Vatikán 26. novembra (TK KBS) Pápež František to opakuje v nóte, ktorá sprevádza text odhlasovaný 26. októbra synodálnym zhromaždením o synodalite a ktorý pápež schválil. Zdôrazňuje, že „nie je prísne normatívny“ a že „jeho aplikácia si bude vyžadovať niekoľko mediácii“. Zaväzuje však „odteraz cirkvi, aby sa rozhodovali v súlade s tým, čo je v ňom uvedené“. Pretože cesta synody dnes „pokračuje v miestnych cirkvách“.
Záverečný dokument 16. riadneho generálneho zhromaždenia Biskupskej synody, ktorý schválil pápež František 26. októbra minulého roku, „sa podieľa na riadnom magistériu Petrovho nástupcu a ako taký prosím, aby bol prijatý“. V sprievodnej nóte k dokumentu, podpísanej na slávnosť Krista Kráľa, a zverejnenej včera 25. novembra, pápež opakuje, ako povedal pri príležitosti jeho schválenia, že „nemá prísne normatívny charakter“ a že „jeho aplikácia si bude vyžadovať niekoľko mediácii“. To však „neznamená, že odteraz nezaväzuje „cirkvi, aby sa rozhodovali v súlade s tým, čo je v ňom uvedené“. Samotný dokument totiž „predstavuje formu uplatňovania autentického učenia rímskeho biskupa, ktorá má niektoré črty novosti“, ale zodpovedá tomu, čo Svätý Otec potvrdil v októbri 2015 o synodalite, ktorá je „adekvátnym interpretačným rámcom pre chápanie hierarchickej služby“.
Spoločenstvo, spoluúčasť a misia
Pápež potvrdzuje, že cesta synody, ktorú začal v októbri 2021 a na ktorej bola Cirkev, načúvajúc Duchu Svätému, vyzvaná „čítať svoju vlastnú skúsenosť a identifikovať kroky, ktoré treba podniknúť, aby žila spoločenstvo, realizovala účasť a podporovala poslanie, ktoré jej zveril Ježiš Kristus“, pokračuje v miestnych cirkvách, pričom si cení práve Záverečný dokument. Text, o ktorom „zhromaždenie hlasovalo a schválilo ho vo všetkých jeho častiach“ a ktorý schválil aj pápež František a svojím podpisom nariadil jeho zverejnenie, „pripájajúc ma k ‚my‘ zhromaždenia“.
Témy zverené desiatim študijným skupinám
Pripomínajúc to, čo povedal 26. októbra, pápež zopakoval, že „je potrebný čas, aby sa dospelo k rozhodnutiam, ktoré sa týkajú celej Cirkvi“, a že „to platí najmä pre témy zverené desiatim študijným skupinám, ku ktorým sa môžu pridať ďalšie vzhľadom na potrebné rozhodnutia“. A znovu zdôrazňuje, odvolávajúc sa na to, čo sa píše v posynodálnej exhortácii Amoris laetitia, že „nie všetky doktrinálne, morálne alebo pastoračné diskusie sa musia riešiť prostredníctvom zásahov Magistéria“. Ako aj to, že „v každej krajine alebo regióne možno hľadať inkulturovanejšie riešenia, pozorné na miestne tradície a výzvy“.
Indikácie, ktoré sa už môžu realizovať v miestnych cirkvách
František dodáva, že záverečný dokument obsahuje pokyny, ktoré „sa už môžu realizovať v miestnych cirkvách a v zoskupeniach cirkví, pričom sa zohľadnia rôzne kontexty, to, čo sa už urobilo a čo sa ešte musí urobiť, aby sa stále lepšie učil a rozvíjal štýl vlastný misijnej synodálnej Cirkvi“. Odteraz, píše pápež, „v správe určenej pre návštevu Ad limina bude každý biskup dbať na to, aby informoval o tom, aké rozhodnutia boli urobené v jemu zverenej miestnej cirkvi v súvislosti s tým, čo je uvedené v záverečnom dokumente, s akými ťažkosťami sa stretol, aké boli plody“.
Teraz musia spoločné slová sprevádzať skutky
Úloha sprevádzať túto „realizačnú fázu“ synodálnej cesty, zakončuje pápež František, je zverená Generálnemu sekretariátu synody spolu s dikastériami Rímskej kúrie. A znovu zopakoval, ako povedal 26. októbra, že synodálna cesta Katolíckej cirkvi „potrebuje spoločné slová, ktoré budú sprevádzané skutkami“. Nech Duch Svätý, dar Zmŕtvychvstalého Pána, je jeho záverečná modlitba, ktorá „podporuje a vedie celú Cirkev na tejto ceste“.
Alessandro Di Bussolo – Vatikán
preložila K. Jančišinová
