Bratislava 17. januára (TK KBS) Svätý Anton, opát, ktorý zomrel v roku 356, je považovaný za otca mníšskeho života. Svoj obyčajný život premenil na výnimočné svedectvo viery, keď odpovedal na výzvu evanjelia zanechať všetok svoj majetok a nasledovať Krista. Po smrti rodičov rozdal všetko chudobným a svoju sestru zveril do kláštora. Odišiel do samoty, kde sa venoval modlitbe, pôstu a manuálnej práci. Jeho život bol plný zápasov s pokušeniami, ktoré prekonával vytrvalosťou a dôverou v Boha, pričom vďaka svojim skúsenostiam sa stal vyhľadávaným duchovným radcom.

Antonov príklad spočíval v hľadaní a napodobňovaní svätosti v skutkoch, nie iba v slovách. Navštívil aj sv. Pavla Tébskeho, ktorý žil ako pustovník, a jeho asketický zápas s diablom sa stal legendárnym. Božiu prítomnosť vnímal ako tichého pozorovateľa svojich bojov, ktorý ho nikdy neopustil. Učil ľudí, že kľúčom k askéze je húževnatosť a pokora, pričom varoval pred pýchou. Jeho rady, aby človek každý deň začínal s radosťou odznova, inšpirovali mnohých.  

Antonovo dielo položilo základy rehoľného života. Hoci túžil po samote, priťahoval zástupy nasledovníkov, ktorých formoval svojím životom. Prvú komunitu žijúcu podľa jeho príkladu možno považovať za predchodcu rehoľníctva. Zomrel vo veku 105 rokov, po živote naplnenom odovzdaním sa Bohu a službou iným. Dodnes je patrónom domácich zvierat, tkáčov, mäsiarov a ľudí trpiacich rôznymi chorobami.

Zdroj: Životopisy svätých, redakčne upravené