Košice 6. januára (TK KBS) Život je dar, ktorý by sme mali žiť naplno. Na to mu však potrebujeme porozumieť – poznať jeho zmysel, naplnenie a cieľ. Biskup Marek Forgáč sa v rozhovore zamýšľa nad krásou a bolesťou, ktoré formujú náš pohľad na život, a nad tým, čo nás vedie k hlbšiemu pochopeniu zmyslu existencie. Hovorí aj o výzvach súčasného sveta, a o tom, ako hľadať krásu a zmysel, ktoré by nás napĺňali v každej chvíli. Pre biskupa je viera základom jeho života, no uznáva, že hľadanie zmyslu je osobným procesom, ktorý si vyžaduje odvahu a otvorenosť.

„Zmysel života je hybná sila, ktorá nás posúva každý deň vpred,“ hovorí biskup Marek Forgáč v rozhovore o zmysle života.

V rozhovore sa dočítate:
– ako prežiť život naplno;
– čo nám pomôže lepšie pochopiť podstatu, zmysel a cieľ života;
– ako by mali objaviť zmysel života ľudia, ktorí o sebe tvrdia, že sú neveriaci;
– akým výzvam čelí súčasná generácia pri hľadaní zmyslu života;
– smerodajný odkaz biskupa Forgáča ľuďom, ktorí hľadajú zmysel vo svojom živote.

Život máme len jeden a mali by sme ho prežiť naplno. Čo pre vás znamená žiť naplno?

Keď sa deň schýli ku koncu, sám seba sa pýtam, či som ho prežil naplno. A musím povedať, že sú dve veci, ktoré ma robia pokojným na konci každého dňa. Sú to vzťahy a obeta.

Vzťahy preto, lebo hlboko v ľudskej prirodzenosti sme nastavení tak, že túžime po druhých, hoci túto túžbu niekedy potláčame či zahlušíme. Alebo niekedy nás premôže obava zo zranenia vo vzťahoch.

Ak je však človek odizolovaný od druhých, bude vždy smutný a nenaplnený. Individualizmus neposkytuje skutočnú radosť.

A potom je to obeta, ktorá je prirodzeným dôsledkom našej vzťahovosti. Jednoducho, keď cítim, že zo mňa niečo „ubudlo“, čiže dokázal som aspoň trochu zaprieť sám seba a nezištne sa darovať druhým, vnútorne ma to napĺňa a cítim, že je to v harmónii s mojím hodnotovým nastavením.

Na to, aby sme dokázali žiť naplno, potrebujeme vedieť, o čom je život. Čo nám pomôže lepšie pochopiť jeho podstatu, zmysel a cieľ?

Krása a potom paradoxne bolesť. Poznanie krásy vo svojej rozmanitosti na tomto svete privádza k úžasu. A ak je človek hĺbavejší a uvažujúci, úžas zasa privádza k zamysleniu nad tým, odkiaľ sa to všetko berie.

Môže to byť krása stvorenia, krása dobrých skutkov, krása odpustenia, krása harmonickej rodiny, krása manželskej lásky, krása čistoty… To všetko nás privádza k túžbe uchopiť hlbší zmysel, než vnímať len to, čo vidíme.

Ale potom je to aj bolesť. Bolesť v akejkoľvek svojej forme – či je to fyzická bolesť, duševná, alebo aj duchovná – vždy ide o veľmi hlbokú skúsenosť a prirodzene nás privádza k otázke „Prečo?“. A táto otázka sa v momente skúsenosti bolesti často neobmedzuje iba na bolesť samotnú, ale aj na zmysel celého života.

Je pravdou, že bolesť môže viesť aj k strate zmyslu života, ale to sme už blízko pri zúfalstve. Práve v kontakte s bolesťou zisťujeme, že ak by život nemal zmysel, bol by absurdný.

Pristavme sa pri zmysle života. Aké kroky by sme mali podniknúť, aby sme spoznali hlbší zmysel svojho života?

Predovšetkým nebyť povrchní a potom nebyť príliš materiálni. Aktuálna doba nás k tomu zvádza. Všetko sa rýchlo mení a sme zaplavení najnovšími ponukami produktov, najmä tých digitálnych, ktoré nám ponúkajú také množstvo informácií, že ich často ani nevieme spracovať.

Na všetko vieme rýchlo nájsť odpoveď, stačí vložiť frázu do internetového prehliadača. To nás zvádza k povrchnosti a bráni nám ponoriť sa hlbšie do uvažovania a prežívania.

Zmysel života však neobjavíme v internetovom prehliadači. Sú to skôr rozmanité životné skúsenosti, ktoré nenecháme nepovšimnuté, ale uvažujeme o nich vo svojom srdci, vďaka čomu nás privádzajú k tomu najdôležitejšiemu.

A potom musíme byť opatrní, aby sme neboli príliš materiálni. Túžba po pozemských, materiálnych i čisto telesných veciach dokáže veľmi ľahko zahlušiť túžbu po oveľa hlbšom zmysle života.

Celý rozhovor si môžete prečítať na web stránke portálu Nové mesto.

Zdroj: Nové mesto/ Júlia Kubicová