Svit/Kaliningrad 14. decembra (TK KBS) V nedeľu 8. decembra 2024 odišiel do večnosti Mons. Peter Fidermak, kňaz Spišskej diecézy, kňaz fokolarín, ktorý pôsobil na misiách 28 rokov. Stoja za ním nielen skutočné chrámy, ktoré postavil, ale aj chrámy vytvorené v ľudských srdciach. V Rusku ešte plánoval pobudnúť, aby bol s ľuďmi, ktorí boli pripútaní k nemu a on k nim.

Pohrebné obrady sa konali 14. decembra v Kaliningrade v Rusku. Zadušná svätá omša za dušu otca Fidermaka bola v sobotu 14. decembra vo Farskom kostole sv. Jozefa robotníka vo Svite, ktorý otec Peter vybudoval.

Záznam zádušnej svätej omše, 14. 12. 2024

Zdroj: Farnosť Svit

Hlavný celebrant bol Mons. Andrej Imrich, spišský emeritný pomocný biskup. Koncelebroval Mons. Ján Babjak, prešovský emeritný arcibiskup, ako aj veľa kňazov. Účastní na zádušnej svätej omši vo Svite boli aj mnohí rehoľníci a rehoľníčky, rodinní príslušníci o. Petra, veriaci zo Svitu, ako aj iných farností, kde Mons. Fidermak pôsobil, jeho rodáci z Mníšku nad Popradom.

V homílii sa prítomným prihovoril Mons. František Dlugoš. Zosnulého o. Petra vnímal ako „požehnaného a vzácneho muža“, „ktorý žil, pracoval, slúžil Bohu i Cirkvi pod pečaťou troch rukopisov – v neochvejnej viere, v pevnej vôli a v misionárskej vízii“.

V závere svätej omše zaznelo svedectvo za všetkých veriacich mesta Svit. Na o. Petrovi bola vyzdvihnutá jeho „schopnosť byť v prvom rade človekom blízkym ľuďom“, ktorý „odovzdával štafetu lásky“.

Mons. Anton Konečný, dlhoročný priateľ otca Petra, prečítal jeho životný profil. Okrem známych míľnikov a udalostí z jeho života vyzdvihol aj jeho príslušnosť k Hnutiu fokoláre. Spiritualitu jednoty hnutia spoznal cez nemeckého kňaza fokolarína Petra Wiederholdta, ktorý prichádzal z Drážďan do Tatier a do Prešova. V živote spirituality sa mohol formovať najmä vďaka talianskej fokolarínke Terézie Cifaldiovej, ktorej sa v roku 1969 podarilo získať povolenie na štúdium slovenčiny na univerzite v Bratislave a potom zostať žiť na Slovensku takmer 30 rokov. Spolu s inými kňazmi blízkymi hnutiu sa pravidelne stretával, zúčastňoval sa na letných formačných stretnutiach –mariapoli v bývalej NDR a na Slovensku, neskôr na kongresoch v Ríme.


Prítomní si vypočuli i slová Mons. Bobera, predsedu Konferencie biskupov Slovenska, ktorými v mene Cirkvi vyzdvihol jeho „misijné poslanie a svedectvo Kristovej lásky“. Spomenul, že bol aj „básnikom a staviteľom a že daroval Cirkvi nielen chrámy z kameňa, ale najmä živé chrámy viery v srdciach veriacich“. Ocenil, že svojím pôsobením prispel k duchovnému i kultúrnemu rozvoju Cirkvi.

Slová spomienky a vďaky za život kňaza Petra Fidermaka za spišského biskupa Mons. Františka Trstenského prečítal Mons. Imrich. Vyzdvihol jeho misionárske nadšenie: „V Rusku ho volali otec Pjotr. Venoval každému tri najvzácnejšie veci – čas, pozornosť a svoje srdce,“ vyjadril sa Mons. Trstenský. Poďakoval sa za „jeho príklad ľudskosti, radosti a kňazského života“. Popri všetkých schopnostich a úlohách o. Petra vyzdvihol najmä jeho poslanie byť kňazom v duchu „neustálej služby v prospech druhých“.

Mons. Imrich sa o svojom spolurodákovi vyjadril ako o „mužovi pokoja a optimizmu“. Vyzdvihol odhodlanie o. Petra slúžiť Cirkvi a robiť Slovensku dobré meno vo svete.

V deň úmrtia Mons. Fidermaka zaslal komunite Hnutia fokoláre v Rusku moskovský arcibiskup Mons. Paolo Pezzi osobné svedectvo, v ktorom prejavil hlboký zármutok nad odchodom o. Petra do večnosti. Vnímal ho ako „človeka, ktorý celý svoj život obetoval posilňovaniu a šíreniu spoločenstva v Kristovi“. Napísal, že v pamäti mu zostane „úsmev o. Petra vždy pripraveného šíriť Kristovu lásku“.

Mons. Peter Fidermak zomrel vo Farnosti sv. Vojtecha v Kaliningrade. Narodil sa 27. júna 1947 v obci Mníšek nad Popradom v rodine tesára, kde bolo 13 detí. Ako seminarista v čase totalitného režimu sa stýkal s osobnosťami tzv. podzemnej cirkvi. Za kňaza bol vysvätený 10. júna 1973. Bol známy ako „kňaz-staviteľ“. Vybudoval kostoly vo Svite a v Podskalke. Od r. 1990 prednášal z neďalekého Svitu sociológiu na Teologickom inštitúte v Spišskom Podhradí. V roku 1994 ho Svätý Otec Ján Pavol II. poctil titulom monsignor (kaplán Jeho Svätosti).

Už počas komunizmu prispieval do náboženských časopisov, samizdatovej literatúry ako redaktor, spisovateľ. Písal básne pod pseudonymom Peter Dubina. V rokoch 1995 – 1996 bol výkonným sekretárom Konferencie biskupov Slovenska. Od roku 1996 pôsobil v Rusku. Aj tam viedol výstavbu katedrál v Novosibirsku a Irkutsku, výstavbu a opravu mnohých farských kostolov a kaplniek a iných cirkevných budov.

Spracovala K. Jančišinová