Ukrajina 6. decembra (TK KBS) Natalia Tarabalka prišla v roku 2022 počas vojny o svojho syna. Aby sa aspoň čiastočne vyrovnala s touto životnou ranou, podstúpila terapiu, vďaka ktorej si uvedomila, ako dôležité je byť medzi ľuďmi, ktorí zažívajú podobnú bolesť. Na základe svojich skúseností založila mimovládnu organizáciu, ktorá poskytuje podporu rodinám, ktoré prišli o svojich blízkych na fronte.
Strata, ktorú prežila, a jej posolstvo
„Prijať stratu syna bolo veľmi ťažké,“ povedala Natalia Tarabalka v rozhovore pre vatikánske médiá. Jej syn, ukrajinský vojak a pilot Stepan Tarabalka, zahynul na fronte v marci 2022. Posmrtne mu bolo udelené najvyššie štátne vyznamenanie Hrdina Ukrajiny. „Je to už viac ako dva roky a ja som stále ešte nedala synovi na hrob náhrobný kameň, pretože nie som pripravená úplne prijať, že sa nevráti, že odišiel, a to aj preto, lebo som nevidela jeho telo,“ pokračovala žena s hlasom plným bolesti.
Natalia rozpráva o svojom smútku s veľkou mierou nežnosti a úprimnosti. „Sľúbila som synovi pri jeho hrobe, že budem silná pre ľudí ako on. Uvedomujem si, koľko ľudí na Ukrajine prežíva podobné traumy a zármutky. Keď som po smrti svojho syna absolvovala terapiu s inými rodinami, pochopila som, ako dôležité je byť medzi ľuďmi, ktorí prežívajú rovnakú bolesť. Spoločnosť túto stratu nie vždy chápe.“
Založenie organizácie „Objav svoj sen“
Tieto pocity ju viedli k založeniu nevládnej organizácie „Objav svůj sen“, ktorá už viac ako dva roky pôsobí v Ivano-Frankivskej oblasti na západe Ukrajiny, kde žije jej rodina. Táto organizácia, ktorú Natalia venovala pamiatke svojho syna, podporuje veteránov a rodiny, ktoré stratili svojich blízkych na fronte. Jednou z ich iniciatív je otvorenie centra sociálnej a psychologickej pomoci pre zasiahnuté rodiny. Natalia v rozhovoroch trávi veľa času s manželkami a matkami vojakov, ktoré zažili podobnú stratu. „Povedáme si spolu naše skúsenosti a to mi veľmi pomáha pokračovať ďalej v živote, byť užitočná ostatným, pretože toľko ľudí túto podporu hľadá.“
Viera a modlitba ako cesta ďalej
Natalia vysvetľuje, že viera je pre ňu základom. „Boh mi dáva múdrosť a cítim, čo daný človek potrebuje na uzdravenie, na pokoj a novú motiváciu v živote.“ Verí, že Božia láska jej pomáha v najťažších chvíľach a bráni jej, aby sa jej srdce zatvrdilo alebo aby vo svojom smútku zostala v nenávisti. „Moji synovia a dcéry bránia našu krajinu z lásky – z lásky k svojim rodinám, z lásky k Ukrajine. Boh stvoril človeka tak jedinečným spôsobom, že vždy hľadám v človeku svetlo, ktoré mu Boh dal od jeho narodenia. Odovzdala som svoje srdce do Božích rúk a nechala som ho, aby si s ním robil, čo chce. Po strate syna som naozaj cítila, že explodujem. Preto som mu povedala: „Bože, ty si ho nech, pretože ja to sama nezvládnem.“
Natalia píše básne, v ktorých vyjadruje svoj smútok, bolesť, otázky a nádeje. Podľa jej slov pomáhajú iným ľuďom, ktorí si v nich nájdu odraz svojej bolesti a pripomínajú si, že v ťažkých situáciách nie sú sami. Jej zbierka básní s názvom „Spoveď šialenej ženy“ hovorí o jej skúsenostiach a o najhlbších miestach jej duše, pričom v nich komunikuje s Bohom a hľadá odpovede. V jednom z nich píše: „Boh nie je iniciátorom vojny, Boh netrestá, pretože Boh je láska a milosrdenstvo. Rok po smrti syna som sa nemohla modliť ako predtým. Nedokázala som pochopiť, prečo sa to stalo. Ale teraz, keď hovorím s inými rodinami, vidím, že aj ony sú voči Bohu rozrušené, nechtú sa modliť, nechtú sa k nemu vrátiť. Vo svojich básniach sa pýtam Boha otázky: Ako to? Prečo? A ľudia cítia, že v tej situácii nie sú sami.“
Zdroje: VaticanNews, talianska redakcia/Cirkev.cz
