aj veľmi ťažké momenty, od príbehu emigrácie vašej rodiny až po školu, do ktorej ste chodili, či dokonca účasť na bitke, opisuje mladíka, ktorý bol priťahovaný dievčatami, hrával futbal, aj keď som pochopil, že ste neboli najlepší hráč, a tiež chodieval s otcom na zápasy San Lorenza a potom spolu jedli pizzu – taký rodinný rituál. Je to autobiografia, v ktorej rozprávate aj vtipy. Je to príbeh rodiny, ktorá vás veľmi milovala, je to príbeh mladíka, ktorý pracoval a ktorý v určitom okamihu pocítil povolanie… Úprimne ma to dojalo, pretože je to príbeh pápeža, ktorý hlboko pozná ľudí a ktorý celý život kráčal medzi nimi. A za toto vám zo srdca ďakujem, s celou láskou, ktorú viete…
Pápež František: Ďakujem.
Fabio Fazio: A tá bitka, o čo šlo, spomínate si na to, Svätý Otec?
Pápež František: Po škole, detské veci: jeden povedal niečo druhému, trochu sme sa pohádali a potom bolo po všetkom.
Fabio Fazio: Ale neskôr ste sa za to ospravedlnili, išli ste ho navštíviť, a stali ste sa dobrými priateľmi počas života…
Pápež František: Áno, áno! Je to zaujímavé: nakoniec sa obrátil na protestantizmus, stal sa pastorom. Videli sme sa viackrát a modlili sme sa spolu. Potom zomrel…
Fabio Fazio: Ale medzitým ste sa stali priateľmi… Počul som, že ste veľkým fanúšikom San Lorenza. V knihe spomínate, že vás niekto informuje denne o stave vášho tímu. Čoskoro začne sezóna, ako vidíte tím San Lorenzo tento rok?
Pápež František: Nie denne. Ale mám informácie…
Fabio Fazio: A tento rok? Je San Lorenzo silný?
Pápež František: Nemám jasnú predstavu o tom, ako si vedú.
Fabio Fazio: Tak vás o tom asi budú informovať. Svätý Otec, vaša rodina je rodinou migrantov, ktorá pochádza z Piemontu, ako všetci vieme, a presťahovala sa do Argentíny s mnohými utrpeniami a obrovskými ťažkosťami. Rád by som pripomenul našim poslucháčom, že z Talianska emigrovali desiatky miliónov ľudí počas minulého storočia. Vy neustále silno upozorňujete na individuálnu aj kolektívnu zodpovednosť voči migrantom v tomto svete, ktorý, zdá sa, zabudol na súcit…
Pápež František: Štyri veci musíme urobiť pre migrantov: prijať ich, sprevádzať ich, podporovať ich a integrovať ich. Toto je naša argentínska skúsenosť, krajiny migrantov: máme túto skúsenosť integrácie. U nás je Talian, Španiel, Galícijčan, a potom Ukrajinec, Rus… Ale všetci sú integrovaní. Všetci sú integrovaní! Je to krajina integrácie. Ak migrant nie je integrovaný, je to problém. Musí vytvoriť vlasť spolu s ostatnými. Prijať, sprevádzať, podporovať a integrovať: takto by sme mali postupovať s migrantmi.
Fabio Fazio: Sú to štyri základné kroky. Vo svojej knihe píšete, že migrácia a vojna sú dve strany tej istej mince a že dnešným chudobným ľuďom sa neodpúšťa ani ich vlastná chudoba. To sú slová, ktoré ma hlboko zasiahli, ale, bohužiaľ, sa mi zdajú pravdivé…
Pápež František: Áno. Dnes je chudoba obrovská. Predstavte si toto: vysvetlili mi tí, ktorí rozumejú týmto veciam, že keby sa jeden rok nevyrábali zbrane, vyriešil by sa problém hladu a chudoby. Namiesto zbraní dajme jedlo. Svetový hlad je veľký. Je veľký! Deti, ktoré hladujú, sú početné, a my na to musíme myslieť.
Fabio Fazio: Okrem toho sú to už takmer tri roky od začiatku invázie na Ukrajinu, Svätý Otec. Vy ste vo svojej knihe veľmi kritickí voči výrobcom zbraní a proti vojne, ktorú neustále – a právom – označujete za šialenstvo!
Pápež František: To je pravda. Je to pravda! Zisk, ktorý prináša výroba zbraní, je obrovský. Ale kam nás to všetko vedie? K deštrukcii! A tiež k hladu na svete. Musíme na to myslieť. Vojna je vždy – vždy! – prehrou a musíme si to priznať. Vojna je prehra! Pozrite sa, čo sa deje na Ukrajine, pozrite sa na Palestínu, Izrael: ako ničia veci. Je to smutné!
Fabio Fazio: Pokiaľ ide o migrantov, Svätý Otec, zdá sa, že politika sa viac zameriava na to, ako ich odmietnuť, než ako ich prijať. Veľké debaty o tom, ako ich udržať ďaleko, nie ako ich integrovať. V tomto ste boli jasní a veľmi kritickí…
Pápež František: Napríklad existujú niektoré problémy. Taliansko má momentálne priemerný vek 46 rokov. Predstavte si! 46 rokov. Nerodí deti. Nechajte migrantov vstúpiť! Na druhej strane, v Albánsku je priemerný vek, myslím, 23 rokov. Taliansko má 46. Španielsko ešte viac. Tento problém sa musí riešiť. Ak nerodí deti, musí prijať migrantov. Toto je problém, ktorý treba vyriešiť, najmä na juhu.
Fabio Fazio: To sú objektívne údaje, samozrejme. Každý deň navyše prichádzajú strašné príbehy o stroskotaniach, o zúfalstve… pred pár dňami, 7. januára, vyšiel v denníku „La Stampa“ článok, ktorý napísal kaplán lode Mediterranea, don Mattia Ferrari. Opísal strašný príbeh mladej Etiópčanky, ktorá bola mučená v Líbyi a držaná ako otrokyňa svojimi mučiteľmi, ktorí posielali videá jej rodine a žiadali 6000 eur za jej prepustenie. Keď som si ten príbeh prečítal, povedal som si: „Toto by malo stačiť na to, aby sa prehodnotili priority sveta, a predsa, bohužiaľ, otočíme stránku a ideme ďalej.“
Pápež František: Don Mattia je dobrý. Je to šikovný chlapec, ktorý robí výbornú prácu. Už sa mu – myslím – podarilo, počul som ho telefonicky, zaplatiť a oslobodiť tú ženu. Už je to takmer isté.
Fabio Fazio: To je veľká správa. To je nádherná správa.
Pápež František: Chcem povedať toto. Don Mattia pracuje a modlí sa. A na takúto prácu je potrebná modlitba. To je veľmi dôležité.
Fabio Fazio: Hovorili sme o zbraniach. Rok bez zbraní by vyriešil hlad na svete. Namiesto toho, v ilúzii budovania väčšej bezpečnosti, svet zvyšuje vojenské výdavky. Zajtra sa ujme úradu prezident Trump, ktorý už oznámil, že o dva dni začne realizovať svoj program na deportáciu nelegálnych migrantov zo Spojených štátov. Chcel by som sa spýtať, či ste sa už o tom rozprávali.
Pápež František: Nie. Nerozprávali sme sa o tom. Prišiel sem raz, keď bol prezidentom predtým, ale nerozprávali sme sa o tom. Ale ak je to pravda, bude to nešťastie, pretože za nerovnováhu nechá zaplatiť chudákov, ktorí nemajú nič. To nie je správne! Takto sa problémy neriešia.
Fabio Fazio: Vo svojej knihe [Spera] prezrádzate, že často plačete pre utrpenie druhých, ako keby bolo plač formou modlitby – tak sa mi zdá –, najmä v súvislosti s vojnou. Uverejnili ste fotografiu, ktorá vás veľmi zasiahla a ktorú často rozdávate. Je to fotografia chlapca v Nagasaki, ktorý nesie v ruksaku svojho mŕtveho brata, zabitého radiáciou. Je v rade a čaká, kým ho pochovajú. Je to fotografia z Nagasaki, ale je to fotografia, ktorá by sa, bohužiaľ, mohla urobiť aj dnes ráno. Veľa sa nezmenilo.
Pápež František: Áno, tak to je. Tá fotografia mi veľa hovorí. Rozdávam ju. Keď píšem list, dávam ju do obálky, aby si ľudia uvedomili, že vojna je vždy, vždy porážkou.
Fabio Fazio: Zároveň nás však vyzývate, aby sme odolávali a nepodľahli tým, ktorí nás chcú presvedčiť, že vojna je nevyhnutná a že je nevyhnutné žiť proti druhým.
Pápež František: Áno, nie je nevyhnutná. Rokovania sú veľmi dôležité. Tvrdím, že v čase krízy treba hľadať sprostredkovateľov, ktorí uľahčia rokovania o mieri. Niekedy, nie vždy, je to mier, ktorý je pre nás veľmi pohodlný, ale mier je vždy nadradený vojne. Vždy. Podporovať medzinárodné rokovania, ktoré nám pomôžu predísť vojne, vždy. Pretože vojna je vždy, nech sa nám to páči alebo nie, porážkou.
Fabio Fazio: Rád by som sa vrátil k vašej knihe, Svätý Otec, pretože je z nej cítiť silné spojenie vašej rodiny s Talianskom. Vaša rodina, ako som už povedal, pochádzala z Piemontu a Ligúrie, a tento vzťah bol udržiavaný prostredníctvom filmu – filmov Felliniho a De Sicu – ale aj hudby. Spomínate, že ste sa naučili naspamäť „O sole mio“ a že ste mali veľmi radi „Parole, parole“ od Miny a „Zingara“ od Ivy Zanicchi. Je to tak?
Pápež František: Naši rodičia nám ukazovali všetky filmy z povojnového obdobia: Magnani, Fabrizi… všetky. Ako deti nás brali, aby sme ich videli. Potom nám cez rádio, v tom čase, púšťali pesničky Carla Butiho, toho fašistu, ktorý odišiel do Argentíny… Ale spieval dobre. Všetky piesne Carla Butiho, talianske šlágre, ktoré sme si medzi sebou spievali. Dostalo sa nám talianskeho vzdelania v tomto zmysle. A tiež prostredníctvom opery. V sobotu o druhej popoludní štátne rádio vysielalo operu. A mama si sadla s nami a vysvetľovala nám ju. Pamätám si, že pri Otellovi hovorila: „Pozor, teraz ho zabije,“ „Teraz urobí toto, tamto…“. Bola to hudobná a filmová kultúra, ktorú nám rodičia vždy odovzdávali.
Fabio Fazio: V knihe je aj vaša fotografia v maske na karnevale…
Pápež František: Áno! Ja som ten najvyšší, oblečený ako Tirolčan. Druhý je môj druhý brat… a otec za nami. Je to krásna fotografia.
Fabio Fazio: Vo svojej autobiografii veľa hovoríte aj o Prozreteľnosti, nielen pre svoju vášeň pre Manzoniho a jeho román „Snúbenci“, ale tiež preto, že ste veľakrát pocítili silu Božej prozreteľnosti. Často máme, Svätý Otec, voči Prozreteľnosti pasívny postoj. Pre nás Prozreteľnosť znamená: „Niekto to zariadi, niekto to vyrieši.“ Ale čo presne je Prozreteľnosť? Aký vzťah má Prozreteľnosť k našej slobodnej vôli?
Pápež František: Prozreteľnosť je otcovská ruka Boha, ktorá ťa sprevádza životom. Vždy nás drží za ruku. Možno si to neuvedomujeme, ale on nás drží a vedie vpred. Vždy nás vedie ďalej.
Fabio Fazio: A aký je vzťah so slobodnou vôľou? Čo môžeme urobiť sami v porovnaní s Prozreteľnosťou?
Pápež František: Slobodná vôľa je pre mňa najväčším vyznamenaním, ktoré nám Boh dal. Boh ťa učí veciam, ale chce ťa mať slobodného. Úplne slobodného.
Fabio Fazio: Sloboda môže byť niekedy veľkou ťarchou…
Pápež František: Veľkou ťarchou. Ale my máme možnosť odpustenia. Urobíš chybu a on ti odpustí. Nikdy sa neunaví odpúšťať. Vždy nás drží za ruku.
Fabio Fazio: Vo svojej knihe sa venujete aj otrasným udalostiam v Argentíne počas diktatúry Videla: 30-tisíc zmiznutých ľudí, mučenie, násilie všetkého druhu, zúfalstvo matiek z Plaza de Mayo a vášmu úsiliu zachrániť tých, ktorých sa dalo, aj za cenu veľkých rizík. Mali ste priateľov, ktorí boli brutálne zavraždení. Tento príbeh sa spája s tým, o čom sme hovorili – o vojne. Keď som to čítal, napadlo mi: Myslíte si, že ľudská prirodzenosť je dobrá alebo zlá?
Pápež František: Je dobrá. Má schopnosť napredovať. Je dobrá. Boh ju stvoril ako dobrú. V knihe Genezis sa hovorí: „Boh videl, že všetko bolo dobré.“ Je dobrá. Premýšľajme o príbehu Kaina: je dobrá, ale slobodná. Je schopná konať zlo, keď ju vášne vedú proti harmónii. Najväčším hriechom je vždy ten proti harmónii, harmónii, ktorú vytvára Duch Svätý. Kain narušil harmóniu s bratom. Babylonská veža narušila harmóniu medzi ľuďmi. Keď sa harmónia naruší, veci sú zlé.
Fabio Fazio: Svätý Otec, vo svojej knihe opisujete niečo, čo by sme všetci chceli vedieť: ako prebiehala vaša voľba na Petrov stolec. Prezrádzate, že keď ste sa po prvýkrát ako pápež chystali na balkón sv. Petra, aby ste pozdravili celý svet, potkli ste sa.
Pápež František: Je to pravda! Bola to prvá pápežova nehoda. Áno, išiel som pozdraviť kardinála Diasa, ktorý bol na invalidnom vozíku, a nevšimol som si schodík. Potkol som sa. Neomylný pápež začal svoj úrad neúspechom: potkol sa. Je to zaujímavé!
Fabio Fazio: Táto kniha „Spera“ je kniha, v ktorej je cítiť váš humor a ducha. Dokonca rozprávate aj vtipy. Jeden z nich sa týka vás. Vtip znie: Pápež František ide na návštevu do zahraničia. Príde pre neho nádherné auto, a on sa spýta šoféra: „Mohli by ste mi dovoliť šoférovať?“ – „Nemôžem, Svätý Otec, nemôžem vás nechať šoférovať.“ – „Ale ja som tak dlho nešoféroval, veľmi by som chcel trochu šoférovať… aspoň na chvíľu.“ – „Nie, nie. Absolútne nemôžem.“ No pápež František, ako vieme, je vytrvalý, a tak ho presvedčí a šoféruje. Ale už po krátkej chvíli ho zastaví policajná hliadka. Policajt mu poklepe na okno, on ho stiahne, policajt ho uvidí, nevie, čo má robiť. Zavolá na centrálu a povie: „Zastavil som veľmi dôležitú osobu.“ – „A koho? Starostu?“ – „Nie, nie, ešte vyššie!“ – „Prezidenta republiky?“ – „Nie, nie! Ešte vyššie!“ – „Kto je to?“ – „Neviem! Viem len, že pápež mu robí šoféra!“ Je to nádherný vtip.
Pápež František: Vtipy sú krásnou súčasťou života. Človek, ktorý nevie rozprávať vtipy alebo sa na nich zasmiať, mu niečo chýba. Chýba mu zmysel pre humor. A to chcem zdôrazniť. Potrebujeme zmysel pre humor. Je tu krásna modlitba sv. Tomáša Mora, v ktorej prosí o tento zmysel pre humor, o schopnosť smiať sa zo seba samého i z iných. To ti rozšíri srdce. Nezabúdajte: zmysel pre humor.
Fabio Fazio: Svätý Otec, len pred pár dňami ste menovali sestru Simonu Brambillu ako prvú ženu prefektku vatikánskeho dikastéria. Už v minulosti Ján Pavol II. napísal dôležitý list „Mulieris dignitatem“ o úlohe ženy v Cirkvi. Akú úlohu si predstavujete pre ženy v Cirkvi budúcnosti?
Pápež František: Ale aj v súčasnosti. Práca žien v kúrii sa rozbiehala pomaly, ale teraz je dobre pochopená. Momentálne ich máme veľa. Napríklad pri výbere biskupov: v komisii sú tri ženy, ktoré vyberajú nových biskupov. V guvernoráte je zástupkyňa guvernátora, ktorá sa v marci stane guvernátorkou, a je to rehoľníčka. V Ekonomickom dikastériu je zástupkyňou sestra s dvomi univerzitnými titulmi. Ženy dokážu robiť veci lepšie ako my. Raz som stretol predsedníčku Európskej komisie Ursulu von der Leyen, matku siedmich detí. A povedal som jej: „Pani, ako ste to zvládli, ako ste zvládli problém s časom?“ A ona: „Ako to zvládajú mamy.“ Ženy vedia lepšie hospodáriť s časom ako my. Ako povedal jeden cynik – to bola iná situácia – už od čias raja vládnu ony.
Fabio Fazio: Svätý Otec, v knihe je krásny moment, ktorý mi veľmi utkvel, súvisiaci s vaším „todos, todos, todos“ (všetci, všetci, všetci), ktoré tak často opakujete. Spomínate, ako po prvý raz skupina transrodových osôb prišla do Vatikánu. Píšete, že odišli dojaté, pretože ste ich pozdravili, podali im ruku, pobozkali ich, boli ste im nablízku.
Pápež František: Blízkosť. To je to slovo. Blízkosť ku všetkým. Všetkým. Ale chcem pripomenúť toto: Najzávažnejšie hriechy sú tie, ktoré majú viac „anjelskej podstaty“. Hriechy tela majú menej „anjelskej podstaty“. Hriechy obžerstva, sexuálne hriechy majú menej „anjelskej podstaty“. Ale zabudnúť na otca a matku, klamať, podvádzať… to má veľa „anjelskej podstaty“. Musíme byť rešpektujúci a nemali by sme všetko zvaľovať na hriechy tela. Je mi odporné, keď sa niekto v spovedi sústredí len na to. Hriechy tela majú menej „anjelskej podstaty“, ale na ostatné nezabúdajme. Je strašné, keď sa niekto nestará o svojich rodičov, je to veľmi zlé. To je kľúč k pochopeniu závažnosti hriechu.
Fabio Fazio: To, čo ste povedali, Svätý Otec, je úžasné! Okrem toho sú pre kresťana naozaj zrkadlom jeho viery skutky, ktoré vykonáva; to, čo robíme pre druhých…
Pápež František: Áno! A vždy treba mať tri jazyky: jazyk mysle, jazyk srdca a jazyk rúk. Myslieť dobre, cítiť dobre a konať dobro. Tie tri jazyky sú veľmi dôležité.
Fabio Fazio: A ste veľmi jednoznačný aj voči mladým, deťom a škandálom zneužívania. Vo svojej autobiografii hovoríte o škandáloch pedofílie v Cirkvi a uvádzate – a to je veľmi silné vyhlásenie bez akejkoľvek retencie – „Stačí! Vždy musíme stáť na strane obetí! Hlásiť zneužívania. Sexuálne zneužívania sú hanba!“ V tomto bode je pápež úplne jasný. Môžem sa opýtať, či je táto vaša pozícia teraz konečne prijatá aj vo vnútri Cirkvi?
Pápež František: Áno, ide sa ďalej. To, čo som prebral, je už v pohybe a teraz sa to upevňuje. Vďaka Bohu! Ale zneužívania sú veľmi veľkým zlom. Myslite na to, že asi 40 percent zneužívaní sa deje v rodinách alebo v komunitách. Deti, chlapci a dievčatá sú stále v nebezpečenstve byť zneužívaní. Musíme proti tomu bojovať. Musíme bojovať veľmi veľa!
Fabio Fazio: Ďakujem vám, Vaša Svätosť. Existuje aj ďalšia veľká výzva, ktorá súvisí s dnešnou dobou: rastúce zúfalstvo medzi mladými. Jedného dňa sme o tom hovorili s Chiarou Amirante, zakladateľkou komunity Nové horizonty, ktorá nám poskytla hrozivé údaje: 50 percent mladých ľudí zažije šikanu; samovraždy vzrástli o 75 percent, 20 percent mladých trpí duševnými problémami, a závislosti sú na vzostupe. Čo podľa vás možno konkrétne urobiť v súvislosti s týmto zúfalstvom, ktoré rastie medzi mladými ľuďmi v našej spoločnosti?
Pápež František: Riešenia existujú, určite áno. Prvou z nich je byť im nablízku a sprevádzať ich. Byť nablízku a sprevádzať ich. Mladí majú silu, dokážu dobre reagovať. Musíme byť pri nich a ísť s nimi ruka v ruke na ich ceste životom.
Fabio Fazio: Predtým, ako sa s vami rozlúčim, Svätý Otec, rád by som sa vrátil k jubileu. Ak hovorím správne: V Evanjeliu Ježiš spomína rúhanie proti Duchu Svätému ako jediný hriech, ktorý nebude odpustený. Myslíte si, že existuje neodpustiteľný hriech?
Pápež František: Nie! A Ježiš to hovorí, aby sme pochopili, aké je rúhanie proti Duchu zlé. Ale ak po tom, čo si sa rúhal Duchu Svätému, požiadaš Pána o odpustenie, Pán ti vždy odpustí. Ale je to spôsob, ako povedať, že rúhanie proti Duchu je možno najväčší hriech, aký sa môže stať. A musíme si Ducha chrániť. Slovo, ktoré pochádza z prvých storočí: chrániť Ducha, ktorý je v nás. Duch Svätý nás vedie vpred.
Fabio Fazio: Svätý Otec, ešte jedna otázka: o pár dní – 27. januára – bude Deň pamiatky obetí holokaustu; pripomenie sa oslobodenie Osvienčimu, najväčšej tragédie v histórii. Môžem sa vás opýtať, aký máte pocit pri tejto príležitosti?
Pápež František: Pocit súcitu a hanby: súcit, pretože musíme otvoriť svoje srdcia tomu utrpeniu; a hanbu, pretože sme ako ľudia boli schopní urobiť niečo také. Pamätám si, keď som išiel do Osvienčimu: sadol som si pred vchodom, pred miesto, kde boli popravení mnohí, mnohí, mnohí… A pozeral som sa na to miesto: čo sa tam udialo… A potom, keď som vstúpil, tie slová „Arbeit macht frei“: „Práca oslobodzuje“… Ale aká práca? Tá otrocká práca? Potom som navštívil niektoré cely, modlil som sa. A videl som niektoré filmové zábery z toho obdobia, o tom, ako zabíjali väzňov: bola to ľudská hanba! A ľudská bolesť… Musíme počúvať tieto príbehy. A tu v Ríme mám vzťah s úžasnou ženou, 92-ročnou Edithou Bruck, maďarskou poetkou… Výborná žena! Je to skvelá dáma, ktorá nám má čo povedať, veľmi veľa vecí. A táto dáma chodí do škôl, aj vo svojich 92 rokoch, aby vysvetlila mladým ten dramatický príbeh. Bolo by pekné, keby ste raz s ňou urobili rozhovor, s Edith Bruck…
Fabio Fazio: Tak to oznámim všetkým: pani Bruck bude u nás budúcu nedeľu… už sme ju pozvali a príde k nám, aby si pripomenula Deň spomienky. Svätý Otec, čo ste si ako prvé pomysleli, keď vás zvolili za pápeža, keď ste dosiahli potrebný počet hlasov? Aká bola vaša prvá myšlienka?
Pápež František: Povedal som si: „Zbláznili sa!“ Ale nech sa stane to, čo chce Boh…
Fabio Fazio: Na záver, Svätý Otec, prijmite naozaj naše objatie, všetkých nás, a naše poďakovanie. Ak chcete, môžete sa obrátiť priamo na všetkých, ktorí vás cez televíziu sledujú, a povedať im, čo považujete za dôležité…
Pápež František: Bratia a sestry, jubilejný rok je na to, aby sme otvorili svoje srdcia. Nenechajte si ujsť túto príležitosť. Pokračujte a buďte odvážni. A nezabudnite na zmysel pre humor. Ďakujem vám!
Fabio Fazio: Ďakujem vám, Svätý Otec! V mene všetkých: ďakujem za toto nezabudnuteľné stretnutie, s veľkou, veľkou láskou. Pápež František, ďakujem vám! Ďakujem, Svätý Otec! Zo srdca ďakujem.
Preklad Martin Jarábek
