Rím 25. decembra (TK KBS) Prvýkrát v jubilejnej tradícii otvorí pápež František 26. decembra v rímskej väznici piatu svätú bránu. Je to gesto nádeje, ktoré ukazuje jeho trvalú blízkosť k väzňom, ktorá je konzistentná po celý čas jeho pontifikátu.

Podľa tradície pápež František na Štedrý deň večer slávnostným otvorením svätej brány v Bazilike svätého Petra otvoril Jubilejný rok 2025, pričom budú nasledovať brány ďalších troch veľkých rímskych bazilík.

Otvorenie piatej svätej brány vo väznici Rebibbia

Prvýkrát v rámci tejto dlhoročnej jubilejnej tradície, ktorá siaha až do 15. storočia, pápež otvorí aj piatu svätú bránu v rímskej väznici ako symbolické znamenie „vyzývajúce všetkých väzňov, aby hľadeli do budúcnosti s nádejou a obnoveným pocitom dôvery“.

Bezprecedentný obrad sa uskutoční 26. decembra, na sviatok svätého Štefana, vo väznici Rebibbia, ktorú navštívil už v roku 2015 pri veľkonočnom rituáli umývania nôh. Tento rok na Zelený štvrtok navštívil aj ženskú časť väznice.

Tentokrát pápež príde ako „pútnik nádeje“, čo je prvok, ktorý je vo väzení až príliš krehký a ktorý treba s láskou a obetavosťou pestovať za pomoci personálu a kaplánov, najmä vzhľadom na obmedzený počet návštev väzňov ich blízkymi.

„Väzni čakajú na pápeža s radosťou, pretože cítia jeho blízkosť, rovnako ako vnímajú svoju vlastnú odlúčenosť a vzdialenosť od spoločnosti,“ vysvetľuje otec Lucio Boldrin, kaplán v Rebibbii. Svätý rok,“ povedal pred návštevou pre Vatican News.

Neustály záujem pápeža Františka o väzňov

Nie je to prvýkrát, čo pápež František osvedčuje svoju blízkosť väzňom útešnou a modlitebnou prítomnosťou.

Po celú dobu svojho pontifikátu prejavuje hlboký a sústavný záujem o väzňov, zdôrazňuje potrebu súcitu a rešpektu k ich dôstojnosti a vyzýva spoločnosť, aby na väzňov nepozerala ako na vyvrheľov, ale ako na jedincov schopných premeny.

Tento postoj je hlboko zakorenený v katolíckom sociálnom učení, ktoré zdôrazňuje milosrdenstvo, vykúpenie a dôležitosť vnímať každého človeka ako Božie dieťa.

„Myslím na väzňov, ktorí zbavení slobody denne pociťujú krutosť väzby a jej obmedzenia, nedostatok citu av nejednom prípade aj nedostatok úcty.“

Obhajoba reformy väzenstva

Jadrom jeho obhajoby je výzva na uznanie prirodzenej dôstojnosti všetkých ľudských bytostí, vrátane tých uväznených.

Jeho časté pripomienky proti zavrhovaniu jednotlivcov odrážajú širšie posolstvo: aj tí, ktorí sa dopustili závažných trestných činov, si zachovávajú ľudskosť a schopnosť zmeniť sa k lepšiemu.

Kľúčovým aspektom tejto propagácie sú jeho opakované výzvy na zrušenie trestu smrti spolu s otvorenou kritikou doživotného väzenia, ktoré označil za „skrytý rozsudok smrti“, a namiesto toho sa zasadzuje o systémy, ktoré uprednostňujú rehabilitáciu a resocializáciu.

Restoratívna spravodlivosť verzus retributívna spravodlivosť

Jeho výzvy sa týkajú aj riešenia systémových problémov vo väzniciach, ako je preplnenosť, neľudské podmienky a marginalizácia väzňov.

Naliehaním na vlády, aby investovali do programov restoratívnej justície, pápež František zdôrazňuje potrebu riešiť základné sociálne príčiny kriminality, nie iba jej symptómy.

Zasadzuje sa o systém spravodlivosti, ktorý sa sústredí skôr na obnovu a uzdravenie ako na odplatu, a podporuje prístupy, ktoré obnovujú vzťahy a napravujú komunity.

Zameranie na marginalizované skupiny

Opakujúcou sa témou v obhajobe pápeža Františka je jeho starosť o marginalizované skupiny, najmä chudobné a zraniteľné, ktoré sú vo väzenskej populácii zastúpené neúmerne.

Upozorňuje na systémové nerovnosti, ktoré prispievajú k vyššej miere uväznenia týchto skupín, a vyzýva spoločnosť, aby sa zaoberala sociálno-ekonomickými koreňmi kriminality.

Návštevy pápeža Františka vo väzniciach

Činy pápeža Františka hovorí hlasnejšie ako slová, ako v prípade jeho tradície vykonávania rituálu umývania nôh na Zelený štvrtok vo väzniciach, kde umyl nohy väzňom z rôznych prostredí, vrátane moslimov a žien.

Toto vysoko symbolické gesto spochybňuje spoločenské predsudky a vyjadruje posolstvo solidarity.

Okrem toho pápež počas svojich apoštolských ciest pravidelne navštevuje väznice. Medzi významné návštevy patrí návšteva nápravného zariadenia Curran-Fromhold vo Filadelfii počas jeho cesty do Spojených štátov v roku 2015 a návšteva väznice Ciudad Juárez pri príležitosti jeho apoštolskej cesty do Mexika v roku 2016. príležitostiach ponúkol väzňom posolstvo nádeje a pripomenul ich schopnosť premeny.

Boh sa nikdy neunaví odpúšťať a nikto nie je mimo vykúpenia

Základnou myšlienkou, ako často opakoval pri niekoľkých príležitostiach, je, že nikto nie je mimo Božej milosrdenstvo a vykúpenie, dokonca ani tí, ktorí sa dopustili tých najodpornejších zločinov.

Nedávno toto posolstvo zopakoval pri svojej návšteve ženského oddelenia v Rebibbii na Zelený štvrtok tohto roku, pri ktorej väzenkyniam pripomenul, že „Ježiš sa nikdy neunaví odpúšťať“, a potom v apríli v ženskej väznici Giudecca v Benátkach, kde poznamenal, že napriek ťažkostiam môže stať pracoviskom pre obnovu života, a povzbudil väzenkyne, aby „vždy hľadeli do budúcnosti, s nádejou“.

Zdroj: VaticanNews, česká redakcia
Preložil: M. Lipiak