Rím 15. decembra (TK KBS) Pápež František absolvoval svoju 47. apoštolskú cestu, ktorá ho priviedla na Korziku.
Lietadlo, na ktorého palube boli aj novinári sprevádzajúci pápeža, odletelo krátko po 8:00 miestneho času z rímskeho letiska Fiumicino. V meste Ajaccio pristálo lietadlo o 8:49. Bol to akoby 500-kilometrový „skok“ cez Stredozemné more - na pevninu, kam ešte nikdy nevkročila noha pápeža. Je to kúsok histórie obohacujúcich mozaiku apoštolských ciest pápeža Františka.
Celkovo deväťhodinová návšteva zaviedla Svätého Otca Františka do mesta Ajaccia, Cité Impériale, hlavného mesta ostrova, Napoleonovho rodiska. Pápež František sa vrátil na francúzske územie len niečo po vyše roka, keď 23. septembra 2023 sa zúčastnil na záverečnom zasadnutí „Stredomorských stretnutí“ v Marseille.
Zúčastnil sa na zasadnutí Ľudová zbožnosť v Stredomorí, stretol sa s miestnym biskupom, kňazmi, rehoľníkmi a laickými pastoračnými pracovníkmi. Popoludní predsedal svätej omši pre veriacich Korziky a na záver sa stretol s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom.
Telegram talianskemu prezidentovi
Počas odletu z rímskeho letiska Fiumicino zaslal pápež telegram talianskemu prezidentovi Sergiovi Mattarellovi. V liste pápež vyzdvihol príležitosť premýšľať nad náboženským, umeleckým a kultúrnym dedičstvom civilizácií pri Stredozemnom mori. Zároveň pripomenul, že tieto civilizácie, napriek historickým skúškam, starostlivo zachovávali duchovné dedičstvo odovzdané ich predkami vo viere.
Pápež vyjadril nádej, že toto výnimočné podujatie podnieti väčší záujem o obnovu hodnotných tradícií, ktoré formovali mužov a ženy. Cez plodný dialóg medzi náboženstvami, politickými inštitúciami a svetom poznania môžeme podporovať rešpekt k našim koreňom, slobodu prejavu viery a spoločnú zodpovednosť za budúcnosť.
Špeciálne stretnutie pred odchodom
Ako informovalo Vatikánske tlačové stredisko, aj dnes sa Svätý Otec František, ešte pred nastúpením do auta na letisko, pozdravil so skupinkou ľudí bez domova. Krátke stretnutie so „ženami a mužmi, ktorí v noci nachádzajú útočisko pod kolonádou Svätopeterského námestia“, sa uskutočnilo v Dome sv. Marty v sprievode pápežského almužníka kardinála Konrada Krajewského.
Kard. Parolin: Pápež v Ajacciu vyzve k modlitbe, spravodlivosti a zodpovednosti
„Cesta po stopách kresťanskej tradície, svedectvo a stretnutie.“ Toto sú charakteristiky cesty Svätého Otca Františka, ktoré vyslovil vatikánsky štátny sekretár kardinál Pietro Parolin v sobotu 14. decembra, deň pred pápežovou 47. apoštolskou cestou, ktorá ho zavedie na Korziku.
Biskup korzického mesta Ajaccio, kardinál François Bustillo, zdôraznil, že pápežova prítomnosť na ostrove „nie je výsadou, ale zodpovednosťou“. Pôjde o krátku, ale veľmi intenzívnu návštevu, charakterizovanú krásou a živosťou ľudovej zbožnosti, témami stretnutia, prijatia a starostlivosti o stvorenie.
Zástupca edičného riaditeľa Vatikánskych médií, Massimiliano Menichetti sa v rozhovore s kard. Pietrom Parolinom o tejto ceste opýtal, ako môže miestne spoločenstvo uviesť „zodpovednosť“ do konkrétnych činov pre budúcnosť, a to na duchovnej aj sociálnej úrovni. Kardinál odpovedal:
„Táto cesta Svätého Otca sa koná v srdci Adventu a v bezprostrednej blízkosti otvorenia Svätého roka 2025, a preto ju môžeme interpretovať ako odporúčania svätého Pavla Titovi, aby „...žili v tomto veku triezvo, spravodlivo a nábožne, a tak očakávali blahoslavenú nádej a príchod slávy veľkého Boha a nášho Spasiteľa Ježiša Krista... Toto hovor, tak povzbudzuj a usvedčuj so všetkou rozhodnosťou“ (Tit 2,12-15). Pápež chce svojou prítomnosťou v Ajacciu pripomenúť práve túto výzvu a túto zodpovednosť, ktorú má miestna Cirkev - biskup, kňazi, diakoni, zasvätení muži a ženy a všetci ľudia zapojení na rôznych úrovniach cirkevného života - aby našli spôsob, ako ju pretaviť do konkrétnych gest a činov. (...) Inými slovami, zodpovednosť musí znamenať osobné a komunitné obrátenie, návrat k nasmerovaniu nášho ducha k Pánovi, ktorý prichádza, aby uskutočnil „zázrak“ nového života, novej spoločnosti a nového sveta.“
Pápež uzavrie konferenciu o ľudovej zbožnosti v Stredomorí, na ktorej sa zúčastnia biskupi z rôznych národov. Aké ovocie sa očakáva od tohto stretnutia, ktoré vidí vieru zakorenenú v tradíciách a otvorenú evanjelizácii?
„Vieme, aký dôležitý je pre pápeža Františka dialóg, „kultúra stretnutia“, hľadanie väčšej jednoty a harmónie medzi spoločenstvami, cirkvami, veriacimi, krajinami a národmi... všetko to, za čo Pán Ježiš obetoval svoj život: „Nech sú tak dokonale jedno, aby svet spoznal, že si ma ty poslal a že ich miluješ tak, ako miluješ mňa..“ (Jn 17, 23). A aká dôležitá je pre neho ľudová zbožnosť! Práve na týchto dvoch kľúčových súradniciach sa koná konferencia a práve na týchto dvoch bodoch chce priniesť ovocie. (...)“
Na záver cesty bude stretnutie s francúzskym prezidentom Macronom na letisku. Aké otázky by sa podľa vás mohli objaviť v tomto dialógu s cieľom budovať mosty a bratstvo, ale v takom zložitom historickom momente poznačenom vojnami?
„(...) Len niekoľko dní pred Narodením Kniežaťa pokoja a v súčasnej situácii vo svete bude určite dominantnou myšlienkou téma pokoja. Potom je dobre známe, ako veľmi je úcta k ľudskému životu, od jeho počatia až po prirodzený koniec, drahá srdcu Katolíckej cirkvi, ktorá neváha pri každej príležitosti apelovať na predstaviteľov a hláv štátov, aj keď vie, že sa im to nemusí páčiť. (...) Viem si predstaviť, že Svätý Otec potvrdí, že „mare nostrum“ (naše more – pozn. prekl.) nesmie byť „cimitero nostrum“ (naším cintorínom - pozn. prekl.) pre tých, ktorí hľadajú lepšiu budúcnosť a riskujú svoje životy. To vždy predpokladá otázku, ako prijať za bratov a sestry v ľudstve tých, ktorí klopú na dvere a ktorí sa často podieľajú na budovaní sociálneho a hospodárskeho života našich krajín, a tak prijať ich talenty a energie. (...)“
Pápež František sa počas svojej návštevy stretne s duchovnými a bude sláviť svätú omšu. Aké posolstvá podľa vás pápež adresuje kňazom a laikom? „Vo všeobecnosti, a najmä na apoštolských cestách, je Svätý Otec mimoriadne pozorný k histórii ľudí, ktorých má pred sebou, ku kultúre, v ktorej sú zakorenení, k otázkam, nádejam a utrpeniam, ktoré každý z nich nosí vo svojom srdci. V tomto zmysle je najlepším postojom zo strany nás všetkých „neočakávať“ niečo podľa nášho vkusu, ale prijať pápežovo slovo, načúvať jeho magistériu, aby sme si opäť nechali pomôcť na ceste. (...)“
Zdroje: VaticanNews, slovenská (Miroslava Holubíková) a anglická redakcia
Preložil: M. Lipiak
