Izrael 24. decembra (VaticanNews) Prinášame posolstvo latinského patriarchu Jeruzalema k Vianociam 2024.
Blížia sa sviatky Narodenia Pána a ako každý rok chceme, aby Vianoce napriek všetkému boli časom pokoja, radosti a nádeje. Tohtoročné Vianoce zároveň znamenajú začiatok jubilejného roka, ktorý je rokom zasväteným práve nádeji. A nádej je v tejto našej krajine, poznačenej množstvom násilia, nenávisti, zranenej pohŕdaním a strachom, veľmi potrebná.
Betlehemskí pastieri, o ktorých hovorí evanjelium, nám ukazujú, ako znovu nájsť nádej.
Anjel, ktorý pastierom prináša zvesť o Ježišovom narodení, používa významný výraz: hovorí, že v Betleheme sa narodil Spasiteľ a že tento Spasiteľ sa narodil „pre vás“ (Lk 2, 11).
Ježišov život sa začína ako život žitý pre druhých. Neprišiel zavádzať povinnosti, ako to robili veľkí na zemi, ako cisár Augustus, ktorý nútil každého, aby sa podrobil sčítaniu ľudu (Lk 2, 1 – 3). Ježiš prišiel, aby bol znamením: „Toto je pre vás znamenie: nájdete dieťa zavinuté v plienkach“ (Lk 2, 12). Je to znamenie blízkosti, pokoja, obnoveného vzťahu medzi Bohom a človekom. Znamenie, ktoré je umiestnené v jasliach, kde sa vydáva jedlo, v meste Betlehem, čo znamená dom chleba. Je to znamenie, ktoré sýti hlad po živote.
Celý Ježišov život až do samotného konca, bude životom obetovaným pre druhých, kým sa on sám nestane chlebom, ktorý sa opäť ponúka „pre vás“ (Lk 22, 19). Pastierom sa hovorí, že Spasiteľ sa narodil pre nich, práve pre nich. Spasiteľ prišiel a prišiel pre vás. A pre vás je znamením dieťa zavinuté do plienok a uložené v jasliach. Jeho príchod nie je len akýmsi všeobecným príchodom, pri ktorom sa s nikým nestretáva. Prichádza, aby sa s každým stretol osobne, pretože toto je spása, osobné stretnutie, skutočný a živý vzťah.
Evanjelium nám navyše hovorí, že pre túto dôležitú udalosť v dejinách, narodenie Spasiteľa, nie je miesto: „položili ho do jasieľ, lebo v príbytku pre nich nebolo miesta“ (Lk 2, 7). Ježiš takto vstupuje do dejín ako ten, ktorý si nenachádza miesto, ktorý sa nevnucuje, ktorý sa nedožaduje, ktorý nebojuje o miesto. Prijíma, že nemá miesto, a ide hľadať všetkých tých, ktorí podobne ako on nemajú miesto v dejinách, ako pastieri. Ježiš prichádza pre nich, znamenie je pre nich, je to znamenie, že Spasiteľ nás chce zachrániť pred nešťastím, že nemáme miesto. On sám, jeho život, sa stáva domovom, priestorom pre všetkých, ktorí nemajú miesto.
Ako by sme mohli nemyslieť na mnohých posledných, pre ktorých akoby nebolo miesta na svete, ako aj na mnohých našich bratov a sestry v tejto našej utrápenej Svätej zemi, pre ktorých akoby nebolo miesta, dôstojnosti a nádeje? Po anjelovom oznámení musí nasledovať odpoveď. Rozhodnutie: či prijať alebo neprijať anjelovo pozvanie ísť a vidieť Spasiteľa. Odpoveď v skutočnosti nie je vopred daná. Herodes sa neunúva, starší Jeruzalema sa neunúvajú (Mt 2, 1 – 12).
Ježiš prichádza, ale nikoho nenúti, aby sa vydal na cestu za ním. Nerobí to ako cisár Augustus, ktorý núti každého, aby išiel a vykonal sčítanie ľudu (Lk 2, 1-3).
Ježiš nám ponecháva slobodu. Ukazuje nám znamenie, ale potom to necháva na našej slobode. Vianoce sú časom rozhodnutia, či sa vydáme v ústrety tomu, ktorý prichádza, alebo nie. Aj v týchto Vianociach je nám daná šanca, aby sme urobili miesto tomu, ktorý nemá miesto, aby sme potom objavili, že on sám je našou cestou, naším domovom, naším dobrým chlebom a našou nádejou. A na tejto ceste objavíme mnoho bratov a sestier, ktorí rovnako ako my potrebujú domov a chlieb a ktorým treba urobiť miesto a dať nádej.
Preklad Martin Jarábek
