Vatikán 15. januára (VaticanNews) „Vykorisťovanie maloletých je ohavný a odporný čin a veľmi vážne porušenie Božích prikázaní,“ povedal pápež František vo svojej druhej stredajšej katechéze o deťoch.

Minulý týždeň pripomenul, čo Ježiš povedal o deťoch, o potrebe ich chrániť, prijímať a milovať.

Svätý Otec František zdôraznil, že v našej spoločnosti sa deti stretávajú s vykorisťovaním a zneužívaním mnohými spôsobmi. Je preto potrebné, aby sa prebudilo naše svedomie a aby každý z nás niečo urobil pre zmenu.

Videozáznam

Zdroj: VaticanNews

Čítanie: Mt 18,1 – 3.6

V tú hodinu pristúpili k Ježišovi učeníci a pýtali sa: „Kto je podľa teba najväčší v nebeskom kráľovstve?“ On zavolal k sebe dieťa, postavil ho medzi nich a povedal: ,Veru, hovorím vám: Ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nevojdete do nebeského kráľovstva. (…) Kto by pohoršil jedného z týchto maličkých, čo veria vo mňa, bolo by lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň na krk a ponorili ho do morskej hlbiny'.“

Katechéza Svätého Otca Františka

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

V predchádzajúcej audiencii sme hovorili o deťoch a aj dnes budeme hovoriť o deťoch. Minulý týždeň sme sa zastavili pri tom, ako Ježiš vo svojom učení viackrát hovoril o dôležitosti chrániť, prijímať a milovať najmenších.

Napriek tomu sú aj dnes vo svete stovky miliónov maloletých nútené pracovať a mnohé z nich sú vystavené obzvlášť nebezpečnej práci, hoci nedosiahli minimálny vek, aby sa mohli podrobiť povinnostiam dospelých. Nehovoriac o chlapcoch a dievčatách, ktorí sú otrokmi obchodovania s ľuďmi na účely prostitúcie alebo pornografie a nútených manželstiev. A to je trpké. Žiaľ v našej spoločnosti je mnoho spôsobov zneužívania alebo zlého zaobchádzania s deťmi. Zneužívanie detí, nech už je akéhokoľvek charakteru, je odporný a ohavný čin. Nie je to len pliaga spoločnosti a zločin, je to hrubé porušenie Božích prikázaní!

Žiadne dieťa by nemalo byť zneužívané. Aj jeden prípad je už príliš veľa. Preto je potrebné prebudiť naše svedomie, praktizovať blízkosť a konkrétnu solidaritu so zneužívanými deťmi a mladými ľuďmi a zároveň budovať dôveru a súčinnosť medzi tými, ktorí sa usilujú ponúknuť im príležitosti a bezpečné miesta, v ktorých by mohli pokojne vyrastať. Poznám krajinu v Latinskej Amerike, kde rastie zvláštne, veľmi zvláštne ovocie, ktoré sa volá arandano (druh čučoriedky). Na zber arandana sú potrebné jemné ruky a nútia k tomu deti, zotročujú ich, aby ho zbierali.

Rozšírená chudoba, nedostatok sociálnych nástrojov na podporu rodín, marginalizácia, ktorá sa v posledných rokoch zvýšila spolu s nezamestnanosťou a neistotou zamestnania, sú faktory, ktoré zaťažujú najmenších tou najvyššou cenou. V metropolách, kde „útočí“ sociálna nerovnosť a morálny úpadok, sú malí chlapci a dievčatá zapojení do obchodovania s drogami a najrôznejších nezákonných činností. Koľko z týchto detí sme videli padnúť za obeť! Niekedy je tragické, že sú navádzané na to, aby sa stali „katmi“ iných rovesníkov, ako aj na to, aby poškodzovali samy seba, svoju dôstojnosť a ľudskosť. A predsa, keď sa na ulici, vo farnosti, tieto zničené životy ponúkajú nášmu pohľadu, často sa pozeráme inam.

Aj v našej krajine sa stal prípad únosu chlapca menom Loan, o ktorom sa nevie, kde sa nachádza. Jednou z hypotéz je, že ho poslali na odňatie orgánov, na transplantáciu. A to sa robí, to viete. Niektorí sa vrátia s jazvou, iní zomrú. Preto by som si dnes rád spomenul na tohto chlapca Loana.

Je náročné rozpoznať sociálnu nespravodlivosť, ktorá vedie dve rôzne deti, často žijúce v tej istej štvrti alebo v tom istom paneláku, na diametrálne odlišné cesty a osudy, pretože jedno z nich sa narodilo do znevýhodnenej rodiny. Neprijateľná ľudská a sociálna priepasť: medzi tými, ktorí môžu snívať, a tými, ktorí musia podľahnúť. Ježiš však chce, aby sme boli všetci slobodní a šťastní. Ak miluje každého muža a ženu ako svojho syna a dcéru, tých najmenších miluje celou nežnosťou svojho srdca. Preto nás žiada, aby sme sa zastavili a venovali pozornosť utrpeniu ľudí, ktorí nemajú hlas, ktorí nemajú vzdelanie. Boj proti vykorisťovaniu, najmä proti vykorisťovaniu detí, je cestou k budovaniu lepšej budúcnosti pre celú spoločnosť. Niektoré krajiny mali dosť rozumu na to, aby práva detí spísali. Deti majú práva. Vyhľadajte si na internete, aké sú práva dieťaťa.

Preto si môžeme položiť otázky: Čo môžem urobiť? V prvom rade by sme si mali uvedomiť, že ak chceme odstrániť detskú prácu, nemôžeme sa na nej podieľať. A kedy sa na nej podieľame? Napríklad vtedy, keď kupujeme výrobky, pri ktorých sa využívajú deti na prácu. Ako sa môžem najesť a obliecť, keď viem, že za tým jedlom alebo oblečením sú vykorisťované deti, ktoré pracujú namiesto toho, aby chodili do školy? Uvedomenie si toho, čo kupujeme, je prvým krokom k tomu, aby sme neboli spoluvinníkmi. Pozrite sa, odkiaľ tieto výrobky pochádzajú.

Niekto povie, že ako jednotlivci nemôžeme urobiť veľa. Je to pravda, ale každý z nás môže byť kvapkou, ktorá sa spolu s mnohými ďalšími kvapkami môže stať morom. Treba však pripomenúť organizáciám či inštitúciám, vrátane cirkevných, aká je ich zodpovednosť. Môžu niečo zmeniť tým, že svoje investície presunú do spoločností, ktoré nevyužívajú alebo nepovoľujú prácu maloletých. Mnohé štáty a medzinárodné organizácie už prijali zákony a smernice proti detskej práci, ale je možné urobiť viac. Vyzývam aj novinárov, zopár novinárov je aj tu, vyzývam ich, aby sa pričinili: môžu pomôcť zvýšiť povedomie o tomto probléme a pomôcť nájsť riešenia. Nebojte sa, hovorte o týchto veciach.

A ďakujem všetkým, ktorí sa nepozerajú inam, keď vidia, že deti sú nútené stať sa dospelými príliš skoro. Vždy majme na pamäti Ježišove slová: „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.“ (Mt 25, 40) Svätá Terézia z Kalkaty, radostná robotníčka v Pánovej vinici, bola matkou tých najznevýhodnenejších a zabudnutých detí. S nežnosťou a starostlivosťou svojho pohľadu nás môže sprevádzať, aby sme videli neviditeľných maličkých, príliš veľa otrokov sveta, ktorý nemôžeme nechať napospas jeho nespravodlivosti. Pretože šťastie tých najslabších buduje pokoj všetkých.

A s Matkou Terezou dajte hlas deťom:

„Prosím o bezpečné miesto, kde sa môžem hrať.
Prosím o úsmev toho, kto vie milovať.
Žiadam o právo byť dieťaťom, byť nádejou na lepší svet.
Žiadam, aby som mohol rásť ako človek. Môžem sa na teba spoľahnúť?“
(sv. Terézia z Kalkaty)

Ďakujem.

Preklad Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – VaticanNews, Andrej Klapka, Martin Jarábek