Vatikán 24. novembra (VaticanNews) V plnom znení prinášame homíliu Svätého Otca Františka na 39. diecézny svetový deň mladých, ktorý Cirkev slávi na Slávnosť Krista Kráľa, v nedeľu 24. novembra.
Homília Svätého Otca Františka
Na konci liturgického roka slávi Cirkev Slávnosť nášho Pána Ježiša Krista, Kráľa neba i zeme. Pozýva nás, aby sme hľadeli na neho, Pána, pôvodcu a zavŕšiteľa všetkého (porov. Kol 1, 16 – 17), ktorého „kráľovstvo nikdy nezahynie“ (Dan 7, 14).
Je to kontemplácia, ktorá povznáša a nadchýna. Ak sa však potom pozrieme okolo seba, to, čo vidíme, sa nám zdá byť iné a môžu sa v nás objaviť znepokojujúce otázky. Čo povedať na vojny, násilie, ekologické katastrofy? A čo si myslieť o problémoch, ktorým musíte čeliť aj vy, milí mladí ľudia, keď hľadíte do budúcnosti: neistota zamestnania, ekonomická neistota a nielen to, ale aj rozdelenie a nerovnosť, ktoré polarizujú spoločnosť? Prečo sa to všetko deje? A čo môžeme urobiť, aby nás to nezdrvilo? Je pravda, že sú to ťažké, ale dôležité otázky.
Preto by som dnes, keď vo všetkých cirkvách slávime Svetový deň mládeže, chcel najmä vám, mladým ľuďom, navrhnúť, aby ste sa vo svetle Božieho slova zamysleli nad tromi aspektmi, ktoré nám môžu pomôcť odvážne kráčať na ceste cez výzvy, s ktorými sa stretávame. Týmito aspektami sú: obvinenia, konsenzus a pravda.
Po prvé: obvinenia. Dnešné evanjelium nám predstavuje Ježiša v úlohe obvineného (porov. Jn 18, 33 – 37). Je – ako sa vraví – „na lavici obžalovaných“, na súde. Vypočúva ho Pilát, predstaviteľ Rímskej ríše, v ktorej môžeme vidieť zastúpené všetky mocnosti, ktoré v dejinách utláčajú národy silou zbraní. Pilátovi nezáleží na Ježišovi. Vie však, že ľudia za ním chodia a veria, že je vodcom, učiteľom, Mesiášom, a prokurátor nemôže dovoliť, aby niekto vyvolal zmätok a narušil „militarizovaný pokoj“ v jeho štvrti. Preto vyhovie mocným nepriateľom tohto bezbranného proroka: postaví ho pred súd a hrozí mu odsúdením na smrť. A on, ktorý vždy hlásal len spravodlivosť, milosrdenstvo a odpustenie, sa nebojí, nenechá sa zastrašiť, ani sa nevzbúri: Ježiš zostáva verný pravde, ktorú hlásal, verný až po obetu svojho života.
Drahí mladí, možno sa aj vám niekedy môže stať, že budete „obvinení“ z nasledovania Ježiša. V škole, medzi priateľmi, v kruhoch, v ktorých sa často pohybujete, sa možno nájdu takí, ktorí vám budú chcieť dať pocítiť, že ste pomýlení, pretože ste verní evanjeliu a jeho hodnotám, pretože sa neprispôsobujete, neohýbate sa, aby ste robili ako všetci ostatní. Vy sa však nebojte „odsúdenia“, nebojte sa. Skôr či neskôr kritika a falošné obvinenia opadnú a povrchné hodnoty, ktoré ich podporujú, sa ukážu také, aké sú, ako ilúzie. Drahí mladí, dávajte si pozor, aby ste sa neopili ilúziami. Buďte konkrétni. Realita je konkrétna. Dávajte si pozor na ilúzie.
To, čo zostáva, ako nás učí Kristus, je niečo iné: sú to skutky lásky. To je to, čo zostáva a čo robí život krásnym! Na ostatnom nezáleží. Láska v konkrétnych skutkoch. Preto vám opakujem: nebojte sa „odsúdení“ tohto sveta. Naďalej milujte! Ale milovať v Pánovom svetle, dať svoj život na pomoc druhým.
A dostávame sa k druhému bodu: konsenzus. Ježiš hovorí: „Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta“ (Jn 18, 36). Čo chce týmto Ježiš povedať? Prečo nerobí nič preto, aby si zabezpečil úspech, aby sa prihovoril mocným, aby získal podporu pre svoj plán? Prečo to nerobí? Ako môže pomýšľať na zmenu vecí, keď sa javí ako „porazený“? V skutočnosti sa Ježiš takto správa, pretože odmieta akúkoľvek logiku moci (porov. Mk 10, 42 – 45). Ježiš je od toho všetkého slobodný!
A aj vy, drahí mladí, urobíte dobre, ak budete nasledovať jeho príklad a nenecháte sa nakaziť túžbou – dnes takou rozšírenou – mániou byť videný, uznávaný a chválený. Tí, ktorí sa nechajú chytiť do týchto fixácií, nakoniec žijú v úzkosti. Znižujú sa k tomu, aby sa „pretŕčali“, súťažili, predstierali, robili kompromisy, predávali svoje ideály, aby získali trochu uznania a zviditeľnenia. Buďte opatrní. Vaša dôstojnosť nie je na predaj. Nie je na predaj! Buďte opatrní.
Boh vás však miluje takých, akí ste, nie takých akými sa javíte. Pred ním majú vaše čisté sny väčšiu cenu ako úspech a sláva – majú väčšiu hodnotu – a úprimnosť vašich zámerov má väčšiu cenu ako uznanie. Nenechajte sa oklamať tými, ktorí vás lákajú márnymi sľubmi a v skutočnosti vás chcú len využiť, podmieniť a použiť pre svoje záujmy. Pozor na využívanie. Buďte opatrní. Dávajte si pozor, aby ste neboli podmienení. Buďte slobodní, ale slobodní v súlade s vašou dôstojnosťou.
Neuspokojte sa s tým, že ste „hviezdami na jeden deň“, hviezdami na sociálnych sieťach ani v žiadnom inom kontexte! Spomínam si, ako raz v mojej krajine sa chcela predviesť mladá žena, ktorá bola krásna. A aby mohla ísť na večierok, dala si na seba všetok mejkap. Pomyslel som si: „Čo zostane po líčení? Nenalíčte si dušu, nenalíčte si srdce, buďte takí, akí ste: úprimní, priezrační. Nebuďte „hviezdami na jeden deň“ na sociálnych sieťach ani v žiadnom inom kontexte.
Obloha, na ktorej ste povolaní žiariť, je väčšia: je to obloha lásky, Božia obloha, v ktorej sa odráža nekonečná Otcova láska v mnohých malých svetielkach: vo vernej náklonnosti manželov, v nevinnej radosti detí, v nadšení mladých ľudí, v starostlivosti o starších, vo veľkodušnosti zasvätených osôb, v láske k chudobným, v poctivej práci. Myslite na tieto veci, ktoré vás posilnia, vy všetci mladí. Tieto malé svetlá: verná náklonnosť manželov – krásna vec –; nevinná radosť detí – to je krásna radosť! –; nadšenie mladých – buďte nadšení, vy všetci! –; starostlivosť starších ľudí. Mám otázku: staráte sa o starších ľudí? Navštevujete svojich starých rodičov? Buďte štedrí vo svojom živote a dobročinní k chudobným, v poctivosti vo svojej práci. Toto je pravá obloha, na ktorej treba žiariť ako svetlá na svete (porov. Flp 2, 15): Prosím, nepočúvajte tých, ktorí vám klamú a tvrdia opak! Nie konsenzus zachraňuje svet, ani nerobí človeka šťastným. To, čo zachraňuje svet je nezištnosť lásky. Láska sa nedá kúpiť, nepredáva sa: je zdarma, je to darovanie seba samého.
A tak sa dostávame k tretiemu bodu: k pravde. Kristus prišiel na svet, „aby vydal svedectvo pravde“ (Jn 18, 37), a urobil to tak, že nás naučil milovať Boha a svojich bratov a sestry (porov. Mt 22, 34 – 40; 1 Jn 4, 6 – 7). Len tam, v láske, nachádza náš život svetlo a zmysel (porov. 1 Jn 2, 9 – 11). Inak zostávame väzňami veľkej lži. Aká je veľká lož? Je to tá o „egu“, ktoré je sebestačné (porov. Gn 3, 4 – 5), a je koreňom každej nespravodlivosti a nešťastia. „Ego“, ktoré sa obracia k sebe samému – ja, ja, so mnou, vždy „ja“ – a nemá schopnosť pozerať sa na iných, hovoriť s inými. Dávajte si pozor na túto chorobu „ega“ obráteného do seba.
Kristus, ktorý je cesta, pravda a život (porov. Jn 14, 6), tým, že sa vyzliekol zo všetkého a nahý zomrel na kríži za našu spásu, nás učí, že len v láske môžeme aj my žiť, rásť a prekvitať v plnej dôstojnosti (porov. Ef 4, 15 – 16). Inak, ako napísal blahoslavený Pier Giorgio Frassati – mladý muž ako vy – jednému priateľovi, už nežijeme, ale „živoríme" (porov. List Isidorovi Boninimu, 27. februára 1925). Chceme žiť, nie prežívať, a preto sa usilujeme vydávať svedectvo pravdy v láske, milujúc sa navzájom, ako nás učil Ježiš (porov. Jn 15, 12).
Sestry a bratia, nie je pravda, ako si niektorí myslia, že sa svetové udalosti „vymkli“ z Božích rúk. Nie je pravda, že dejiny tvoria násilníci, tyrani a pyšní. Mnohé zlo, ktoré nás sužuje, je dielom človeka, oklamaného Zlým, ale všetko nakoniec podlieha Božiemu súdu. Ako budú vyzerať tváre tých, ktorí ničia ľudí, ktorí vedú vojny, keď sa postavia pred Pána? „Prečo si viedol tú vojnu? Prečo si zabíjal?“ A oni, čo odpovedia? Zamyslime sa nad tým, aj my. My nevyvolávame vojny, my nezabíjame, ale ja som urobil toto, toto, toto... Keď sa nás Pán opýta: „Ale prečo si to urobil? Prečo si bol v tomto nespravodlivý? Prečo ste vo svojej márnivosti minuli tieto peniaze?“ Pán sa nás bude pýtať aj na tieto veci. Pán nás necháva slobodných, ale nenecháva nás samých: hoci nás napráva, keď padáme, nikdy nás neprestáva milovať, a ak chceme, pozdvihuje nás, aby sme mohli pokračovať v ceste.
Na konci tejto eucharistie mladí Portugalci zveria mladým Kórejčanom symboly Svetových dní mládeže: kríž a ikonu Panny Márie Salus Populi Romani. Aj to je znamenie: pozvanie pre nás všetkých, aby sme žili a niesli evanjelium do každého kúta zeme, bez toho, aby sme sa zastavili a znechutili, aby sme vstali po každom páde a nikdy neprestali dúfať, ako hovorí posolstvo na tento deň: „Tí, čo dúfajú v Pána, utekať budú a neustanú (kráčajú bez únavy, z tal. originálu)“ (porov. Iz 40, 31). Vy, mladí Kórejčania, dostanete Pánov kríž, kríž života, znamenie víťazstva, ale nie sám: dostanete ho spolu s Matkou. Je to Mária, ktorá nás vždy sprevádza k Ježišovi; je to Mária, ktorá je v ťažkých chvíľach pri našom Kríži, aby nám pomohla, pretože ona je Matka, ona je mama. Ona je naša Matka. Myslite na Máriu.
Udržujme svoj pohľad upretý na Ježiša, na jeho kríž a na Máriu, našu Matku: tak aj v ťažkostiach nájdeme silu ísť vpred, bez strachu z obvinení, bez potreby hľadania konsenzu, s vlastnou dôstojnosťou, s vlastnou istotou, že ste boli zachránení a že vás sprevádza Matka Mária, bez kompromisov, bez duchovného make-upu. Vaša dôstojnosť nepotrebuje žiadne líčenie. Choďme vpred , spokojní s tým, že sme pre všetkých, že sme v láske a že sme svedkami pravdy. A prosím, nestrácajte radosť. Ďakujem vám.
Preklad Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – VaticanNews, Andrej Klapka, Martin Jarábek
