Bratislava 24. decembra (TK KBS) Je Štedrý deň, kresťania si pripomenú narodenie Ježiša Krista v Betleheme. Pápežské oslavy vianočnej doby sa začnú svätou omšou o 19. hodine vo vatikánskej Bazilike sv. Petra s otvorením svätej brány, ktoré bude znamenať začiatok Jubilejného roku 2025. Naživo bude bohoslužbu prenášať TV LUX.
Štedrý večer, ktorý začína slávenie Vianoc, nie je jediným dôvodom na oslavu 24. decembra. V tento deň si pripomíname Adama a Evu – prarodičov všetkých ľudí. Adam bol prvým človekom stvoreným Bohom. Žena, neskôr známa ako Eva, bola Adamovou spoločníčkou. Obaja pochádzali od Boha, a preto sú si rovní v dôstojnosti, ktorá prevyšuje všetky ostatné živé bytosti.
Podľa biblického opisu mali prví rodičia dar nesmrteľnosti a osobitnej blízkosti s Bohom. V dôsledku neposlušnosti však tento stav pôvodnej harmónie zanikol. Adam a Eva začali podliehať utrpeniu a iným nedokonalostiam ľudskej prirodzenosti, narušenej hriechom. Mali troch synov: Kaina, Ábela a Seta. Podľa tradície Adam žil 930 rokov.
Slovo „Adam“ v hebrejčine naznačuje spojenie so zemou. V iných starovekých jazykoch Blízkeho východu znamená otec alebo narodenie. Najčastejšie je však chápané ako označenie prvého človeka stvoreného Bohom. Výraz „adamah“ má aj kolektívny význam, označujúci ľudstvo. Preto možno biblický opis vnímať ako vyjadrenie základných právd o všetkých ľuďoch, ktorých „prototypom“ je Adam.
Spájanie evolučnej teórie s biblickými textami vyvolalo niekedy nesprávne spochybnenia kníh Genezis. Dnes teológovia považujú opis stvorenia za mýtus o počiatkoch. To však neznamená, že ide o rozprávku – mýtus je spôsobom, akým sa zjavná pravda odovzdáva symbolickým a alegorickým jazykom. Hypotéza prirodzenej evolúcie teda nemusí byť v rozpore so zásahmi Boha do stvoreného sveta.
Šiesty deň, ako korunovanie stvorenia, povolal Boh človeka – muža a ženu – k životu. Obdaril ich plodnosťou a zveril im starostlivosť o stvorenie. Človek bol stvorený na Boží obraz, obdarený životom a navyše Božím dychom (často označovaným ako duša). Dôstojnosť človeka vyplýva aj z toho, že jeho telo bolo utvorené vlastnými rukami Stvoriteľa.
Adam a Eva sú si rovní vo svojej dôstojnosti. Manželstvo muža a ženy je v súlade s Božím plánom a požehnané Stvoriteľom. Dá sa považovať za prvú „prirodzenú“ sviatosť. Meno Eva sa spája so životom.
Biblická Eva je matkou celého ľudstva. Hriech prvých rodičov však vyžadoval obnovenie ľudstva. Spojenie 24. decembra s Adamom a Evou poukazuje na obnovenie stvorenia, ktoré sa uskutočnilo vtelením Božieho Syna. Panna Mária, Bohorodička, je nazývaná Novou Evou, svätou a dokonalou. Ježiš Kristus je Nový Adam, ktorý prináša spásu narušenej ľudskej prirodzenosti.
Bol Adam a Eva odsúdení a možno ich obviňovať zo zavedenia hriechu do sveta? Sväté Písmo sa vyhýba obvineniam prvých rodičov. Patrí im úcta. Rodokmeň Ježiša podľa sv. Lukáša začína „Adamom, Božím synom“ (Lk 3, 38). Sv. Pavol píše, že „skrze Adama všetci zhrešili,“ ale zároveň poukazuje, že skrze nového Adama, Krista, všetci dosahujú ospravedlnenie.
V liturgii Bielej soboty jedno z čítaní opisuje Kristovo zostúpenie do podsvetia, kde ohlasuje spásu Adamovi. Adam a Eva nás učia, že v každom človeku, stvorenom na Boží obraz, je hlboko zakorenené dobro, no zároveň aj sklony k zlu.
Východné ikony, zobrazujúce Kristov zostup do podsvetia, často ukazujú, ako Kristus vedie z podsvetia prvých rodičov. V jeruzalemskej Bazilike Božieho hrobu je kaplnka zasvätená sv. Adamovi. Východná liturgia zahŕňa modlitbu: „Vzdávame chválu Adamovi, ktorý bol poctený rukou Božieho Stvoriteľa a ustanovený za nášho prvého otca.“
Podľa židovskej tradície sa Adamov hrob nachádza na Kalvárii. Starokresťanská legenda tvrdí, že krv Ježiša na kríži stekala na Adamovu lebku. Preto sa často pod krížom maľuje lebka – symbol vykúpenia. Krv Krista zmyla nielen dedičný hriech, ale aj všetky naše hriechy. Vďaka Kristovi tak tragédia na začiatku dejín dosiahla šťastné naplnenie.
Zdroje: Archív TK KBS / E-kai
Spracoval: M. Lipiak
