Vatikán 13. decembra (TK KBS/VaticanNews) Pápež František si dnes pripomína 55. výročie kňazskej vysviacky. V liturgickej spomienke na svätú Luciu, 13. decembra 1969, mladého Jorgeho Maria Bergoglia vysvätil za kňaza arcibiskup argentínskej Córdoby, Mons. Ramón José Castellano. Jedenásť rokov predtým, v marci 1958, vstúpil do Spoločnosti Ježišovej, kde v apríli 1973 zložil večné sľuby.

Ide o realizáciu cesty, ktorá sa začala vo veku 21 rokov, ale zrodila sa, keď 17-ročný Jorge Mario Bergoglio zažil hlbokú skúsenosť s Bohom počas spovede. Volanie ako od svätého Matúša, obraz, ktorý vždy sprevádzal jeho duchovnú cestu. „Radšej sa nechám volať otec, pretože to, čo mám najradšej, je byť kňazom“. Povolanie ku kňazstvu, ktoré ho viedlo k tomu, aby bol 13. decembra pred päťdesiatimi piatimi rokmi (1969) vysvätený, je možno jednou z najintímnejších skúseností pápeža Františka, ktorá ho dokáže aj po rokoch dojať. Argentínsky pápež dnes oslavuje výročie svojej kňazskej vysviacky. Päťdesiatpäť rokov od chvíle, keď kordóbsky arcibiskup Mons. Ramon José Castellano vložil ruky na vtedy 33-ročného Jorgeho Maria.

Matúšovo povolanie

Bolo to vyvrcholenie cesty, ktorá sa začala vo veku 17 rokov. Toľko rokov mal argentínsky študent a budúci pápež v deň, keď počas spovede vo farnosti zažil priamy a hlboký kontakt s Bohom. Povolanie. A existuje obraz, s ktorým Jorge Maria Bergoglio - sám sa s tým zveril v mnohých knihách a rozhovoroch pred svojím pontifikátom i po ňom - spája tento okamih, Caravaggiov obraz „Povolanie sv. Matúša“, umelecké dielo, ktoré je uchovávané v kostole San Luigi dei Francesi v Ríme -, ktoré patrí medzi pápežove najdrahšie. Často sa pred ním rád zastavuje, aby obdivoval jeho symboliku, významy skryté za hrou svetla a tieňa, ten lúč svetla, ktorý takmer ako dúhovka v divadle sprevádza Ježišovo gesto, keď ukazuje prstom na Matúša. Prst, podobný Božiemu prstu na Michelangelovom Stvorení, ktorý symbolizuje milosť, možnosť zanechať život v hriechu a znovuzrodiť sa pre nový život. A to prostredníctvom jeho milosrdenstva.

Ten prst, ktorý pápež František vždy cítil, že na neho ukazuje: „Taký som. Takto sa cítim. Ako Matúš,“ povedal pápež pátrovi Antoniovi Spadarovi v auguste 2013 v jednom z prvých rozhovorov, ktorý dal poznať najintímnejšie a najosobnejšie stránky pápeža zvoleného niekoľko mesiacov predtým. „Zaráža ma Matúšovo gesto: chytá sa peňazí, akoby chcel povedať: Nie, ja nie! Nie, tieto peniaze sú moje. Tu som to ja: hriešnik, na ktorého Pán obrátil svoje oči. A toto som povedal, keď sa ma pýtali, či prijmem svoje zvolenie za pápeža“.

Zrod povolania

Príbeh svätého Matúša je úzko spätý s kňazskou cestou pápeža Františka. Bolo to 21. septembra 1953, v deň tejto „skúsenosti s Bohom“, keď Bergoglio pocítil svoj prvý impulz povolania. Bol to práve deň liturgickej spomienky na svätého Matúša. V Argentíne sa slávil sviatok študenta a pred odchodom na slávnosť sa mladý Jorge Mario zastavil vo farnosti, ktorú navštevoval, a našiel tam kňaza, ktorého nepoznal. Cítil však potrebu ísť na spoveď. „Bola to pre mňa skúsenosť stretnutia: pocítil som, že na mňa niekto čaká,“ spomínal pápež na vigíliu na Zelený štvrtok v máji 2013 spolu s hnutiami a cirkevnými spolkami. „Neviem, čo sa stalo, nepamätám si to, naozaj neviem, prečo tam bol ten kňaz, ktorého som nepoznal, prečo som pocítil túžbu ísť na spoveď, ale pravda je, že niekto na mňa čakal. Čakal na mňa už dlho. Po spovedi som cítil, že sa niečo zmenilo. Už som nebol taký istý. Počul som len akoby hlas, volanie: bol som presvedčený, že sa musím stať kňazom“.

Kňazská vysviacka

Vo veku 21 rokov sa budúci pápež rozhodol vstúpiť do seminára, rozhodol sa pre Spoločnosť Ježišovu, priťahoval ho príklad jezuitov v „prvej línii“ v Cirkvi, disciplína a „misionársky charakter“. Vstúpil do seminára vo Villa Devoto a 11. marca 1958 začal noviciát v seminári nasledovníkov svätého Ignáca, pričom istý čas strávil v Čile a potom sa vrátil do Buenos Aires. Vo svojom rodnom meste v roku 1963 ukončil štúdium filozofie. Od roku 1964 tri roky vyučoval literatúru a psychológiu na vysokých školách v Santa Fé a Buenos Aires. Potom bol 13. decembra 1969 vysvätený za kňaza s rukami uloženými na hlave a pred očami mal inú ruku, Kristovu, s ukazujúcim prstom, ktorý jezuitu vyzýval, aby ho nasledoval ako Matúš.

Milosrdenstvo

Nie je náhoda, že biskupské - a neskôr pápežské - motto, ktoré si zvolil Jorge Maria Bergoglio, budúci pápež František, bolo práve „Miserando atque eligendo“ („Pozrel na neho s milosrdenstvom a vyvolil si ho“). Je to úryvok z homílie svätého Bédu Ctihodného, ktorý komentoval práve evanjeliovú stať o povolaní mýtnika, ktorý sa stal apoštolom. Milosrdenstvo je odvtedy jedným zo základných kameňov služby pápeža Františka, deklarovanej „blízkosťou, súcitom a nežnosťou“. Tri vlastnosti Boha, ale aj každého kňaza, ako to vždy hovoril kňazom, s ktorými sa v priebehu rokov stretával, s odporúčaním byť „otcami“ ľudí. Nie ako titul, ale ako spôsob bytia. Najprv povedal: „Otec... Radšej sa volám otec, pretože to, čo mám najradšej, je byť kňazom“.

Ďalšie kroky

Za polstoročie svojho kňazstva prežil Jorge Mario Bergoglio 27 rokov v biskupskej službe. Kňazskú vysviacku mu udelil 13. decembra 1969 arcibiskup argentínskej diecézy Córdoba Mons. Ramón José Castellano. Ako 55-ročný bol Jorge Bergoglio 22. mája 1992 menovaný pápežom sv. Jánom Pavlom II. za pomocného biskupa Buenos Aires, s titulárnym sídlom Auca. Pri biskupskej konsekrácii bol hlavným svätiteľom kardinál Antonio Quarracino, arcibiskup metropolita Buenos Aires. Svätiteľa spájali so svätencom aj národnostné korene, keďže sa narodil neďaleko Salerna na juhu Talianska.

Rodičia Jorgeho Bergoglia sa do Argentíny prisťahovali zo severotalianskeho Piemontu. V roku 1997 bol Mons. Bergoglio menovaný za arcibiskupa-koadjútora a po smrti kardinála Quarracina v roku 1998 sa stal arcibiskupom metropolitom Buenos Aires a prímasom Argentíny. Zároveň bol aj ordinárom pre veriacich východného obradu v Argentíne. Na kardinála ho kreoval Ján Pavol II. vo februári 2001. Na Petrov stolec bol v konkláve zvolený 13. marca 2013, vo veku 76 rokov, a zvolil si meno podľa sv. Františka z Assisi.

Zdroj: Archív TK KBS/Salvatore Cernuzio – VaticanNews/VaticanNews, slovenská (Preklad Martin Jarábek) a česká redakcia

Aktualizované