Vatikán 16. januára (VaticanNews) Prinášame rozhovor s arcibiskupom Aldom Cavallim, ktorého pápež František poslal do farnosti údajných zjavení: práve on si vopred prečítal posolstvá pripisované „Kráľovnej pokoja“ a povolil ich zverejnenie.
„Medžugorie je obyčajné miesto, bez ničoho zvláštneho, a vďaka milosti sa stalo duchovným miestom, kam prichádzajú ľudia z celého sveta. Prichádzajú a začínajú sa tam modliť.“
V rozhovore pre vatikánske médiá to uviedol 78-ročný arcibiskup Aldo Cavalli, pôvodom z Lecca, ktorý celý život strávil v službách Svätej stolice na nunciatúrach a ktorého v novembri 2021 pápež František poslal ako apoštolského vizitátora do malej dedinky v Bosne a Hercegovine, ktorá sa za posledných štyridsať rokov stala jedným z najnavštevovanejších mariánskych centier na svete.
Rok 2024 bol pre Medžugorie dôležitý: v máji minulého roka zverejnilo Dikastérium pre náuku viery nové normy o údajných nadprirodzených javoch, ktoré uľahčujú udelenie súhlasu s pobožnosťou bez toho, aby Svätú stolicu zaväzovali k vyhláseniu nadprirodzenosti. A v septembri bola zverejnená nóta s názvom „Kráľovná pokoja“, venovaná duchovnej skúsenosti z Medžugoria, ktorá mariánskemu fenoménu udeľuje „nulla osta“, teda najvyššie uznanie spomedzi tých, ktoré predpokladajú nové normy. Odvtedy sa „údajné posolstvá“, ktoré dostávajú vizionári, zverejňujú „s cirkevným schválením“.
Už niekoľko rokov žijete vo farnosti Medžugorie a stretávate sa s pútnikmi. Aké sú vaše skúsenosti?
V Medžugorí som predtým nikdy nebol. Som však Talian, a tak ako mnohí z mojej krajiny, aj ja som sa stretával s tými, ktorí tam boli. Vždy, keď sa vrátili z Medžugoria, všimol som si, že títo ľudia boli viac angažovaní na duchovnej a ľudskej úrovni: v Cirkvi, v katechéze, v konaní dobra. Boli oveľa zanietenejší ako predtým. Teraz som tu už tri roky: je to bežné miesto, bez ničoho zvláštneho, a vďaka milosti sa stalo duchovným miestom, kam prichádzajú ľudia z celého sveta. Prichádzajú a začínajú sa tam modliť. Vstupujú do spoločenstva s Pánom Ježišom a sprevádza ich Panna Mária. Je to jednoduchá modlitba: chcú zmeniť svoj život, žiť lepšie ako doteraz, chcú vyriešiť alebo dobre zvládnuť problémy, ktoré majú. Ide o zmenu, ktorá sa nazýva obrátenie a uskutočňuje sa najmä vo sviatosti pokánia. Toto sa bežne deje v Medžugorí.
Čo vás udivuje pri pohľade na množstvo pútnikov?
Prichádzajú mladí ľudia a dospelí. Prichádzajú bez akéhokoľvek zázemia sponzorov. Všetci prichádzajú s jediným cieľom: stretnúť sa s Pánom a Pannou Máriou. Nenachádzajú nič, čo by mohli vidieť alebo navštíviť: ako náboženský turizmus sme na nule. Ale tu sa mladí ľudia a dospelí začínajú modliť. Práve som sem prišiel, vo februári pred tromi rokmi, a stál som medzi vonkajšími lavičkami za kostolom. Prišla latinskoamerická rodina s pätnásťročným chlapcom, ktorý bol rebel, skutočný rebel! Už po piatich minútach sa prišiel vyspovedať... a rodičia sa naňho prekvapene pozreli. Je to miesto milosti, ktoré si Pán vybral na stretnutie. Pápežovo povolenie znamená: choďte, choďte, choďte! Choďte tam, pretože je to miesto milosti, kde sa stretnete s Pánom a Pán sa stretne s vami.
Vďaka novým normám, ktoré si želá pápež František, sa teraz postup skúmania a rozhodovania o týchto prípadoch viac zameriava na duchovné ovocie.
Dikastérium pre náuku viery preskúmalo dva body, ktoré možno zdokumentovať. Prvý sa týka ovocia. Do Medžugoria prichádzajú tisíce ľudí z celého sveta. Tento rok prišli dva milióny dospelých a mladých ľudí. Takmer 50 000 kňazov sa prišlo modliť, obrátiť. Potom ďalšími veľmi dôležitými plodmi sú mnohé povolania. Mnoho ľudí sa modlí. Druhým prvkom, ktorý sa skúmal, boli posolstvá. Každé posolstvo sa porovnávalo s našou vierou a zistilo sa, že posolstvá s ňou korešpondujú. Sú to veľmi pozitívne plody a pozitívne posolstvá pre vieru: to nám umožnilo povedať, že Medžugorie je miestom milosti.
Vy osobne sa podieľate na zverejňovaní posolstiev, ktoré sa vydávajú raz mesačne. Čo sa deje konkrétne?
Je to veľmi jednoduché: keď je nejaké posolstvo, ten, kto ho dostal, ho zapíše a pošle mi ho v jazyku, v ktorom píše, teda v chorvátčine. Potom ho hneď preložia do taliančiny. Tento proces je veľmi zaujímavý: sú v ňom minimálne dve veľmi dôležité ľudské sprostredkovania: preto vždy hovoríme o „údajných posolstvách“, aj keď sme za, a na konci posolstva napíšeme: „s cirkevným schválením“. Ale pozor, posolstvá sa nazývajú „údajné“, pretože prechádzajú dvoma ľudskými sprostredkovaniami: Panna Mária nepíše, píše osoba, ktorá ich prijíma. Druhým sprostredkovaním je preklad z chorvátčiny do taliančiny: sú to dva úplne odlišné jazyky. My hovoríme, že posolstvo je dobré, že zodpovedá viere a pozývame ľudí, aby ho čítali a meditovali nad ním, pretože je pozitívne. K Zjaveniu nič nepridáva, ale obohacuje. Pomáha lepšie žiť vieru v súčasnosti.
Vieme, že žiadne súkromné zjavenie, teda ani žiadne z mariánskych zjavení, nič nepridáva k Zjaveniu. Aký postoj by sme mali zaujať a akým rizikám by sme sa mali vyhnúť? Niekedy totiž hrozí, že sa necháme strhnúť prílišnou zvedavosťou na „tajomstvá“, tak trochu s apokalyptickou zvedavosťou.
V máji minulého roka zverejnilo Dikastérium pre náuku viery normy, ktoré sú základom pre pochopenie rozhodnutia o Medžugorí. Pripomenulo, že predovšetkým Zjavenie, Božie slovo, je len Biblia a že toto Zjavenie sa skončilo Apokalypsou. To však nič neuberá na skutočnosti, že Duch Svätý môže využívať posolstvá a súkromné zjavenia, ktoré boli zverené ľuďom a ktoré slúžia na lepšie uskutočňovanie jediného pravého Zjavenia. Nič z toho k Zjaveniu nepridáva, ale môže to byť užitočné. V tom spočíva význam posolstiev. Môžu byť užitočné na to, aby sa dnes realizovalo Zjavenie, ktoré Pán raz a navždy uskutočnil.
Zoznámili ste sa s medžugorskými vizionármi? Stretli ste sa s nimi?
Áno. A môžem povedať, že sú to jednoduchí ľudia, majú svoju rodinu, majú problémy, aké má každá rodina.
Prepáčte, že vás prerušujem: niekto namietal, že nikto z nich sa nestal kňazom alebo rehoľnou sestrou...
Ale každý má svoje povolanie! Sú to jednoduchí ľudia, dobrí ľudia. Nemám k tomu čo povedať. Vídame sa často, chodíme spolu na kávu. Sú to ľudia, ktorí rastú vo viere, každý svojím spôsobom, a stávajú sa múdrymi, čoraz múdrejšími. Udržiavam s nimi kontakt: nestali sa kňazmi ani rehoľnými sestrami a každý z nich má svoje vlastné poslanie, svoj vlastný rodinný život.
Čo ste sa naučili za tieto tri roky vo farnosti Medžugorie?
Že je tam milosť. Naučil som sa, že Pán nás svojou milosťou vždy sprevádza. Naučil som sa, že Pán v našom živote má plán a sprevádza nás. On nás miluje.
V Medžugorí sa Panna Mária nazvala „Kráľovnou pokoja“. Posolstvo aktuálne ako nikdy predtým v našich časoch.
Jedno z prvých údajných posolstiev z roku 1981 je v tomto smere veľmi hlboké. Hovorí sa v ňom: Pokoj, pokoj nech zavládne. Pozor: nie medzi nami, ale predovšetkým medzi Bohom a nami a potom aj medzi nami. To je zásadné. Keď Židia vyšli z Egypta, Boh prostredníctvom proroka Mojžiša povedal: Ak chcete žiť slobodne, musíte dodržiavať určité pravidlá, sú to prikázania. Boh je neodmysliteľný pre vytvorenie mieru. V prikázaniach sa hovorí o niekoľkých veciach, podľa ktorých máme žiť: rešpektuj život a nezabíjaj, rodina je základ, rešpektujme sa navzájom. Ak budeme takto žiť, budeme žiť v mieri. Na druhej strane, ak takto nežijeme, vznikajú vojny.
Ďalšou charakteristikou, ktorá robí posolstvo z Medžugoria mimoriadne aktuálnym, je skutočnosť, že údajné zjavenie sa odohralo v krajine, kde spolunažívajú rôzne náboženstvá a ktorá bola v poslednom čase poznačená hrozným násilím. Existujú posolstvá, ktoré sa dotýkajú tejto témy. Čo k tomu môžete povedať?
Slovo, ktoré používame, je dialóg. Dia logos, dialóg medzi nami, ale logos znamená: predstavujem vám svoju identitu, predstavujem svoj spôsob života, myslenia, viery, konania. Ty mi predkladáš svoju identitu. V dialógu sa navzájom spoznávame, každý si zachováva svoju identitu. Ak stratíme svoju identitu, prestávame viesť dialóg. Vtedy nastáva tragédia. Existujú rôzne náboženstvá, rôzne spôsoby života. Musíme viesť dialóg. A tam my v Medžugorí máme jasnú identitu: Pán Ježiš Kristus je pre nás jediný Pán.
Nové normy, ktoré v máji minulého roka zverejnilo Dikastérium pre náuku viery, sú výrazom pastoračného ducha pápeža Františka a zodpovedajú postoju veľkej pozornosti voči viere jednoduchých ľudí a ľudovej zbožnosti. Aký dôležitý je tento aspekt?
Musíme ponúkať veľmi silné oporné body viery. Ľudovú vieru obohacuje prítomnosť Božej Matky, ktorá odkazuje na Pána Ježiša Krista. Matka Božia, ktorá vás sprevádza k stretnutiu s ním. Keď prichádzajú jednoduchí ľudia so všetkými svojími problémami, stretávajú sa s Matkou Božou, ktorá trpela ako oni. Obraz Bolestnej Panny Márie je takmer v každej farnosti: ona, ktorá trpela ako vy, a sprevádza vás k Pánovi Ježišovi, ktorý vám dáva silu dobre žiť. Zmena života nie je opustenie rodiny, opustenie práce... Keď sa vrátite do svojho predchádzajúceho života, ste vnútorne zmenení. Viete, že s Pánom môžeme čeliť problémom. Tu je viera jednoduchá. Tu je ruženec, eucharistia a eucharistická adorácia. Minulé leto som mal pred sebou 30 – 40 000 mladých ľudí, ktorí pri adorácii boli v absolútnom tichu. Tam, v tom premenenom chlebe, je skutočná, podstatná prítomnosť Pána Ježiša Krista. On sa pozerá na mňa, ja sa pozerám na neho, on hovorí ku mne, ja hovorím k nemu. Veľa ľudí mi povedalo: Tam som počul, ako ku mne Pán prehovoril.
Z toho, čo ste nám povedali, a z toho, čo sme si prečítali v Nóte dikastéria o fenoméne Medžugorie, môžeme na záver všetkých pozvať na túto púť?
Dokument hovorí veľmi jasne: choďte do Medžugoria, pretože je to miesto milosti.
Andrea Tornielli
Preklad Martin Jarábek
