[verzia pre mobil]
TK KBS

Dnes je utorok 19. 11. 2024   Meniny má Alžbeta      Pošlite tip TK KBS [RSS][Email][Mobile][Twitter][Instagram][Threads][Facebook] Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  november  >>
poutstštpisone
    123
45678910
11121314151617
18192021222324
252627282930 

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy
Podcast:
Google|Apple|Spotify

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Vatikánsky štátny sekretár Parolin: Nepoddávajme sa nevyhnutnosti vojny
P:3, 19. 11. 2024 09:28, ZAH



Kardinál Pietro Parolin (vpravo) na návšteve detskej nemocnice Ochmatdyt v Kyjeve v júli 2024

Foto: Vatican Media


Vatikán 19. novembra (TK KBS) „Nesmieme sa poddať nevyhnutnosti vojny,“ hovorí vatikánsky štátny sekretár v tisíci deň vojenskej agresie proti Ukrajine. „Úprimne dúfam, že tento smutný deň, tisíci od začiatku rozsiahlej vojny proti Ukrajine, vyvolá vo všetkých a najmä v tých, ktorí môžu zastaviť prebiehajúce krviprelievanie, impulz k zodpovednosti,“ uviedol kardinál Pietro Parolin v rozhovore pre vatikánske médiá v predvečer svojho odchodu na zasadnutí skupiny G20 v Brazílii. Sekretár navštívil Ukrajinu vlani v júli, keď bol v Ľvove, Odese a v Kyjeve.

Aký je Váš pocit pri tejto príležitosti?

Môže to byť iba hlboký smútok, pretože si nemožno zvyknúť alebo zostať ľahostajný k správam, ktoré k nám denne prichádzajú a hovoria o smrti a ničení. Ukrajina je krajinou, ktorá je napadnutá a mučená, ktorá je svedkom obetí celých generácií mužov, mladých i starých, odtrhnutých od štúdia, práce a rodiny, aby boli poslaní na front; prežíva drámu tých, ktorí vidia svojich blízkych umierať pod bombami alebo pod údermi bezpilotných lietadiel; vidí utrpenie tých, ktorí kvôli vojne prišli o domov alebo žijú vo veľmi neistých podmienkach.

Čo môžeme urobiť my, aby sme Ukrajine pomohli?

Predovšetkým sa ako veriaci kresťania môžeme a musíme modliť. Prosiť Boha, aby obrátil srdce „vodcov vojny“. Musíme aj naďalej prosiť o príhovor Panny Márie, Matky obzvlášť uctievanej v tých krajinách, ktoré pred mnohými storočiami prijali krst. Po druhé sa môžeme snažiť nikdy nezlyhávať v solidarite s tými, ktorí trpia, ktorí potrebujú starostlivosť, ktorí trpia zimou, ktorí majú núdzu o všetko. Cirkev na Ukrajine robí toľko pre obyvateľstvo tým, že deň za dňom zdieľa osud krajiny, ktorá je vo vojne. Po tretie, môžeme dať zaznieť svojmu hlasu ako spoločenstvo, ako ľud, aby sme žiadali o mier. Môžeme dať zaznieť svojmu volaniu, požadovať, aby žiadosti o mier boli vypočuté, zohľadnené. Môžeme povedať svoje nie vojne, šialeným závodom v zbrojení, ktoré pápež František stále odsudzuje. Pocit bezmocnosti zoči-voči tomu, čo sa deje, je pochopiteľný, ale ešte viac platí, že spoločne, ako jedna ľudská rodina, môžeme urobiť veľa.

Čo je dnes potrebné urobiť, aby sa aspoň zastavil hrmot zbraní?

Je správne povedať „aspoň zastaviť hrmot zbraní“. Pretože vyjednanie spravodlivého mieru si vyžaduje čas, zatiaľ čo prímerie zdieľané všetkými stranami – umožnené predovšetkým Ruskom, ktoré konflikt začalo a ktoré by malo agresiu zastaviť – by sa mohlo uskutočniť aj v priebehu niekoľkých hodín, keby sa to len chcelo. Ako Svätý Otec často opakuje, potrebujeme ľudí, ktorí stavia na mier, a nie na vojnu, ľudí, ktorí si uvedomujú obrovskú zodpovednosť, ktorú predstavuje pokračovanie konfliktu so zlovestnými dôsledkami nielen pre Ukrajinu, ale aj pre celú Európu a celý svet. Ide o vojnu, ktorá nás môže zavliecť do jadrovej konfrontácie, teda k priepasti. Svätá stolica sa snaží robiť všetko, čo je v jej silách, udržiavať kanály dialógu so všetkými, ale človek má pocit, že sme sa vrátili v dejinách späť. Zdá sa, že diplomatické rokovania, trpezlivosť dialógu a kreativita vyjednávania sa vytratili, sú dedičstvom minulosti. A doplácajú na to nevinné obete. Vojna kradne budúcnosť generáciám detí a mladých ľudí, vytvára rozpory, podnecuje nenávisť. Ako veľmi potrebujeme štátnikov s prezieravým pohľadom, schopných odvážnych gest pokory, schopných myslieť na dobro svojich národov. Pred štyridsiatimi rokmi bola v Ríme podpísaná mierová zmluva medzi Argentínou a Čile, ktorá za sprostredkovania Svätej stolice vyriešila spor o kanál Beagle. Niekoľko rokov predtým sa obe krajiny ocitli na prahu vojny a ich armády už boli mobilizované. Vďaka Bohu sa všetko zastavilo: mnoho životov bolo ušetrených, zabránilo sa mnohým slzám. Prečo nie je možné nájsť tohto ducha znova dnes, v srdci Európy?

Myslíte si, že je dnes priestor na vyjednávanie?

Aj keď signály nie sú pozitívne, vyjednávanie je vždy možné a tiež žiadúce pre všetkých, ktorí si vážia posvätnosť ľudského života. Vyjednávanie nie je prejavom slabosti, ale odvahy. „Poctivé vyjednávanie“ a „čestné kompromisy“, a tu odkazujem na slová pápeža Františka pri jeho nedávnej ceste do Luxemburska a Belgicka, teda dialóg, je cestou, po ktorej by mali ísť tí, ktorí majú v rukách osudy národov, dialógom, ktorý je možný iba vtedy, keď medzi stranami panuje minimálna dôvera. A to si vyžaduje dobrú vôľu všetkých. Pokiaľ jeden druhému nedôveruje aspoň v minimálnej miere a pokiaľ nekoná úprimne, zostáva všetko zablokované. A tak na Ukrajine, vo Svätej zemi, rovnako ako v mnohých iných oblastiach sveta, ľudia naďalej bojujú a umierajú. Nemôžeme sa poddať nevyhnutnosti vojny! Úprimne dúfam, že tento smutný deň, tisíce od vypuknutia vojenskej agresie proti Ukrajine, vyvolá vo všetkých, a najmä v tých, ktorí môžu zastaviť prebiehajúce krviprelievania, impulz k zodpovednosti.

Zdroj: VaticanNews, česká redakcia
Preložil: M. Lipiak



( TK KBS, VaticanNews, cz, ml; pz ) 20241119025   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]