Vatikán 6. novembra (VaticanNews) Vatikánske vydavateľstvo LEV (Libreria Editrice Vaticana) vydalo dve publikácie pri príležitosti Jubilejného roka. Knihy sú antológie s témou Jubilejného roka 2025 (Pútnici nádeje) s úryvkami príhovorov Svätého Otca Františka. K obom knihám napísal úvod sám pápež František. Prvá sa volá: „Nádej je svetlom v noci“ (La speranza è una luce nella notte) a druhá: „Viera je cesta“ (La fede è un viaggio).
V texte úvodu knihy Nádej je svetlo v noci Svätý Otec okrem iného píše:
„Nádej je darom a úlohou pre každého kresťana. Je darom, pretože je to Boh, kto nám ju ponúka. Mať nádej totiž nie je len prejavom optimizmu, ako napr. keď niekedy dúfame, že zvládneme skúšku na univerzite (...) alebo keď dúfame v dobré počasie na výlet z mesta v jarnú nedeľu (...).Mať nádej znamená čakať na niečo, čo nám už bolo dané: na spásu vo večnej a nekonečnej Božej láske. (...) Dúfať teda znamená prijať tento dar, (...) a vychutnávať zázrak toho, že nás miluje, hľadá a túži po nás Boh, ktorý sa neuzavrel vo svojich nepreniknuteľných nebesiach, ale stal sa telom a krvou, s dejinami a dňami, aby zdieľal náš údel. A nádej je tiež úlohou, ktorú majú kresťania povinnosť pestovať a využívať pre dobro všetkých svojich bratov a sestier. Úlohou je zostať verný prijatému daru (...). Pozývam každého čitateľa tohto textu, aby urobil jednoduché, ale konkrétne gesto: večer pred spaním, keď si preberiete udalosti, ktoré ste prežili, a stretnutia, ktoré ste zažili, hľadajte v práve uplynulom dni znak nádeje. (...) Učme sa rozpoznávať nádej. Potom budeme môcť žasnúť nad tým, koľko dobra na svete existuje. A naše srdcia sa rozžiaria nádejou. Potom budeme môcť byť majákmi budúcnosti pre ľudí okolo nás.“
V úvode druhej knihy k Jubilejnému roku 2025, s názvom Viera je cesta, pápež František spomína tiež na svoje kňazské roky v Argentíne, keď píše:
„Keď som bol kňazom v Buenos Aires, a tento zvyk som si zachoval aj ako biskup vo svojom rodnom meste, rád som chodil po rôznych štvrtiach, aby som navštívil bratov kňazov, rehoľné komunity alebo sa porozprával s priateľmi. Chôdza je dobrá: dáva nás do vzťahu s tým, čo sa deje okolo nás, núti nás objavovať zvuky, vône, šumy reality okolo nás, skrátka, približuje nám život druhých. Kráčať znamená nestáť na mieste: veriť znamená mať v sebe nepokoj, ktorý nás vedie k „niečomu viac“, ku kroku vpred, (...). Preto nás Jubilejný rok 2025 spolu s podstatným rozmerom nádeje musí posúvať k stále väčšiemu uvedomovaniu si skutočnosti, že viera je púť a že my na tejto zemi sme pútnici. (...) Pútnik prežíva svoje putovanie pod heslom troch kľúčových slov: riziko, úsilie a cieľ.“
Ako v úvodníku tejto knihy (Viera je cesta) ďalej pápež František vysvetľuje, riziko cesty treba prijať vo viere, teda „s vedomím, že podľa vôle dobrého Otca“ dostaneme, to čo je pre nás potrebné. Únavu, ktorú kráčanie prináša – píše pápež – treba premôcť s pohľadom na „krásne putá s ľuďmi, ktorých stretáme“, či na „chvíle autentického ticha a plodného vnútra“ pri putovaní. A napokon príde cieľ – čítame v knihe -, ktorý znamená, že pútnik „nechodí v kruhu, ale má smer“, „nestráca čas kľučkovaním z jednej strany na druhú“. Svätý Otec úvod uzatvára slovami povzbudenia:
„K Bohu sme ešte nedorazili, k Bohu sme ešte neprišli: sme stále na ceste, stále ho hľadáme. Ale práve toto kráčanie k Bohu nám ponúka povznášajúcu istotu, že nás čaká, aby nám dal svoju útechu a milosť“.
Miroslava Holubíková – VaticanNews
